Kráčame zlým Smerom

V médiách momentálne rezonuje téma zamestnávania cudzincov do fabrík na Slovensku. Je to veľmi kontroverzná téma a názory na túto tému sú rôzne. Treba sa, ale dostatočne zaujímať o súčasnú situáciu na Slovensku a možno spoločne dôjdeme k správnemu názoru. Tento článok je nástrojom na vytvorenie si vlastného názoru z pravdivých faktov a poznatkov, ktoré na Slovensku registrujeme.

Začnem problematikou zamestnávania a zamestnateľnosti v našej krajine. Na východnom a strednom Slovensku je to s prácou čím ďalej, tým horšie a to preto, že Slovensko ako krajina stratila suverenitu, musela prejsť politickými zmenami, ktoré ju stáli veľkej obety a túto obetu teraz vidíme na schátraných továrňach, vyrabovaných družstvách, zničenej pôde a lesoch hlavne na východnom a strednom Slovensku.  Je verejne známe, že práve v tejto časti Slovenska je 13 okresov, ktoré sú nazývané hladovými dolinami. Okresy ako Gelnica, Spišská Nová Ves, Trebišov, Revúca, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a ďalšie zbedačené okresy patria práve do tejto kategórie hladových dolín. Prečo ani v jednom z týchto okresov štát nevyvíja svoju investičnú činnosť na zlepšenie situácie ? Poznáme výhovorky typu: nie sú diaľnice, nie je to logisticky výhodné a ďalšie prázdne frázy. Nie je to ale chyba štátu, že nemáme diaľnice, keď sme na tie čo máme spotrebovali možno aj 5 krát toľko ako napríklad v Chorvátsku? Prečo by mali ľudia v Gelnici, alebo Veľkom Krtíši trpieť tento stav neschopnosti vládnej moci? Aj na tieto slová si ale naši vládni predstavitelia nájdu argumenty. Vraj v niektorých spádových dolinách existujú podniky, ktoré zamestnávajú. Štát ich dokonca podporuje investičnými stimulmi či daňovými prázdninami. Tak len pre obraz pravej skutočnosti uvediem dva príklady takýchto zamestnávateľov. Brazílska spoločnosť Embraco, ktorá funguje v Spišskej Novej Vsi a spoločnosť YURA v meste Hnúšťa v okrese Rim. Sobota. Tieto podniky vraj majú za úlohu zlepšiť zamestnanosť v týchto hladových častiach Slovenska. Funguje to práve naopak! Zahraničné firmy, ako tieto sem prišli len vďaka tomu, že tu našli lacnú pracovnú silu v podobe zbedačeného národa, ktorý tu ešte ostal žiť. Tí, ktorí ešte nemajú rodiny rozutekali sa preč do zahraničia, kde našli dôstojný život. Pretože 12 hodinová práca niekde na pásovej výrobe v hrozných podmienkach za minimálnu mzdu z týchto zamestnancov nespraví dôstojných občanov, iba ich utvrdí v tom, že žijú v tzv. hladovej doline. Toľko to ku zamestnateľnosti  týchto okresov, pripomeňme si však ich potenciál.  Sú to lokality, s úrodnou pôdou, lesmi, schopným obyvateľstvom, okresy, ktoré niekedy žili inak, pracovali vo svojich fabrikách, vyrábali si to čo zjedia, pestovali ovocie a zeleninu, chovali dobytok. Teraz z tohto niekedy zaužívaného života ostali len mizivé percentá, alebo ruiny v podobe schátraných tovární.

V ďalšom bode tohto článku opíšem situáciu lákania za prácou na západ republiky. Je to z môjho pohľadu taktický ťah, ako zo žobráka urobiť lepšieho žobráka čo sa týka financií, ale nie čo sa týka duševnej. A práve o to všetkým dlhodobo ide.  Liberálny svet má za úlohu rozbiť rodinu, zničiť a vymazať zo sveta lásku a ukázať ľuďom, že sa dá žiť aj inak ako „stará mati vravievala“. Stará mati, možno nemala vysokú školu, ako mnoho týchto odborníkov na život, ale mala zmýšľanie, ktoré teraz aj v našom parlamente chýba. Zmýšľanie zdravého rozumu. Vždy bola na prvom mieste rodina, duchovný život a až potom materiálne zabezpečenie. História Slovenska si pamätá mnohodetnosť slovenských rodín aj keď v skromných podmienkach, ale tie podmienky tu boli a teraz sa ich snažíme rozbíjať. Je normálne to, že muž opustí svoju ženu, aby išiel na týždňovky možno na mesiac za prácou stovky až tisíce kilometrov, len preto, aby uživil svoju rodinu, ktorú vôbec nevidí? Je normálne aby žena, matka vychovávala svoje dcéry cez skype, pretože musí v Rakúsku opatrovať bohaté dôchodkyne? To sú prípady, ktoré sa reálne dejú. Dôsledkom toho sú rozbité rodiny, nízka ba až mizivá pôrodnosť u majoritnej skupiny slovenského obyvateľstva, úpadok hodnôt, nevera, a iné problémy. Vláda ale povie, Slováci nemajú záujem o prácu, nechcú sa zamestnať, musíme preto nahnať do našich fabrík Ukrajincov, Rumunov , Bulharov  a iné chudobné národy. Čudujete sa vôbec človeku, napr. z Gelnice, že nechce ísť robiť do Vášho Land Roveru za 700 eur v čistom? Keď kvôli Vašim biednym 700 eurám musí opustiť rodinu, rodnú zem, priateľov a v Nitre si ledva s takouto sumou vystačí? Chlapi, čo pracujú ako fuškári bývajú aj 10ti v trojizbovom byte, aby mohli zaplatiť nekresťanský nájom!  Čo ten otec pošle domov do Gelnice, keď mu ostane v peňaženke 50 eur? Asi iba fotografiu s mozoľmi, ktoré má na rukách. To, že Slováci nechcú pracovať vo Vašich otrokárskych fabrikách, nie je tým, že by boli lenivým národom, ale tým, že keď sa im chystáte rozbiť rodinu, priateľstvá, duchovný život, tak radšej pôjdu o 500 km ďalej do Rakúska, Nemecka a zarobia toľko, že aspoň tej dcére pošlú novú bábiku a synovi hračkárske auto. Potom je samozrejmé, že nám tu budú tlačiť Rumunov a Ukrajincov, pretože tieto národy sú ešte v horšej situácii. V takom Zakarpatí na Ukrajine je bežná mzda 100 eur. Oni prídu robiť do Jaguára, oni poznajú, čo sú to zlé podmienky, sú na to rokmi navyknutí. Z osobných rozhovorov viem o Ukrajincoch, Moldavcoch či Rumunoch, že chodia robiť do štátov EÚ, iba za jedlo a nocľah? Nepripomína Vám to niečo? Boj o holý život alebo Tajovského Maca Mlieča? Oni už majú dávno rodiny rozbité, dávno stratili právo na dôstojný život, oni sa v Nitre vyspia aj v najhoršej garsónke. Ale toto nie je cesta sociálne cítiaceho štátu, toto je cesta absolútnej suverenity zbaveného štátu, ktorý prijal všetky kolonizačné prvky. Stali sme sa kolóniou Európskej únii. Sme automobilová veľmoc, vyrobíme najviac áut a náš vozový park je zastaraný. Potrebujeme to? Určite nie! Zničili sme všetko čo sme mali, čo sme vyrábali! Predali sme pôdu, lesy, vodu, ktoré sme spravovali! Urobili sme z našich regiónov hladové doliny! Len, aby sme sem pritiahli zahraničných investorov, ktorý nás zderú z kože, aby si tu za pomoci lacnej pracovnej sily vyrábali svoje drahé autíčka a plnili kasy svojej zahraničnej ekonomike. Naši páni vo vláde sa vďaka tomu nabalia, vyrastú nové vily pri mori, zdanenie týchto firiem nulové a chudáci naši živnostníci zničení, pretože na nich daňové úľavy neplatia a nedajbože, keď špekulujú ako zachrániť v domácej kase aspoň zopár eur, zaklope daňová správa, ktorá im zoberie aj to posledné od úst! Pýtam sa, načo nám je finančná správa? Keď ešte aj prezident kráti dane? Načo nám je polícia, keď si nedokážu rady s podvodníkmi? Načo nám je Európska únia? Keď jej len platíme a zničila všetko dobré čo tu bolo?

Na záver spomeniem, už iba jeden príklad z histórie.  Tak ako sa teraz vláda oháňa rečami o dobrých makroekonomických číslach a vysokom raste HDP, tak isto sa presne tým oháňali aj v Indii. Indiu kolonizovala Veľká Británia. Briti skúpili indickú pôdu, odrezali Indov od potravinovej sebestačnosti, donútili si ich priplatiť za základné potraviny z dovozu. Na ich úrodnej pôde nasadili kvantá ópia. Zamestnali tisíce Indov, ktorí mali za úlohu toto ópium spracovávať. Zarobiť im dali almužnu, Indovia začali trpieť hladomorom a chorobami, ale vyššie predstavení sa pýšili vysokým ekonomickým rastom v krajine a hrubého domáceho produktu. Áno HDP bolo vysoké, ale na úrok samotného obyvateľstva. Presne takú politiku predvádza EÚ na Slovensku. Sme veľkovýrobná veľmoc, kábliky, puklice, autá, putujú do celého sveta a z našich obyvateľov sa stávajú bezdomovci.

Je len jedna jediná možná zmena. Zmena v systéme! Na Slovensku je potrebné nastoliť suverenitu, zbaviť sa všetkého zlého, čo k nám prúdi zo západu. Vytvoriť potravinovú a energetickú sebestačnosť, opäť vdýchnuť život do hladových dolín a potrestať tých, ktorí sú za tento stav zodpovední.