Prológ
“Skupina právnicky erudovaných ľudí horliacich proti očkovaniu zabúda na to, že niektoré ich výklady ústavných noriem a európskych štandardov platia v normálnych podmienkach. Za tie sa však nedá považovať boj o holé prežitie”, napísal v svojom článku JUDr. Ján Mazák, PhD., Predseda Súdnej rady SR. Ďalej svoj výrok v článku doplnil, keď uviedol citujem: “Skupina právnicky erudovaných ľudí horliacich proti očkovaniu zabúda asi nie vždy úmyselne na to, že niektoré ich výklady ústavných noriem a európskych štandardov platia v normálnych podmienkach. Za tie sa nedá považovať boj o holé prežitie, úsilie o zlomenie pandémie, snaha zabrániť fatálnym dôsledkom na zdravie, životy ľudí, ekonomiku, bežný chod štátu, miest, obcí.”
Je smutné, keď sa nájde v spoločnosti novinár, ktorý si myslí o majorite členov národa, že je to akési stádo, dobytok, ktorý by mal kvičať od bolesti, keď sa odmieta podrobiť tlaku minority a odmieta nenechať experimentovať so svojim telom.
Takémuto novinárovi nejde o zdravie nikoho, to je z psychologického hľadiska úplný nezmysel. Takto ľudská psychika v majorite prípadov nefunguje, to môžem ako špecialista na ľudskú psychiku zagarantovať. Novinár nemá spoločenský status sudcu svojich čitateľov. Novinár nemôžete čitateľa verejne odsúdiť za fiktívny spoločenský zločin a čakať, že ľudia sa preľaknú, budú utekať do prvého vakcinačného centra a nechajú sa zaočkovať. Išlo teda len o nenávistnú kampaň, jedného zastaralo mysliaceho novinára, zrejme nevydarenú. Mal by preto uvažovať o serióznom odchode z verejného života, pretože jeho pôsobenie v spoločnosti prináša opačný efekt – ak bol niekto na vážkach, či sa dá zaočkovať, tak po takomto nenávistnom novinárskom vyjadrení sa zaočkovať nedá určite.
Všetko, čo som napísal vyššie sa mení v prípade, že svoju kampaň uvedie do života spoločnosti sudca s právnickým vzdelaním a výrazným spoločenským postavením. Vtedy bežný človek namiesto odsúdenia takéhoto názoru minimálne spozornie, ak sa hneď nepreľakne. Sudca má totiž dôveryhodnejší spoločenský status ako novinár. Svojimi vyjadreniami dokáže za istých predpokladov strhnúť zo sebou masy. V slovenskej spoločnosti existuje hneď niekoľko konkrétnych príkladov z praxe, kedy sa tak stalo, dokonca konkrétne v pandemických otázkach.
Je to pochopiteľné. Právnik Mazák chce byť spoločensky exponovaným oponentom odporcov očkovania s právnickým vzdelaním. Napr. kolegovi z ústavného súdu, ex-sudcovi Drgoncovi či sudcovi Najvyššieho súdu SR Harabinovi. Ako občan, má na to legitímne právo. Ale, je to všetko, čo je v pozadí Mazákových občianskych aktivít? Má táto minca Mazákovej snahy aj opačnú stranu? Jedna vec ma napadá okamžite: ak zneužili svoje právne vzdelanie alebo rovno ex-sudcovské, či priamo sudcovské postavenie na kampane súvisiace s pandémiou iní, potom to urobil aj právnik Mazák.
A to môže byť problém. Iní sudcovia, ktorí sa občiansky do pandemických aktivít zapájajú poukazujú hlavne na nezákonnosti, súvisiace s pandémiou. Predseda Súdnej rady SR Mazák však píše o pandémii ako o čase, kedy sa na právo môže nazerať aj inak, ako inokedy. A to je závažné vyhlásenie.
Nie som právnik a vyjadriť sa k správnosti Mazákových slov, objektívne neviem. Ale pod jednu vec, sa ako odborník na ľudskú psychiku dokážem podpísať: Ak človek so spoločenským postavením, aké požíva právnik Mazák, zverejní názor, že pandémia je obdobie, ktoré sa pri výklade ústavných noriem a európskych štandardov nedá považovať za obdobie normálnych podmienok, ale za boj o holé prežitie, tak si to majorita spoločnosti bez právnického vzdelania vyloží tak, že právo v čase pandémie aj nemusí platiť. Som dokonca presvedčený, že podpora takéhoto názoru úradujúceho Predsedu Súdnej rady SR vplyvným médiom bude časom vykazovať závažné spoločenské následky.
Ja ani nechcem verejne uvažovať nad tým, čo všetko takéto vyhlásenie právnika v Mazákovom postavení dokáže počas pandémie v ľuďoch vyvolať, ale jednu vec napísať môžem: všetky anomálie v krízových ľudských situáciách, ako sú napr. rabovania obchodov, vykrádanie opustených ľudských obidlí či ľudské zverstvá páchané na iných, počas kritických okamihov sú obvykle založené na pocite, že ľuďom ide o prežitie. Preto si ľudia myslia, že na právo môžu chvíľu nazerať aj inak, ako v bežnom živote. Ale, takto rozmýšľajú obvykle iba ľudia so sklonom k zločinom.
Položím rétorickú otázku. Približne 60% ľudí v spoločnosti je stále nezaočkovaných a keď sledujem vývoj posledných dní, tak predpokladám, že toto číslo sa moc nezmení, pretože očkovacie centrá sú dlhodobo prázdne. Nenávistnými vyhláseniami novinára Petra Schutza o dobytku a kvičaní od bolesti sa rozhodne nenaplnili. Čo sa teda stane, ak sa experimentálnymi vakcínami odmietne dať zaočkovať aj 60% sudcov?
Ministerka spravodlivosti stále vyhlasuje, že členovia súdneho aparátu by sa mali dať zaočkovať povinne. Bude činnosť takýchto sudcov, súdnou radou na čele s Mazákom pozastavená, ako to bolo v prípade sudcu Dalibora Miľana, ktorý nedodržiaval počas pojednávaní protipandemické opatrenia? Logicky by mala, lebo rozhodnutie vo veci sudcu Miľana sa dá považovať za akýsi pandemický judikát súdnej rady, minimálne v morálnej rovine. A morálna bezúhonnosť, je bezpochyby neoddeliteľnou súčasťou členstva v súdnej rade.
Ale, čo potom, keď niektorí potrestaní sudcovia vyhlásia, že nemôžu byť počas pandémie potrestaní, lebo pandémia je obdobie, kedy sa ústavné normy a európske štandardy nedajú vykladať štandardne? Ono totiž, ak by sme mali zakladať na premise, že Mazák má v spôsobe výkladu práva počas pandémie pravdu, potom to nemôže platiť jednosmerne – iba smerom k nevyhnutnosti potrestania sudcov, ale aj k vyššej forme ich ústavnej ochrany.
Čo urobí súdna rada? Títo sudcovia jednoducho prerušenie výkonu sudcu nemusia prijať a môžu to odôvodňovať Mazákovými vyhláseniami o neštandardnosti výkladu ústavných noriem počas pandemického času, kedy sa to celé udeje. Čo potom? Vyvedú ich z pojednávacích miestností kukláči násilím? Ak áno, potom to bude ale silná káva, ktorá otrasie spoločnosťou dosť zásadne. A iba pre zdôraznenie závažnosti opakujem, môže ísť o majoritu dnešných sudcov. Nejde teda zo strany predsedu Mazáka len o nenávistnú kampaň na zastrašenie sudcov?
Pýtam sa znovu: Čo všetko, okrem zmien vo vnímaní európskych štandardov a výkladu ústavných noriem, môže byť na pozadí Mazákových slov?
Nenávistné kampane vnášajú do mysle ľudí, teda aj sudcov strach a preformátovávajú ľudské myslenie. O existencií tejto teórie niet jedinej pochyby. Niektorí právnici tvrdia, že napr. disciplinárny postih sudcu Šamka predsedom Súdnej rady Mazákom (napomenutie) “nemožno vnímať inak, ako účelový a nesporne politicky motivovaný krok urobený v snahe zastrašiť aj ostatných sudcov, aby si ani len nedovolili poukazovať a vyjadrovať názor na výkonnú, či zákonodarnú moc a jej predstaviteľov, ktorí bez najmenších pochybností v mnohých smeroch v rozpore s Ústavou a medzinárodnými zmluvami porušujú základné ľudské práva a slobody aj v súdnom konaní.” Tiež to, že Ján Mazák “zámerne znižuje dôveru verejnosti v justíciu s vopred sledovaným cieľom následne opodstatniť pre momentálnych držiteľov politickej moci potrebu odstraňovania nepohodlných sudcov s výraznou podporou mainstreamovo mediálneho lynču.”
Na záver zamyslenie, keďže sa s nenávistnými kampaňmi stretávate denne. Matovič viedol nenávistnú kampaň proti odporcom jeho pandemických opatrení a výsledkom toho bolo, že mu spoločensky prešlo 13 000 mŕtvych obetí, ktoré bez pochyby súvisia aj s nátlakom na zúčastnení sa masy ľudí na celoplošnom testovaní. A to je iba jediný príklad. Existujú tisíce iných ľudských nešťastí, ktoré za sebou nenávistné kampane zanechávajú.