Životné paradoxy – v americkom väzení sa objavil nový geniálny matematik

Pán Bavor V. ma upozornil na článok v AO o 40-ročnom väzňovi Christopherovi Havensovi, ktorý si vo väznici blízko Seatlu odpykáva 25-ročný trest za vraždu a drogy. (ďalší zdroj)

Príbeh Chrisa Havensa, keby ho nakrútil do filmu Hollywood, by sa javil ako pritiahnutý za vlasy a celý vymyslený. Pripomenul mi jeden z mála skvelých amerických psychologických filmov – Dobrý Will Hunting. Lenže tam sme od začiatku o hlavnom hrdinovi vedeli, že je zázračné dieťa, len bol svojský a nezvládnuteľný. Chris Havens nemal v sebe nič zo zázračného dieťaťa. Chodil poza školu, bol bitkár a časom predával drogy, až o zákonite táto dráha priviedla za mreže.

A tu Chris objavil čaro čísel a matematiky. Chytilo ho to natoľko, že si objednal učebnice vyššej matematiky. Toto zrejme šokovalo aj jeho dozorcov, lebo knihy zabavili a nakoniec ich Chris dostal len s podmienkou, že bude matematiku učiť aj spoluväzňov. Asi sa chceli presvedčiť, či na nich niečo len nehrá. Ale Chris bol úspešný aj ako učiteľ. Vznikla okolo neho partia zanietených matematikov zo spoluväzňov.

Chris však bol hodne popredu a v listoch sa sťažoval, že nemá s kým hovoriť o zložitých matematických problémoch. Predplatil si aj odborné matematické časopisy a písal si s ich vydavateľmi. Tak sa korešpondenčne zoznámil s docentkou materiálového inžinierstva na univerzite v Montreale, Martou Cerruti. Ona o „obrátení“ Chrisa Havensa napísala do The Conversation. Podľa Chrisových vlastných slov si svoje zaujatie pre matematiku všimol pri pobyte na samotke za nejaký disciplinárny trest. Pod týmto dojmom sa prihlásil do programu intenzívnej premeny, v ktorom sa mal za rok zbaviť svojho temného odvráteného ja. Chris hovorí, že rok nerobil nič iné, len jedol, venoval sa matematike a zbavoval temnej strany osobnosti. Bol to najdôležitejší úsek jeho života.

Martu Cerruti tento príbeh strhol a napísala o ňom svojmu otcovi, profesorovi matematiky na univerzite v Turíne, Umbertovi Cerrutimu. Žiadala ho, aby Chrisovi poslal nejaký zložitý matematický problém, aby ho vyskúšali. Cerruti bol skeptický, no problém poslal.

Po nejakom čase dostal poštou 120 cm dlhý papier s neuveriteľne dlhým vzorcom. Cerruti ho naťukal do počítača – a riešenie bolo správne. Profesor potom ponúkol Havensovi na riešenie starý a doposiaľ otvorený problém od Euklida, nad ktorým si aj profesor dlhé roky lámal hlavu.
Už asi tušíte, že väzeň Chris vyriešil aj tento problém. Viedol k nekonečnému zápisu veľmi zložitého zlomku. V tomto zápise Chris našiel určité pravidelnosti a to mu pomohlo zápis zjednodušiť a nájsť riešenie:

https://static.dw.com/image/53842623_401.jpg

Profesor Cerruti pomohol Chrisovi Havensovi sformulovať matematický dôkaz vedecky korektným spôsobom a spoločne tento výsledok publikovali ako vedeckú prácu:

https://link.springer.com/article/10.1007/s40993-020-0187-5

Zvyšných 16 rokov väzenia sa chce Chris Havens naďalej venovať matematike a po prepustení z väzenia tiež a už oficiálne. Matematiku chápe ako „splatenie sociálneho dlhu“ voči spoločnosti.

Na nasledujúcom obrázku je Chris Havens vo väzenskej prednáškovej miestnosti pri príležitosti dňa „pí“, ktorý vo väzení zaviedol ako tradíciu svojho matematického klubu. Deň pí je 14. marca (3/14).

https://www.ancient-origins.net/sites/default/files/styles/large/public/Convicted.jpg?itok=e0mUtqR-