Viera vo vlastnú moc
Už v Úvodnom blogu tu na Hlavných správach som publikoval jednoznačné vyhlásenia, ktoré ste pochopili rôzne. Dnes tieto svoje slová zopakujem. Som tu, aby som pripravoval cestu na príchod Pánovej vôle. Pozorujem, ako som dennodenne vyzývaný k práci. Som si vedomý úloh, ktoré mám naplniť v tomto živote, preto som si dobrovoľne zvolil náročnú cestu poznania a sebauvedomenia. Pripravujem pôdu pre nástup nového spoločenského systému. Moja práca a viera rozloží existujúce štátne zriadenie a položí základy nového systému, ktorý povedie k dlhodobej spokojnosti každého jednotlivca. Som kvapka v mori, som len zrnkom piesku v púšti. Je nás mnoho, ktorí pracujeme na spoločných úlohách. Keď príde čas, spojíme svoje úsilie do prúdu mohutnej rieky, ktorá sa preleje týmto Augiášovým chlievom. Že čas je blízko, spoznáte podľa toho, že sa budú diať udalosti v zrýchlenom slede.
Hovoríte: „On sa rúha, nie je v ňom štipka pokory…“ Čo myslíte? Môže byť človek sebaistý a pokorný súčasne? Hm.. Musím si byť istý v tom, čo robím. Viem, aký chcem dosiahnuť výsledok. Môžem to však robiť s pokorou a denne prosiť Boha, aby mi bol nápomocný, pretože to nerobím pre seba. Robím to nezištne pre svojich blížnych. Vy keď začnete stavať dom, ste si istý, že to bude dom a nie chatrč, ktorú sfúkne vietor? Staviate s pokorou a tiež prosíte Boha, aby Vám bol nápomocný, pretože budujete pocit istoty a bezpečia, pre svojich blížnych? No vidíte. Aj ja staviam dom. Musím vedieť čo budujem, ako to bude vyzerať a čomu to má slúžiť. Keď teda prehlásim, robím toto a toto a takýto bude výsledok (ak mi to bude dovolené), je to zlé? Ak chcem naplniť svoje slovo, moja viera musí byť neochvejná. Nemôžem pripustiť žiadne pochybnosti. Viete čo je napísané: „Keby vaša viera bola veľká len ako horčičné semienko, dokázala by hory prenášať.“ Viera bez pochýb je dôležitá. A odhodlanie. Naše odhodlanie zhmotní naše túžby.