V rámci osláv Dňa ústavy SR v Košiciach vystúpil aj Robert Fico. Jeho prejav bol výnimočný, štátnický. Priznal chyby, ktorých sa dopustili jeho vlády, ale podotkol, že nikdy sa nestalo, aby na bežných občanov mali sociálne negatívny dopad.
Hovoril bez papiera, ako vždy, perfektne a súvisle formuloval každú vetu. V tej súvislosti mnohým hneď napadá porovnávanie jeho prejavu s verejnými vystúpeniami iných čelných predstaviteľov nášho štátu.
Napríklad s ktorýmkoľvek prejavom Čaputovej – ktorý je samozrejme čítaný, pripravený možno komunistickým novinárom Leškom. Použijúc športovú terminológiu, prehrala by už v prvom kole KO.
Pred pár dňami v RTVS, v repríze vedomostnej súťaže Duel nedôstojne prehral lampasák Lengvarský s učiteľkou. Povedzme to diplomaticky: máme múdre učiteľky. Ktovie, vo vedomostnej súťaži by možno porazila aj svojho vrchného šéfa, samotného ministra školstva…
Čo hovoríte? Že ten minister školstva so školstvom nemá zase tak veľa spoločného, lebo je to kaderník? Ale ten človek je aj hlavným predstaviteľom vedy a športu! Čo má tento kaderník s vedou? Čo má so športom? Čo dokázal, aby mal vlastné skúsenosti? Čo vedecky vyriešil? Nič, nič, nič. Ale zapadá do matovičovsko-hegerovského panoptika, v ktorom by sme nenašli ani jedinú výnimku, človeka výnimočne inteligentného a odborne zdatného.
A to sme ešte nespomenuli ministerku kultúry Milanovú, ktorá asi nevie ani to, že slovenský folklór je svetový. Alebo bábkoherečku, predsedníčku strany Za Kisku, pardón, Za ľudí. Tá strana už nie je ani na periférii slovenskej politiky, už je v medzihviezdnom priestore. Môže niekto povedať, že uvedení ľudia sú budúcnosťou Slovenska?
Nuž a Korčok či Naď, tí mi nestoja ani za reč. Bože, prečo takto trestáš dobrý slovenský ľud? Osloboď nás od tejto chamrade!