Vízie novej spoločnosti – o bývaní a iných veciach

S holým zadkom na svet prichádzame a s holou riťou ho opúšťame. Berieme si so sebou poznanie, vedomosti a skúsenosti. Na tomto princípe funguje náš svet. Zavedením tohto vyššieho princípu  do života dokážeme uviesť ekonomický systém do harmónie s vesmírom a začne sa nám všetkým dariť. Bránime sa tomu, kapitalistický systém však patrí minulosti. Musíme si uvedomiť, že nič nám na tomto svete nepatrí. Pocit, že sme vlastníkmi toho, či onoho je len nami vytvorená ilúzia. Hmotné veci dostávame do prenájmu, aby sme prostredníctvom nich prejavovali svoju tvorivú energiu, nie aby sme prostredníctvom nich ovládali životy iných. Ak pochopíme túto skutočnosť, zmení sa náš pohľad na fungovanie sveta, spoločnosti. Veta uvedená vyššie postaví na hlavu naše postoje, doposiaľ zaužívané pravidlá.

Slováci sa potrebujú vysporiadať s nedostatočným sebauvedomením vlastnej hodnoty a sily. Je to naša aktuálna úloha. Akonáhle si niekto uvedomí tieto svoje schopnosti, ostatní ho chcú ukameňovať. V škole by sme mali študentov učiť o efektívnom smerovaní energie. Dnes je spoločnosť cielene rozoštvávaná a energia, ktorá by mohla byť využitá k všeobecnému prospechu sa neutralizuje v nezmyselných vyčerpávajúcich súbojoch, ktoré nás o drahocennú energiu oberajú. Spoločnosť je v tomto stave udržiavaná vedome našimi elitami a paradox je ten, že sama si tieto techniky osvojuje, praktizuje a okrádací energetický systém podporuje a obhajuje. Čím viac ľudí prejde uvedomením si vlastnej hodnoty, tým viac bude existujúci systém nahlodávaný. Do čias, pokým si neuvedomíme vlastnú cenu, do tej doby budeme chodiť umývať zadky do Rakúska, Talianska, Nemecka, či Británie, do tých čias budeme robiť 12 hodín denne za svoju almužnu, do vtedy sa necháme ponižovať v strachu o svoju existenciu.

Ľudia však na základe skúseností dospievajú a čoraz viac sa ich bude vracať domov zo zahraničia, aby tu mohli realizovať svoje zámery. My musíme definovať podmienky, ako bude fungovať spoločnosť po zmene, ktorá čoskoro nastane. Musíme obnoviť súladné princípy nášho života s vesmírom, inak bude naša spoločnosť, tak ako je dnes, vystavená ťažkým skúškam a tlak na harmonizáciu sa bude stupňovať. Ak nedokážeme dosiahnuť stav sebaúcty a sebauvedomenia, potrebného k realizácii zmeny, naša spoločnosť prejde totálnou devastáciou, akú budeme čoskoro pozorovať v Západnej „civilizácii“. Vesmír má tiež len jedny nervy a nebude donekonečna ponúkať príležitosti tomu, kto ich vytrvale odmieta.

Ak chceme budovať nový systém riadenia spoločnosti, musíme vychádzať z horizontálneho, nie vertikálneho princípu. Vertikálny princíp je aplikovaný dnes. Ak vo vertikálnom systéme dôjde k znefunkčneniu ktorejkoľvek z úrovní riadenia, celý systém je nefunkčný. To je dôvod, prečo terajší systém kolabuje. Rozpadlo sa riadenie a preto akejkoľvek nádeji na opravu môžu veriť len absolútni zúfalci. Tento systém sa opraviť nedá. My musíme budovať systém samoriadiacich buniek na zhodnej úrovni, kde jedna, alebo aj viac nefunkčných buniek nedokáže spustiť kolaps celého systému, ale naštartuje ozdravné procesy.

Aby sme mohli prikročiť k vybudovaniu komunitného, alebo ak chcete horizontálneho systému (popisoval som podrobnejšie napr. v článkoch Vreckový návod na revolúciu…), musíme umožniť ľuďom znovu osídliť územia Slovenska tak, aby v prvom momente dokázali prežiť v akejkoľvek lokalite, v nasledujúcich momentoch, aby pocítili priamu úmeru medzi svojou prácou a zvyšovaním kvality svojho života. Jedným zo základných predpokladov je poskytnúť záujemcom možnosť bývania.

Niektoré časti Slovenska vyzerajú akoby v nich umrel život. Naša vláda sa rozhodla, že ľudia viac nebudú bývať na vidieku. Jej cieľom je, aby sa z ľudí stali vysídlenci, aby sme stratili vzťah k domovu. Človek bez domova nemá korene, nemá teda ani túžby a nemá ani budúcnosť. Naše riadiace elity si prajú, aby sme sa všetci utopili v marazme anonymity miest. Naši mocipáni tým, že dopustili likvidáciu fabrík, poľnohospodárskych jednotiek a znefunkčnili priestor na slušné podnikanie, zapríčinili vyľudnenie celých oblastí Slovenska. Už len odhodlanie podnikať, alebo sa stať samoživiteľom (živnostníkom) v málo osídlených regiónoch môžeme považovať za heroický čin. Obmedzenie dopravného spojenia do málo osídlených oblastí spečaťuje ich osud. Má to opäť súvislosť s kapitalistickým systémom, pretože …. však viete. Čo neprináša hmotný zisk, to nás nezaujíma. Je to o nastavení našich hodnôt. Dnes mladí odchádzajú do zahraničia, v lepšom prípade do našich miest, kde zaplatia možno 80.000€ za 65 m2 plochy. Zadlžia sa na pol života a… a stávajú sa súčasťou systému. Že mnohé mladé rodiny tento tlak neunesú, nás už nezaujíma. Ak chceme vybudovať súdržnú a spokojnú spoločnosť, musíme v prvom rade zmeniť náš pohľad na jej fungovanie. Údajne je málo priestorov na bývanie, výstavba stagnuje a ak sa aj niečo vybuduje, často je to neúčelné, pretože priemerný občan si to len ťažko môže dovoliť. Vzniká tak situácia, kedy tí bohatší skupujú byty a vôbec, akékoľvek nehnuteľnosti  a tieto ďalej prenajímajú. Investícia do nehnuteľného majetku sa považuje za zhodnocujúcu. Je to však iluzórne, nepotrvá dlho a zistíme, že peniaze sa nedajú jesť. V každom prípade, nožnice sociálnej nerovnosti sa viac a viac otvárajú. Pozrime sa, koľko nevyužitých, alebo chátrajúcich priestorov máme na Slovensku k dispozícii. Všetci by sme mohli žiť inú kvalitu života, stačí zmeniť uhol pohľadu a … naše pozemské zákony.

Pri cestách krajinou ste si určite všimli, že veľké množstvo objektov je prázdnych, nevyužívaných, niektoré už nenávratne nahlodal zub času a zostali z nich ruiny. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo ich nedať ľuďom do užívania? Zavrite oči a predstavte si, že niekde, hoci aj v odľahlom kúte Slovenska by namiesto ruiny bol zveľadený a osídlený objekt. Viete si predstaviť, ako by krajina vyzerala? Viete si predstaviť, že by ste tam zastavili a domáci by sa s Vami dali do reči, prípadne by Vás ponúkli čajom, alebo kávou? Dnes je tam mŕtvo, umrel tam život. Ak budeme takto pokračovať, zabijeme svoju zem.

Na to, aby sme znovuosídlili a znovuoživili odľahlé oblasti Slovenská, ľudia potrebujú podporu štátu. Táto podpora nemusí byť hmotná, stačila by ústretovosť. Je najvyšší čas prepracovať mechanizmy a zmeniť zákony tak, aby sme dokázali osídliť už existujúce objekty, dať do užívania záujemcom nevyužívané rodinné, rekreačné, priemyselné, alebo iné priestory a opäť naštartovali rozvoj celých území  Slovenska. Prístup k bývaniu je len jedným z množstva predpokladov pre vybudovanie perspektívnej spoločnosti odsúdenej na prežitie a dlhodobú prosperitu. Akoby som však opäť počul argumenty, že to nie je možné. Opakujem, všetko, čo si človek zaželá, možné je.