Na Slovensku existujú dva druhy politických prúdov s výraznými prvkami fašizmu – nostalgický a neoliberálny. Oba sú zhubné, navzájom sa propagujú a v spoločnosti fungujú, ako, akási fiktívna, “fašistická spravodlivosť”
Zavádzanie prvkov fašistickej propagandy: Slovenská spoločnosť je dnes preplnená fašistickými prvkami. Stali sa dokonca súčasťou pri výkone štátnych mocí. Výrazne sa to prvýkrát prejavilo hajlovaním členov Slovenskej pospolitosti v slovenských uliciach. Dnes sa stali prvky fašizmu súčasťou slovenskej spoločnosti, naprieč, takmer celým politickým spektrom.
Politický úspech postavený na rozdeľovaní spoločnosti: Vzrast ĽSNS sa dá datovať výhrou Koltebu vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013. Neskôr obsadil post banskobystrického “župana”. Politickú súťaž postavil Kotleba na výraznej radikalizácii sa obyvateľstva. Malo to patologické následky. Vo volebných výsledkoch sa začali objavovať prvky, dovtedy na Slovensku nevídané: v niektorých obciach mal Kotleba takmer stopercentnú úspešnosť. Analýzy ukázali, že podobné volebné anomálie sa diali aj vo voľbách do VÚC, aj v roku 2017, nie však v takom rozsahu. „Volebná úspešnosť (ĽSNS) hovorí o tom, ako veľmi vie politická strana využiť svoj volebný potenciál v menej významných voľbách s nižšou volebnou účasťou,“ komentoval v roku 2017 volebný výsledok Mariána Kotlebu, vtedajší doktorand na katedre politológie brnianskej Masarykovej univerzity Daniel Kerekes. „V tomto prípade môžeme za potenciál považovať výsledok z volieb (2016) do Národnej rady. Ak strana v parlamentných voľbách získala v nejakej obci 100 hlasov a v týchto voľbách jej kandidát na župana 90, tak volebná úspešnosť strany v danej obci bola 90 percent. Alebo inak – ak strana vlani v marci niekde získala 100 hlasov a jej kandidát na župana teraz 200 hlasov, jej volebná úspešnosť je 200 percent. Vzhľadom na rádovo nižšiu volebnú účasť v krajských voľbách možno za úspech považovať volebnú úspešnosť už niekde okolo 70 percent. Marian Kotleba v obciach Banskobystrického kraja získaval oveľa väčšie čísla. V župe prakticky nie je dedina, kde by v porovnaní s minuloročným výsledkom ĽSNS nejaké hlasy stratil“, dodal Daniel Kerekes.
Pokusy o prevzatie kontroly nad diskusiami na sociálnych sieťach: V slovenskej časti soc. sietí existujú milióny komentárov od prívržencov Kotlebu, ktorí od založenia ĽSNS postavili rétoriku verejného diskurzu na plytkej nenávisti ku každému, kto odmietol prevziať ich názor. Boli to kotlebovi prívrženci, kto začal pri presadzovaní svojho politického názoru bezbreho praktizovať kybernetickú šikanu na slovenskej časti sociálnych sietí. Ne-prijateľ sa tak v slovenskej spoločnosti stal nepriateľom. Jedným z horlivých obhajavateľov ĽSNS a zakladateľov organizovaného zločinu kybernetickej šikany kotlebovcov sa stal Richard Tokušev.
Zavádzanie súčasného, neoliberálneho fašizmu sa darí hlavne vďaka primitívnym prvkom fašizmu predchádzajúcich období: Na Slovensku, akoby sa zrazili dva rovnaké fašistické svety, jeden založený na nostalgii z minulosti, druhý na moderných prvkoch súčasnosti. Nostalgický prúd nesie prvky hajlovania, napádania spolu-obyvateľstva, pódiové ryčanie lídrov, sklony k agresivite a pod, ako nástroje radikalizácie spoločnosti od popredných (dnes už niektorých bývalých) členov ĽSNS, typických pre fašizmus z dôb minulých. Neoliberálny fašizmus nesie viac prvky korporátne a lobistické, založené na hybridnosti, virálnosti a natívnosti, pričom prvky nostalgického prúdu slovenského fašizmu spoločensky odporuje. Je teda viac-menej logické, že mladšia časť obyvateľstva sa nechala radikalizovať modernými prvkami fašizmu a staršia časť nostalgickým prúdom. Obe varianty však viedli k masívnemu názorovému rozdeleniu spoločnosti, čo viedlo nakoniec k strate spoločenského postavenia nostalgických fašistov, na úkor vzostupu moci moderných fašistov. Posledné voličské prieskumy to potvrdzujú – ĽSNS je pravdepodobne odsúdená na zánik. V súčasnosti strana bojuje iba o to, aby sa v budúcich voľbách udržala nad hranicou troch percent a dostala od štátu štedrý volebný príspevok. Je to paradox, ale bol to práve Kotleba a jeho strana, kto na Slovensku nenávratne rozdelil, tzv. proslovenskú časť politického spektra a pomohol neoliberálnym stranám k moci. Výsledkom zneužitia nostalgického fašistického prúdu prúdom neliberálnym, je aktuálne, aj napr. novela zákona z dielne typickej predstaviteľky neoliberálneho fašizmu ministerky Márie Kolíkovej, ktorý navrhuje Ministerstvo spravodlivosti SR na zamedzenie kybernetickej šikany. Je to však v kontexte a súbehu s ďalšími obmedzeniami z dielne Kolíkovej iba zámienka na obmedzovanie ďalších slobôd.
Stret dvoch typovo odlišných fašistických svetov funguje: V minulosti, napr. pred parlamentnými voľbami v roku 2016 a 2020 sa bežne stávalo, že akonáhle sa v spoločnosti objavili aktivity moderných fašistov, okamžite ich nasledovalo nostalgické krídlo slovenského fašizmu. Napr. na námestí v Hlohovci sa svojho času stretli predstavitelia ĽSNS a OĽaNO, pričom nenávistne naladili celý dav. Stalo sa mnohokrát, že moderný a nostalgický fašisti parazitovali pri jednej a tej istej spoločenskej akcií. Bol to ich vzájomne si odporujúci typ záujmu o spoločnosť, avšak spoločenský efekt – masívne rozdelenie spoločnosti tvorili spoločne – ruka v ruke. A fungovalo to vynikajúco. Matovičove voličské preferencie v roku 2020 radikálne vzrástli až po “spoločnom” mítingu OĽaNO a ĽSNS v Trnave na Trojičnom námestí. Pamätníci si určite na ten povestný “kameň do davu” pamätajú. Niektorí analytici si dokonca myslia, že ten kameň vyhral Matovičovi voľby – až takú radikálnu zmenu myslenia voličov dokázala prítomnosť strany ĽSNS spolu s aktivitami OĽaNO, v slovenskej spoločnosti vykonať. Zaujímavý je aj aktuálny prípad: V deň, kedy sa slovenská verejnosť dozvedela o zmarenom referende sa na slovensko-českom pohraničí udiali incidenty, ktoré spôsobili práve kotlebovci, potýčkami s políciou. Existencia dvoch rozličných káuz s podobným výtlakom virálnosti funguje v spoločnosti tak, že rozdelí aktuálny spoločenský tlak na vládu, pričom oba zoslabnú o polovičku. A presne to sa stalo. Zmarené referendum aj obmedzovanie ľudskej slobody pod rúškom pandémie – zasypávanie hraničných prechodov prešli v deň ich prevalenia sa v slovenskej spoločnosti úplne hladko. Z faktu, že na druhý deň boli zátarasy odstránené sa dá predpokladať, že išlo o zámer úradov, eliminovať spoločenský tlak.
Parazitovanie na spoločenských udalostiach: Neoliberálne, rovnako, ako nostalgické krídlo slovenského fašizmu nesmierne radi zakladajú svoje spoločenské pôsobenia na spoločenských udalostiach značného významu. ĽSNS sa aktuálne prejavila na dnešnom proteste proti povinnému očkovaniu a rozdeľovaniu spoločnosti na ľudí rôznych kategórii, keď si z protestu urobila “jarmok” so stánkami ĽSNS. Ide o trik, ako takmer vždy. Ono celkovo, tie parazitické praktiky neoliberálnych a nostalgických fašistov sú nesmierne populárne dodnes, pričom spoločnosť ich v skutočnosti odmieta v oboch prípadoch. Iste, ide stále iba o fašizmus. Ak by Kotleba, ako člen opozície chcel protestom výrazne pomôcť ich spoločensky exponovať, zaplatil by napr. snímanie protestov z dronu, ktoré by plošne ukázalo rozsah protestov. Nikdy by nedovolil, aby korporátne médiá dehonestovali protesty znižovaním počtov účastníkov protestov.