Domov mimo domov ?! …

Žijeme v neutešenom čase a ako sa zdá na neutešenom mieste. Naša rodná zem, naše milované Slovensko, naše krásne Tatry, hory, lesy i celá malebná krajina aj s jej pracovitými a skromnými ľuďmi sa pre nich pomaly ale isto stáva neobývateľná. Z rôznych dôvodov uteká naša mlaď, tí najschopnejší do cudziny či už za štúdiom, prácou alebo jednoducho za lepším životom, lebo Schengen. Státisíce mladých ľudí, odhadom už cez 450 tisíc dobrovoľne emigrovalo a ďalšie desaťtisíce sa na to chystajú. Naše základné a stredné školy doslova na svojich prsiach odchovávajú stovky a tisíce veľmi nadaných detí, ktoré po ukončení VŠ hromadne opúšťajú našu krajinu vedení vidinou lepšieho života vo vyspelejších európskych štátov. K čomu je to dobré, keď vlastne vychovávame elitu pre iných ?! Chýba akákoľvek spätná väzba, ktorá by účinne regulovala neželanú fluktuáciu a následnú emigráciu VŠ vzdelaných ľudí, tak potrebných pre našu krajinu a nie veľmi uznávané. VŠ chrlia rok čo rok nových absolventov prírodných a spoločenských vied bez uplatnenia v praxi, už dva krát sa vláda rozhodla navýšiť počet študentov medicíny pre ich nedostatok v zdravotníctve, ale chyba lávky, keď po doštudovaní bez akýchkoľvek obmedzujúcich opatrení utekajú do Čiech, alebo inde na západ. Čert nám bol dlžný nielen to poondiaté euro, tak aj ten toľko omieľaný slobodný pohyb ľudí, keď to všetko v prvom rade vyhovuje podnikateľom, obchodníkom, európskym politikom a tým, čo sa za každú cenu snažia národným štátom vnútiť predstavu o akejsi liberálnej demokracii, ktorá má potichúčky a nebadane premeniť tieto štáty na úbohé satelity bez vlastnej suverenity a jej ľudí za druhoradých občanov Únie. Veď kde sa len človek pozrie, všade smrdí zo strany únie pre národné štáty diskriminácia a to až do takej miery, že sa pomaly stávame bezbrannými úbožiakmi, keďže nie sme schopní, či skôr ochotní / vláda /tak ako napríklad Maďari byť v akomkoľvek rozhodovaní v rámci EÚ a EK suverénnymi a samostatnými. Z tohto uhla pohľadu sa to nedá inak vysvetliť, iba ak kolosálny komplot, ktorý má za účel totálne ekonomicky a politicky rozložiť národné štáty zvonka Úniou a iredentou / piatou kolónou / domácich neoliberálov vznútra tak, aby sme sa stali žobrákmi Európy s úplne vykuchanou  ekonomikou, ktorá je zatiaľ iba ak opticky vraj hlavným motorom našej ekonomiky, ale prakticky je tým, že je absolútne závislá na exporte vyrobených áut až chorobne náchylná na úplný kolaps. Čert nám bol dlžný takúto vládu, ktorá nerobí nič pre vlastných občanov a ani pre našu krajinu, ale naopak úslužne napomáha cudzím vplyvom a záujmom tak, aby bola naša krajina, náš štát totálne zdevastovaný nielen ekonomicky, ale čo je najhroznejšie aj politicky a kultúrne. Svedčí o tom aj množstvo výrokov niektorých našich neoliberálnych politikov na čele s prezidentkou Čaputovou, ktoré nadbiehajú EÚ i NATO tým, že degradujú našu suverenitu v akomkoľvek rozhodovaní. Nie je preto žiadnym prekvapením, že čoraz viac ľudí pozerá s nádejou na nezávislú politiku Maďarov voči EÚ a EK na čele s predsedom vlády Orbánom a ktorým preto úprimne tohto pána závidia. Kolosálne aj keď nepozorovane upadá náš štátny jazyk, pre väčšinu občanov Slovenska aj rodný jazyk, nerobí proti tomu nič vláda a čo najviac udivuje ani inštitúcia, ktorá to má v názve a náplni práce – Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra. Vplyv amerikanizmu a anglikanizmu je viac ako zjavný, keďže sa nám vkráda do hovorovej reči formou internetu, digitalizácie a IT vôbec. Ale čo je najžalostnejšie, nerobí proti tomu nič príslušný rezort, nerobia proti tomu nič ani školy a rodičia. No ono to možno už ani nebude dosť dobre možné, keďže celý svet je už zdigitalizovaný a s ním aj ľudia, cesta späť do normálnejších časov možno nastane až po nejakom globálnom kolapse energetiky, alebo vplyvom nežiadúcich žiarení zo slnka. Takáto totálna závislosť však môže potom ľudstvo priviesť do záhuby tak ako aj nerešpektovanie opatrení na zachovanie klímy a udržateľného života. Na smiech je potom aj Budaj / nezabúdaj /, ktorého niektoré počiny vyvolávajú nemý úžas, keď na jednej strane sa nechá kamerovať pred skládkami a enviromentálnymi záťažami, ale vzápätí nerobí nič na ich likvidáciu, dôležitejšia je ochrana vlka a konštatovanie, že premnoženie medveďov evidujeme už dlhé roky, no asi mu nevadí, že medvede už dávno pre svoj vysoký počet nerešpektujú svoju vrodenú plachosť a až príliš často navštevujú ľudské obydlia. je ešte jeden moment, ktorý potvrdzuje moju domienku, že EÚ a EK, či NATO nemá záujem, aby minimálne Slovensko nepatrilo medzi tzv. vyvolených – nie je žiadny záujem, aby bola naša armáda plne bojaschopná a náš štát komplexne pripravený odvrátiť akékoľvek hrozby zvonku a tak ochrániť svoju štátnu suverenitu a územnú celistvosť, čo dosvedčuje, že v budúcnosti / možno aj blízkej / sa s nami a našim národným štátom nijako neráta a ten osud môže stretnúť aj iných. Poľsko, Česko a Maďarsko však nič nenechávajú v tomto zmysle na náhodu a svoje armády a celý komplex pripravenosti štátu považujú za svoje priority.

Takže domov mimo domov. Zatiaľ sa s týmto fenoménom pasujú iba dobrovoľní emigranti a je iba na ich svedomí a vedomí, či sa niekedy do svojej krajiny vrátia alebo nie. No ako sa zdá tento fenomén môže celkom poľahky postretnúť aj tých, čo v nej ešte žijú a pracujú. Ak sa z tohto súčasného spoločenského a politického marazmu čo najskôr vlastnými silami nevymotáme, staneme sa dobrovoľnými usadlíkmi v krajine, ktorá už potom nebude naša – bude to aj v tomto prípade domov mimo domov.

A nakoniec. Len aby to nedopadlo časom tak, že skutoční a praví Slováci a Slovenky zostanú iba v ich súčasných enklávach v Rumunskom Sedmohradsku, v maďarskej Békešskej Čabe, či srbskej Vojvodine v Báčskom Petrovci či Kovačici. Bezhranične obdivujem ich neutíchajúcu snahu o zachovanie svojbytnosti a príslušnosti k slovenskému národu tým, že udržujú a celkovo zveľaďujú nielen slovenský jazyk ako hlavného nositeľa kultúry, ale aj  celkovo našu ľudovú kultúru a zvyky, statočne im držím palce. Možno to budú práve oni, čo zostanú poslednými z nás.