Európa je v komplikovanej situácii. Zoberme si napríklad také Taliansko. EÚ mu v pohode toleruje pôsobenie mafie. EÚ je vôbec celkovo veľmi tolerantná k rôznym nekalostiam naprieč celou Európou. Toto spoločenstvo prežíva len a len vďaka pokračovaniu života na dlh. Pamätáme sa na Grécko. Tam sa nalialo kopec miliárd, odpustilo sa kopec miliárd, pričom prenikali správy o tamojších zvyklostiach, kde napríklad zamestnávatelia platili odmeny za presný príchod do práce, alebo sa roky poberali dôchodky po zosnulých a podobne. Jednoducho neporiadok. Sú správy o nehospodárnom vynakladaní európskych prostriedkov na všakovaké nezmyselné projekty krížom krážom po kontinente. Len aby sa to udržalo pokope.
Dobre, nech sa to udržuje pokope, ale na základe spravodlivého prístupu ku všetkým členom bez ohľadu na počet obyvateľov a vplyv. Nie, že jednému sa odpustí dlh a druhému nie. A čo je to vlastne za Úniu, kde v jednom štáte zarobí človek za tú istú prácu 4 krát viac ako v druhom štáte, pričom ceny za energie, pohonné hmoty a potraviny sú v tých štátoch takmer rovnaké?
Medzi jednotlivými štátmi EÚ je rivalita, každý si chce zo spoločného koláča odhryznúť čo najviac. Teraz je z čoho, natlačili sa nové papieriky. Jednotná Európa. No iste. Rebríčkom vedie jednoznačne rebríček hdp na obyvateľa. Na iné sa netreba sústrediť, občan Európy nemusí poznať iné krajiny v rámci svojej Únie, nemusí poznať rebríček krajín podľa počtu násilných trestných činov, počtu sebevrážd na 100-tisíc obyvateľov, počtu potratov, pacientov drogovo závislých, závislých na alkohole, psychicky chorých, spotrebu antidepresív a podobne.
Z toho by potom rezultovala potreba zavedenia rôznych ozdravných programov šitých na mieru jednotlivým krajinám. Niečo zmysluplné na rozdiel od dnešného pretláčania tém ako sú práva LGBT komunity a potreba navážania utečencov.