Sú veci, závery či hodnotenia, ku ktorým je možné zaujať stanovisko len obsiahlym rozborom. Sú však aj také, kde zdravý sedliacky rozum nachádza skrátené riešenia. Pre také, pekne prepytujem, „štátnické“ vystúpenia ktoréhokoľvek člena „hviezdnej roty“, ktorá má teraz dočasný názov vláda SR, sa hodí časť textu z knihy Osudy dobrého vojáka Švejka, ospravedlňujem sa, citujem: „Ba hovno, řekl Švejk, aby se vmísil do hovoru. Na prvý pohľad sa zdá, že je to o Švejkovej hlúposti, že nemá čo povedať, opak je však pravdou – on si robil vtipy z predstaviteľov zadubeného vojenského prostredia.
Podobné centrum „inteligencie“ nájdeme teraz na vrchu pyramídy vládnucej chunty. Túto podobnosť som si uvedomil, keď som počul „štátnický prejav“ Hegera, ako chce sám seba presvedčiť, že Slovensko na čele s nim má úžasnú budúcnosť.
Je však riešenie. V Bujakove poznám jedného Krišpína, ktorý má ten povestný zdravý sedliacky rozum, bez problémov by mohol prevziať Hegerovu funkciu, ale mohlo by sa tak stať až v jeseni, lebo teraz je s jalovinou na paši.
Do partie by asi vzal aj Miša, svojho suseda, ktorý voľakedy vojenčil na Šumave, vie čo je to brániť vlasť – určite má väčšie vojenské skúsenosti, ako ten holohlavý na čele Ministerstva obrany (či obrny?). Tie prázdne reči o bezpečnosti s NATO a nikdy ináč (či nikdy viac?) by sa doučil. Nemá problém zapamätať si mená všetkých jalovíc.
Túla sa teraz po horehronských grúňoch, vo voľných chvíľach si možno brúsi svoju valaštičku. Povedal mi, že cigánka, ktorá bývala v breznianskom „dome hrôzy“ (obdoba košického Luníka IX), z kariet vyčítala, že akási čudná osoba zmarí referendum, či ako sa to volá, ale že ľud slovenský sa naštve (povedala to inakšie) a urobí poriadok ako ten horár, keď sa v doline striedali Nemci s partizánmi. Vraj netreba čakať na výstrel z Aurory, je už nefunkčná a je ďaleko, stačí vraj štátnický prejav nejakého hlupáka z hviezdnej roty.