Krym ostane ruský a Krymská platforma je len bzučanie včiel okolo medvedej laby

Akékoľvek diplomatické riešenie konfliktov je pozitívna vec, ale ukrajinská iniciatíva pod názvom Krymská platforma s cieľom dosiahnuť zvrátenie anexie Krymu nebude úspešná a je to len bzučanie včiel okolo medvedej laby.

Bez pátosu rusofílie alebo rusofóbie tu máme fakty, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že Ruská federácia sa Krymu nevzdá.

Navyše minulé udalosti ukazujú, že začlenenie Krymu pod Ruskú federáciu je práve výsledkom konania Ukrajiny, EÚ a USA. Konzekvencie ich zahraničnej politiky voči Rusku a nerešpektovanie jeho sfér vplyvu vytvorili súčasný stav. Krym ostane ruský a tu sú dôvody

1.NATO na Kryme a YANKEE GO HOME

Koncom 80.rokov, počas perestrojky vítali obyvatelia Sevastopoľa amerických námorníkov chlebom a soľou. Prvý krát v histórii navštívil Sevastopoľ americký minister obrany Frank Carlucci a ľudia obdivovali lode amerického námorníctva.

V rokoch 1994-1995, s tichým súhlasom Moskvy, Ukrajina potlačila pokusy Krymu o získanie suverenity  a práva na zjednotenie s Ruskom. 28.mája 1997 podpísali Rusko a Ukrajina /Viktor Černomyrdin a Pavel Lazarenko/ dohody, ktoré ustanovujú pre ruskú čiernomorskú flotilu právo na základňu na Kryme v Sevastopole na obdobie 20 rokov, teda jej platnosť mala skončiť v roku 2017.

Po dobu éry samostatnej Ukrajiny sa ukrajinský prezidenti zasadzovali o členstvo v NATO a medzinárodné vojenské delegácie pokračovali v navštevovaní prístavov na Kryme. Počas pravidelných americko-ukrajinských námorných cvičení Sea Breeze sa objavovali lode NATO pri krymských brehoch. Pripravoval sa plán ako ukončiť pôsobenie ruskej čiernomorskej flotily na Kryme.

Po intervencii v bývalej Juhoslávii začalo nadšenie pre NATO na Kryme upadať a zároveň si Ruská federácia po nástupe Putina k moci začala uvedomovať hrozbu, ktorú slabé a rozvrátené Rusko počas Jeľcinovej vlády nebolo schopné eliminovať.

Postup NATO smerom na východ v niekoľkých vlnách, čoraz viac ohrozoval bezpečnostné záujmy Ruskej federácie a pripojením pobaltských republík sa NATO dostalo priamo na hranicu Ruska.

Masívna mediálna kampaň za vstup Ukrajiny do NATO za pomoci mimovládnych organizácií narazila na odpor krymského ľudu v roku 2006. Protesty obyvateľov Krymu prinútili americkú vojnovú loď, ktorá vstúpila do Feodosie aby opustila prístav. Niekoľko tisíc demonštrantov pochodovalo do prístavu, kde v sanatóriu ministerstva obrany bolo približne 150 amerických vojakov. Protestujúci mali na transparentoch nápisy „YANKEE GO HOME“. Týždeň trvajúce protesty začali už skôr – potom čo lietadlo s americkými špecialistami pristálo na letisku v Simferopole. Proti protestujúcim ktorí boli podporovaní Moskvou, vystúpili protestujúci podporovaní Kyjevom.

V roku 2010 podpísal ukrajinský prezident Janukovič s ruským prezidentom Medvedevom v Charkove balík dohôd, ktorý predlžuje pobyt ruskej čiernomorskej flotily na Kryme v Sevastopole do roku 2042. Za podpory USA a EÚ sa v roku 2013 začali na Ukrajine nepokoje a v roku 2014 bol legitímne zvolený prezident Janukovič zvrhnutý – to bol koniec Ukrajiny ako sme ju dovtedy poznali.

Moskva sa logicky bála, že uzavreté dohody ohľadom čiernomorskej flotily v Sevastopole môžu byť novou garnitúrou napadnuté a rovnako tak, že Krym bude natrvalo hostiť zahraničné armády USA a NATO. Výsledkom zasahovania Washingtonu a EÚ bol krok k obsadeniu Krymu Ruskou federáciou v roku 2014.

2.Nepôjde to ani silou – Vyzbrojte Ukrajinu a my pošleme hi-tech zbrane na Stredný východ

Po tom čo Kremeľ obdržal spravodajské informácie, že USA plánujú odosielať menšie množstvo zbraní ukrajinskej armáde a väčšie množstvo na americké základne v Európe, hlavne do Rumunska a Bulharska s tým, že budú pripravené pre Kyjev, spustila Moskva prípravu na zásobovanie Iránu, Sýrie a Egypta pokročilými raketovými systémami protivzdušnej obrany S-300.

V Januári 2015 navštívil ruský minister obrany Sergej Šojgu Teherán aby podpísal s Iránom pakt o vojenskej spolupráci. Ak by si Egypt a Sýria nemohli dovoliť financovať nákup S-300 / S-400, Moskva by ich určite poskytla aj bez finančného zabezpečenia. Nemecká kancelárka Angela Merkelová na návšteve Washingtonu 9.februára 2015 informovala Baracka Obamu o vysokej cene, ktorú by Washington zaplatil za schválenie dodávok zbraní pre Ukrajinu a zároveň predložila návrhy mierových riešení, ktoré sa neskôr vyvinuli do Minských dohôd.

Tým Moskva získala vyjednávaciu páku, plus stanovila hranice a aj napriek americkým dodávkam zbraní na Ukrajinu je vojenský zásah na Kryme nereálny. Čím viac budú USA tlačiť na Ukrajine o to viac bude Rusko tlačiť na Blízkom východe, čo priamo naráža na bezpečnostné záujmy Izraela.

Ukrajina sa pravdepodobne nemôže spoľahnúť na podporu zo strany NATO. Na samite NATO v roku 2008 o pristúpení Gruzínska a Ukrajiny sa odložilo rozhodnutie o ich pripojení na december 2008. Ale už v auguste 2008 gruzínske sily zaútočili na Južné Osetsko, pravdepodobne v ilúzii, že im NATO pomôže, čo sa nestalo a výsledkom bola krátka a katastrofálna vojna s Ruskom.

Ak by si NATO chcelo po debakli v Afganistane „napraviť povesť“ podporou Ukrajinského útoku na Krym, znamenalo by to otvorený vojenský konflikt s Moskvou, čo si nepraje ani USA ani EÚ.

3.Status Krymu sa nezmení, nie pokiaľ bude prezidentom Putin

Putin po svojom nástupe do úradu prezidenta v decembri 1999 dostal „do vienka“ Čečenský  konflikt. Po úspešnom ukončení tohto konfliktu vzrástli jeho preferencie rovnako, ako po vojnovom konflikte s Gruzínskom v roku 2008, kde dosiahli 87%.

V roku 2013 ho síce pozitívne hodnotila menej ako polovica rusov, ale po udalostiach na Ukrajine opäť vzrástlo jeho hodnotenie na 83%, ako uvádza ruské centrum Levada. Vojenský konflikt na Ukrajine a začlenenie Krymu sú dôvodom vrcholu jeho popularity.

Referendum na Kryme ktoré bolo podľa Ukrajiny a EÚ protiprávne, lebo podľa ukrajinskej ústavy nehlasovala o začlenení do RF celá Ukrajina, je spochybňované aj čo sa týka vysokej účasti. V tejto súvislosti sa už ale nespomína fakt, že v prezidentských voľbách v roku 2018 získal Putin na Kryme 92,15% hlasov pri účasti 71,55%. Čo bolo zo strany EÚ komentované nasledovne : „Európska únia neuznáva nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopola Ruskom, čo znamená, že neuznáva uskutočnenie volieb na polostrove. Práca pozorovateľov OBSE a účasť diplomatov EÚ na pozorovaní sa nevzťahovali na územie polostrova“

Začlenenie Krymu pod Ruskú federáciu vítali obyvatelia Ruska ako opätovný návrat polostrova do svojej vlasti, čo bolo Putinovo veľké víťaztvo. Vrátenie Krymu Ukrajine by hlboko podkopalo jeho autoritu a popularitu a preto sa Krymu nevzdá.

Záver

Krymskej platforme ostáva len vyvíjať medzinárodný tlak na Rusko a presadzovať sankcie, no napriek tomu to situáciu ohľadom Krymu nezmení. Hrubou silou to nepôjde a dôvod k uvaleniu sankcií na Rusko by sa našiel aj bez začlenenia Krymu.

Kyjev uvádza, že chce viesť alianciu proti kremeľskej politike, militarizácii a porušovaniu medzinárodného humanitárneho práva na Kryme a pritom ukrajinská vláda sama odstavila prívod vody, ktorý tvoril 85% dodávok životodárnej tekutiny na Krym. Budú chcieť obyvatelia Krymu naspäť vládu, ktorá ich takmer dostala na pokraj humanitárnej katastrofy?

Ak by si niekto v tomto bode položil otázku – a čo porušovanie ľudských práv zo strany Ruska? – tak si rovno môže položiť otázku, prečo asi Rusko podalo žalobu na Ukrajinu na Európskom súde pre ľudské práva pre porušovanie ľudských práv ukrajinskými orgánmi. Čím netvrdím, že na Kryme k porušovaniu ľudských práv zo strany ruských orgánov nedochádza, tvrdím len, že sa to deje na oboch stranách.

Aj pri obrovskej snahe zapojiť fantáziu, je ťažké si predstaviť podmienky, za ktorých by bola Moskva ochotná opustiť Krym, vzdať sa kontroly nad Čiernym morom, dovoliť USA a NATO vytvoriť tam trvalé vojenské základne a v neposlednom rade zrušiť sídlo svojej čiernomorskej flotily v Sevastopole. A k tomu všetkému – ponechať Ukrajine nerastné bohatstvo, ktoré Rusko začlenením Krymu získalo. Krym tak ostane ruský.

Postupne sa táto „kauza“ presunie do kategórie „zmrazených konfliktov“ podobne ako Južné Osetsko, Abcházsko a Podnestersko.

„Krym samit“ naplánovaný na 23.augusta 2021 v Kyjeve sa má stať prvým krokom k spusteniu krymskej platformy – bzučanie včiel okolo medvedej laby sa môže začať.