Matovič a ďalší zločin: Musel vedieť, že o pravosti zmeniek Kočnera a Ruska existujú v SIS dôkazy

Kriminalizácia politikov je účinný spôsob, ako mocnosti získavajú väčší vplyv v menších demokratických krajinách. Slovensko stále demokratické je, aj keď na druhej strane súhlasím s tými ktorí tvrdia, že sa tak nejaví. Je to však iba preto, že vám vládne mafia z radov inteligencie. Ich podriadenosť temnej politike Spojených štátov a Európskej únie (ďalej v texte len spojenci), s oligarchickým pozadím, je v súčasnosti najväčší problém Slovenskej republiky.

Keď bolo treba v nedávnej minulosti odstrániť vplyv pro-národného socialistu Eva Moralesa v Bolívii, zneužili spojenci jeho mocenské chyby a urobili z neho kriminálnika. Prišiel o moc počas prevratu. A medzi tým, ako Morales prácne získava svoju moc nad krajinou naspäť, tak partička investorov podporovaná americkou elektro-automobilovou lobby vykráda bolívijské ložiská  lítia. Z Latinskej Ameriky ešte jeden príklad: Keď prišiel na rad nepohodlný domáci vplyv venezuelského socialistu Nicolasa Madura, snažili sa ho spojenci odstrániť tiež snahou o kriminalizáciu jeho osoby a venezuelského režimu. 

Na Slovensku spôsobom kriminalizácie skončil pre zmenu sociálne orientovaný líder najsilnejšej politickej strany Róbert Fico a silné tlaky na ovládnutie domáceho politického vplyvu v Českej republike sú vedené tiež  kriminalizáciou najvplyvnejšieho politika, Andreja Babiša. V Čechách je to dokonca komplikovanejšie, niektori českí politici úplatní temnému štátu spojencov útočia aj na prezidenta Miloša Zemana. “Plány českého Senátu na odvolanie českého prezidenta Miloša Zemana sú „organizovaným pokusom o puč v zárodku“, uviedol len pred pár hodinami hovorca hlavy štátu Jiří Ovčáček.”  

Rusko je ďalšou euroázijskou vitrínou, západu nepohodlnej moci, preto v ňom existuje permanentná snaha zobrazovať Putina, ako zločinca. Hlavne preto ho predčasom americký prezident Biden verejne nazval vrahom. Principiálne to isté sa udialo v roku 2014 aj na Ukrajine, kde Janukovyč skončil po zásahu spojencov na Majdane s povesťou kolosálneho zločinca a principiálne to isté – kriminalizácia najvplyvnejšieho domáceho politika, prezidenta Lukašenka sa deje aj v súčasnom Bielorusku. 

Nemý odkaz globálneho zločinu rusofilom

Európa je americké ihrisko a všetci sociálne založení, či iba viac do vnútra orientovaní proruskí politici budú verejne označovaní za politických zločincov dovtedy, pokiaľ sa tomuto odkazu nepodvolia. Americká strana svoj odkaz poslala naposledy do Bulharska, kde aktuálne, ministerstvo financií USA uvalilo sankcie na niekoľko ikonických osobností bulharskej politiky. Teraz budú ich aktíva zmrazené a transakcie s nimi sa stanú pre Američanov trestným činom. Sankčný zoznam je plný osôb, ktorých v Bulharsku označili spojenci za „ruských agentov“. 

Hlas Ameriky: Budete v Európe poslúchať! 

Ak nie, tak “ruskí agenti v postkomunistických krajinách východnej Európy” a ich rodiny musia zomrieť. Minimálne spoločensky, aby globálnejšia moc spojencov nad svetom mohla hladšie prebehnúť. A ak sa to v praxi nedarí dosiahnuť sankciami a spravodajskými hrami, tak sa ich spojenci jednoducho pokúsia zabiť fyzicky, ako sa to pripravovalo pred časom v Bielorusku. Presadzovanie politického vplyvu sa na európske pomery dnes teda organizuje pomerne drzo. Zločiny svetovej oligarchie, sa už mienkotvorné médiá ani nesnažia verejnosti vysvetliť a objektívne skutočnosti diania sú tabu. Oligarchom z pozadia temna spojencov spriaznené médiá, často kolosálne politické zločiny verejne poprú. Je to v demokracií umelo vyvolaná patová situácia. Hlavný prúd verejnej mienky vytvárajú hlavne korporátne médiá, ktoré ale mocenské hry a ich kauzalitu podrobnejšie neskúmajú. Spoločenský následok novinárskych zločinov z blízkej minulosti, ktorý hovorí asi za všetko, je aj (ne)reakcia verejnosti na pripravovanú vraždu prezidenta Lukašenka, ktorá sa v európskej spoločnosti javí, akoby sa ani nestala. A mnoho, mnoho iných, médiami ututlávaných káuz, vrátane zavraždenia ruských novinárov ukrajinskou vrahyňou Savčenkovou alebo káuz Snowdena a Assangea, ktoré stratili mediálnu podporu korporátnych médií takmer úplne.

“Ukrajinský model” ovládania cudzej krajiny spojencami

Spôsob, ako sa dnes robí na Slovensku politika je bezpochyby “Ukrajinský model”. Tých z vás, ktorí by chceli namietať, že to nie je celkom pravda, lebo na Slovensku nemáte konvenčnú občiansku vojnu chcem upozorniť na fakt, že to, “čo dnes nie je, môže poľahky zakrátko byť”. Stačí, ak sa na Slovensku nevzdáte majoritných proruských nálad, neustále bude majorita obyvateľstva presadzovať nedotknuteľnosť slovenskej zvrchovanosti a garantujem vám, že do pár rokov môže občianska vojna, v akejsi, pre Slovensko “prijateľnej” forme prebehnúť. To, čo na ukrajinskom modeli vedenia pro-západnej politiky európske národy najviac rozdeľuje, je priebežné odstraňovanie nepohodlných svedkov, obvykle na konci ich spoločenskej (ne)potrebnosti. Na Ukrajine tak dodnes skončilo množstvo nepohodlných ľudí. Už základný princíp Majdanu bol o odstránení nepohodlných. Samotná “hrdinka” Savčenková, ktorá na začiatku Občianskej vojny na Ukrajine, fičiac na vlne nenávisti zradikalizovanej časti ukrajinskej spoločnosti zavraždila ruských novinárov. Najskôr ju za to odsúdili v Rusku, následne vydali na Ukrajinu a ťahali po Európskom parlamente ako púťovú atrakciu, až nakoniec skončila ako nepohodlná radikálka v domácej, Ukrajinskej base. Samozrejme pre svoju nepohodlnosť pro-západnému, ukrajinskému vedeniu. A principiálne presne to isté sa dnes deje aj na Slovensku. Ale, nie len na Slovensku. O spoločenskej nepotrebnosti niektorých agentov spojeneckej oligarchie sa dnes nahlas hovorí napríklad, aj v súvislosti s bieloruskou opozičnou líderkou Cichanovskou, ktorá bezpochyby nesplnila svoj účel a nepomohla globalizačnému oligarchickému štátu spojencov s likvidáciou Lukašenka. Na povrch sú aktuálne vyplavované informácie o likvidácii vlastného agenta, v súvislosti so zadržaním bieloruského sabotéra Romana Prataseviča, ktorého, ako sa zdá odstránilo z cesty bieloruské opozičné krídlo Cichanovskej. Bieloruskej opozičnej líderke pre jej neprospešnosť a priamu zainteresovanosť v medzinárodných zločinoch, ide dnes bezpochyby o holý život a hľadá spôsoby na vlastnú záchranu. Moc sa jej pritom však nedarí. Cichanovskou riadené odovzdanie Prataseviča Bielorusom pripomína skôr nevydarenú diskreditačnú scénu z bondovho filmu, ako prácu spravodajských profíkov. Je pravdepodobné, že Cichanovská skončí časom principiálne rovnako, ako skončila Savčenková – ak nie horšie, lebo metódy odstraňovania nepohodlných svedkov ako sa zdá, začínajú mať v súčasnosti radikálnejšie kontúry.

Krajiny, ktoré sú dnes ovládané temným oligarcickým backgroundom spojencov vykazujú vo všetkých ovplyvňovaných krajinách jeden a ten istý symptóm. Je to v prvom rade absolútna neprehľadnosť o tom, čo sa vo vnútri týchto krajín deje. Zodpovedné sú za to hlavne médiá a ich neschopnosť veci správne vysvetliť.  

Na Slovensku nie je spoločenská situácia iná. Je až taká neprehľadná, že sa v nej bežný volič stratil. Ja nebudem dnes podrobne pitvať, čo presne sa na Slovensku deje. Veľmi sofitikovaným spôsobom to aktuálne urobil politický analytik Ján Baránek v interview, ktoré bolo  zverejnený v článku s názvom: “Slovensko sa zmenilo akoby na štát bielych golierov, alebo mafiánov” .

Slovensko neriadi iba vláda. Ešte nikdy to nebolo také rozpoznateľné ako dnes

„Štát sa zmenil pod takýmto vedením akoby na štát bielych golierov alebo mafiánov,” vyhlásil pri komentovaní diania politický analytik Ján Baránek. „Doslova ako keby tu vládli mafiáni – premiér má ovplyvňovať kajúcnika, generálneho prokurátora chcú škandalizovať – čo iné to je ako súboj mafie a nemafie?” pýtal sa pred časom Baránek. Tento skvelý analytik sa však šikovne vyhol otázke, ktorá je najpodstatnejšia: pre koho konkrétne, títo ľudia pracujú? Len pre seba a svoju moc rozhodne nie. Po prstoch totiž dostala aj pravdepodobná hlava tejto mafie, sám Igor Matovič. Udialo sa to v čase, kedy bol premiér a rozhodol sa, že si upadajúce politické preferencie zvýši cez kúpu vakcín Sputnik V. Stálo ho to vtedy kreslo premiéra a on sám na verejnosti niekoľkokrát potvrdil, že musel odstúpiť aj kvôli tomu, lebo množstvo mocných ľudí si neprialo vakcíny Sputnik. Tak kto sú tí ľudia? Iba kvôli verejným názorom pána Baťu a pani Baťovej, Matovič asi s polovičkou vládnych predstaviteľov vrátane prezidentky vtedy nebojoval. Tak, kto mocný stál v pozadí junty stojacej proti Matovičovi, ktorá ho nakoniec dokázala “dať dole” tak, že odišiel sám? 

Mne osobne politický tlak na Matoviča v kresle premiéra nápadne pripomína príbeh člena popredného mafiánskeho klanu ktorý chcel zo svojej pozície v najťažšej situácii vycúvať, ale nemohol. Iste si pamätáte, že Matovič predčasom reálne uvažoval aj nad odchodom z politiky, no neurobil tak. Radšej zostarol za rok, o celých desať rokov. A určite si pamätáte aj to, že slovenským vládnym stromom triasol v tom čase niekto tak mocne, že niektorí členovia vlády odstupovali radšej sami, akoby mali riskovať pád na zem a to, že ich zasiahne hnev mocných. Mám samozrejme na mysli hlavne ministra Krajniaka, ktorý sa radšej dobrovoľne vzdal ministerského kresla a ukryl sa pred pravdepodobným trestným stíhaním od Lipšica, za poslanecký mandát v parlamente. Ale nielen jeho. Pod zadkom vtedy horelo viacerým ľuďom z vlády. Tak kto za tým zemetrasením stál v úzadí?

Iba čiastočné, ale za to veľmi trefné odpovede dal verejnosti Ján Baránek vo svojom interview: “Toto celé, o čom sa bavíme, je podľa mňa aj výsledkom toho, ako sa skončili voľby v USA. Médiá sú dnes predĺženou rukou buď prokurátorov, alebo vyšetrovateľov, alebo oligarchických skupín, a tým mám na mysli tie skupiny, ktoré podporujú progresivistické strany. V USA sú dnes demokrati nazývaní marxistami, vážne. A tie skupiny, ktoré sa dnes radia s americkou ambasádou o nejakých krokoch, to sú tie progresivistické skupiny, ktoré aj na Slovensku ovplyvňujú mainstreamové médiá.” 

O odstránenie dôkazov z archívov SIS Monika Tódová neinformuje

Súčasná vládna klika je podozrivá, že sa pokúsila o rabovanie archívov SIS, čo bol najpravdepodobnejší – skutočný dôvod vzatia do väzby riaditela SIS Pčolinského. Lipšicove mediálne úderky o tom však neinformujú. Podľa niektorých mediálnych zdrojov v archívoch SIS existujú (existovali?) aj také kauzálne dôkazy, ako napríklad fotodokumentácia z roku 1996 až 2001 dokazujúca pravosť zmeniek podpísaných Kočnerom a Ruskom. Ak sa tieto informácie zakladajú na pravde, tak je to škandál, aký tu ešte nebol a tajné stretnutie najmocnejších štátu v pivnici SIS bolo aj o rabovaní archívov SIS. Vysvetlovalo by to, prečo nominant Borisa Kollára v SIS, riaditeľ Pčolinský skončil za pomoci Lipšicovej prokuratúry za mrežami. A aj to, prečo hneď po zadržaní riaditeľa SIS Pčolinského, sa “zdekoval” aj Krajniak – tiež nominant Sme rodina. Kollárovci radi obchodujú s informáciami a je viac ako pravdepodobné, že medzi Matovičovcami a Kolárovcami vypukla v tom čase vojna ktorej hlavnou zbraňami boli informácie z archívu SIS. Lipšic a Matovič boli vždy akční hrdinovia, nečudoval by som sa, keby sa ju rozhodli ukončiť tým, že zavreli za Mreže Pčolinského, čím vyrazili Kollárovi dych.

Ak to je pravda iba z časti, neznamenalo by to len, že Kočner a Rusko sú nevinní, ale hlavne to, že na zmanipulovanom odsúdení a teda na spoločenskom zavraždení Kočnera a Ruska sa nepodielali len niektorí novinári, ako napr. Monika Tódová, ale hlavne Daniel Lipšic, keďže je z Matovičovho najbližšieho prostredia. Je to minimálne zaujímavé zamyslenie, stojace za úvahu. Spolu s  existenciou súčasných politických väzňov z bývalej opozície, Lipšicove škandalózne pôsobenie na špeciálnej prokuratúre a preberanie moci v najdôležitejších inštitúciách štátu (SIS, NAKA, policajná inšpekcia a pod.) cez kriminalizáciu a štátne zastrašovanie jej predstaviteľov (Pčolinský, Zurian, Szabo a iní), korupčné navyšovanie finančného badžetu pre SIS, údajná kriminalizácia Generálneho prokurátora Maroša Žilinku, vytváranie organizovanej skupiny z prokurátorov členov polície a niektorých kajúcnikov,  ako napr. Makó a podobne, ukazujú hlavne na Igora Matoviča. Napriek tomu nie je dodnes obvinený. Otázka znie dokedy. Matovič totiž na Slovensku plní okrem iných nedemokratických zvráteností aj principiálne rovnakú úlohu, akú plní v Bielorusku Cichanovská. Obaja bez možnosti vycúvania participujú v svojich krajinách na zvyšovaní temného vplyvu spojencov. V tom je zároveň skrytá ich mafiánska podstata – nemôžu z temného gangu ktorý podporujú vycúvať. Sú iba pešiakmi globalizácie a uvedomujú si, že sú spojencami ľahko obetovateľní.