Zavolal som nadšený jednému pánu predsedovi novovzniknutej politickej strany, u ktorej som sa dočítal, že ponúka niečo veľmi pre Slovensko potrebné a aj unikátne. Ide o znárodnenie nadbytočných miliónov a nelegálne nadobudnutých majetkov oligarchov, ktoré by sa mohli dať do spoločného, a takto pán predseda chce razantne vyriešiť chudobu v našej krajine. Pochválil som ho za tento úmysel.
Pri osobnom stretnutí v Poprade sme sa asi dve hodiny rozprávali. Tam som mu povedal, že niečo také navrhol urobiť pred 50 r. v encyklike Populorum progressio blah.pápež Pavol VI. Čo je zarážajúce, že doteraz na politickej scéne to nijaký líder, ani z KDH, ani z KSS, za 25 r. ani nespomenul. Niečo na socialistický spôsob má stranička Vzdor, ale kto by hádzal takú socialistickú spiatočku. Ešte zarážajúcejšie je, že nikto z našich biskupov nevyzval nikoho z našich politikov, aby urgentne zastavili stále hrozivejšie nožnice nerovnováhy medzi bohatými a chudobnými. Urobil to až pápež František, ale tak potichu, že to tuším nikto neberie vážne. A na Slovensku niečo vzniklo, a má konečne niekto guráž sa do toho pustiť. Zaplesalo mi srdce. Pán predseda ma po tom rozhovore nečakane raketovo povýšil do vedenia strany ako poradcu pre etické a cirkevné otázky. A musel som sa odfotiť s kňazským kolárikom, aby to zapôsobilo. Tak na chvíľu som bol aj kňazom manekýnom, po toľkých rokoch kňaza robotníka. Prečo nie, v rámci pauzy, pre skvelú a pronárodnú vec…
Ale tak nečakane, ako som bol povýšený, tak nečakane som bol hodený aj cez palubu. Rozoslal som celkom dobromyseľne vedeniu strany video s JUDr. Š. Harabinom, kde hovorí otvorene a kriticky aj o nezákonnom konaní vo vláde, v prezidentskom úrade, na súdoch či ministerstvách. A potom aj článok, rozhovor s expremiérom Vladimírom Mečiarom, kde sa píše o tom, že v 2018 by sa nám zišla na Slovensku nová revolúcia, lebo neideme správnym smerom.
Myslel som, že získaním týchto, či iných národu známejších a vplyvných spojencov by sa tá úžasná myšlienka mohla zrealizovať oveľa skoršie, a nie až za nejaké desaťročia, keď my tu už nebudeme. Myslel som si, aj si myslím, že naši ľudia už sľubom o povolebnej 1000 eurovej minimálnej mzde naivne neuveria, veď sú za skoro tri desaťročia doklamaní a dozraňovaní už dosť. Ale ak by ich oslovil napr. niekto spomenutý alebo aj niekto pokojne iný, vplyvný či známy, v kom by znovu našli dôveru a kto by im ponúkol sociálne revolučný program, tak by to išlo ľahšie, než začínať od nuly s trápnym roznášaním letákov do už daromnicami prepchatých poštových schránok.
Toto pána predsedu nahnevalo, a urazilo tak, že som ale expresne musel zmiznúť. A po mne bol vyhodený nedôstojným a raketovým spôsobom krajský predseda strany z Popradu. Iba preto, že sa ma zastal a navrhol nejaké nevinné zlepšováky na sfunkčnenie chodu strany. Takto tiež superrýchlo letelo niekoľko košičanov, ktorý po sneme v Lúčkach pred voľbami do VÚC nesúhlasili s truhlíkovským diktátom pána vševedúceho. Označil ich za budúcich zradcov, ktorých sa strana potrebovala zbaviť a sa tak vraj očistila. Mne sa ušlo osočenie, že som vatikánsky špiceľ a pána F.Bednára z Popradu som vraj zmanipuloval. Ani raz som sa s ním osobne nestretol. A Vatikán ma isto neplatí.
Strana, ktorá má v podtitule strana odborníkov a etiky, má tak úchvatného najexpresnejšieho vyhadzovača vo vedení, ktorý akoby sa chystal na majstrovstvá sveta v hádzaní cez palubu. Určite by ho malo Slovensko ako najväčší talent do Las Vegas nominovať.
Začína však kopať tejto zatiaľ mikrostrane bizarný hrob. A to paradoxne, súčasne s tým, že ju vraj ide slovákom ako liečivo s neprekonateľnou programovou receptúrou na choré žalúdky aj s fanfárami ponúkať.
Ide však o hnilú bryndzu v zneužitom obale z pápežskej encykliky.
Písomne som ho upozornil, že koná neeticky a ťažko diletantsky. Ak sa totiž pred ním opovážite napísať čo len niečo pozitívneho napr. na zakladateľa Slovenskej Republiky, aký bol taký bol, ale osud nám ho dal ako jedného z otcov národa, a patrí im viacerým základná úcta. Oznámil som mu, že prikázanie cti otca svojho a matku svoju patrí nie iba našim rodičom, ale aj predstaviteľom nášho štátu. A keď on toto považuje za vraj „oživovanie mŕtvoly“, tak hrubo toto prikázanie porušuje. Podobne odsúdil bez súdu a zaradil medzi mafiánov bývalého predsedu Najvyššieho súdu. A odsudzovať nám Ježiš iného nedovolil. Toto nie je v súlade s dobrými mravmi, A je to veľmi ďaleko nejakej odbornosti. Musel som mu to napísať. Aj to, že sme sa asi na to stretli, aby som mu to ako Božiu vôľu oznámil.
Odpísal ma ako zlomyselného agenta, špicľa a zradcu.
Upozornil som ho písomne, že opäť porušuje hrubým spôsobom morálny zákon, a toho, kto mu chcel nezištne pomôcť a poradiť, už nie iba zvýšeným sebavedomím, ale nekresťanskou aroganciou reaguje tak, že sa nemieni ani za zneuctenie mena iného ospravedlniť ani mu odpovedať. Až sprosto ho exkomunikuje. Na jeho česť a celý život chrapúnskym spôsobom vlastne napľuje. Dobre mienené rady surovo rozmiaždi. Po ľudskosti ani stopy… O slove prepáč, ani zmienka…
Pozrite si vážení, trestný zákon par.373. Alebo 8.Božie prikázanie… Budíííčeeek.
A tak oznamujem všetkým členom vedenia strany NaJ, ich sympatizantom aj slovenskému národu, že revolúcia 2018, ktorú vraj dnes ukuli v Národnom dome v Banskej Bystrici pod takýmto vedením veru úspešná nebude.
Ten, ktorý ju navrhol a ktorému som dal aj priestor vo svojej relácii v Spirituálnom kapitále 180 nie je momentálne v stave morálne pozdvihnúť slovenský národ. Chýba mu totiž sebareflexia. A pracuje v ňom nebezpečná a dosť primitívna namyslenosť. A veľmi neodborná unáhlenosť. A tá bude aj príčinou neúspechu inak dobrých nápadov v programe, ktorý nie je ani na zahodenie ani na nepovšimnutie.
Nebudeme z neúspešnej realizácie tohoto programu vinní my, ktorých ku sebe ako spolupracovníkov veľmi rýchlo napozýval a potom ešte rýchlejšie ako prašivých odkopol. A niektorých aj poriadne poranil.
Vďaka za takéto vykopnutie, vlastne morálne vyznamenanie.
A tým, čo v takejto či podobnej spoloneresti budú musieť dýchať ťažký vzduch, tak prajem včasné vytriezvenie a skoré slobodné nadýchnutie sa čerstvého vzduchu.