Sociálnu poisťovňu si celé roky, až desaťročia občan platí, aby mal v nej sociálnu istotu. Opak je pravdou.
Už sme si tu pred časom povedali, že táto služba kolabuje aj preto, že jedným prípadom sa nezriedka zaoberá 4-5 úradníčok a až traja rôzni riaditelia, ktorí navzájom nekomunikujú. Preto tiež vydávajú protichodné a teda zmätočné rozhodnutia.
Tento organizačný zmätok sa ťažko napraví, ak je vedenie tejto významnej štátnej inštitúcie dosadzované politicky a tak tam v súčasnosti nájdeme neobvykle vysoký počet inžinierov?!! Ešte aj súčasný generálny riaditeľ, Juraj Káčer, je inžinier. Na nich sa teda zdá vhodné označenie ešte z čias komunistickej vlády „inžinieri ľudských duší“! Lenže to sú naše duše a to ich inžinierovanie poriadne bolí! Ale čo sa čudujeme, keď „vláda zmeny“ dopustila v tak životne dôležitých funkciách, ako sú riaditelia nemocníc, aby tu náboženský fanatik Krajčí vymenil vo vedení lekárov za lesného inžiniera, či manažéra oceliarní a iných „špecialitov“. Ak si dobre pamätám, tak ten „oceliar“ prišiel vzápätí na „geniálnu“ myšlienku, aby inak nedostatkové zdravotné sestry, robili za tie isté peniaze ešte aj upratovačky…
K dovŕšeniu všetkého zlého je sociálne poistenie zadefinované takou zmäťou zákonov, že sa v tom aj odborník ťažko orientuje. Nie to ešte občan, ktorý potom s hrôzou zisťuje, že buď niečo nechtiac porušil, alebo sa na neho vzťahuje len to, čo sa Sociálnej poisťovni hodí.
Medzi také bizarnosti patrí, že hoci je príslušnej úradníčke známy akýsi problém daného klienta, nekoná hneď, ale s trestuhodným oneskorením. Hoci jej plat ide aj s odvodov daného občana, nevaruje ho pred hrozbou povinnosti napríklad k 1. februáru dopredu, ale o mesiac neskôr?!! Na to vám ale príslušný riaditeľ pobočky nezabudne pohroziť penálmi z omeškania, ktoré sami spôsobili! O tejto bizarnosti som už písal s neuveriteľným príbehom jednej čitateľky!
Navyše skladba poistného, ktoré ste si povinný celé desaťročia hradiť, je tak bizarná, že nad tým ostáva rozum stáť. Odlišuje sa tu zdravotné, úrazové a nemocenské poistenie?! A všetky tri musíte platiť! To ako vzniklo v jednom mozgu, alebo ich bolo viac?! Súbežne máte povinnosť starobného, ako aj invalidného poistenia, ale najzáhadnejšie položky sú: garančné a fond solidarity?!! Pamätám si, že na fond solidarity za komunistickej vlády. To sme sa skladali kvôli zemetraseniu v Tbilisi, či Skopje. Ale o aké „zemetrasenie“ tu ide? A, preboha, aká „garancia“?!! Čoho?!
A kto vykalkuloval, že na invalidné poistenie má byť 15,23 eur, ale na ďaleko pravdepodobnejšie úrazové len 4,06 eur? To vám v tejto pôvodne váženej inštitúcii nikto nedokáže vysvetliť!
Bizarnosti pokračujú: aj ako predčasnému dôchodcovi vám za istých okolností táto inštitúcia predpíše, že máte povinnosť prispievať na „starobné poistenie“ a zároveň aj na „povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie“?! Vy chápete nejaký rozdiel? Najmä, ak ste nikdy pred tým žiadne starobné sporenie nemali? Toto vám nariaďujú (a vždy sa v zmäti paragrafov nájde ten pravý) a keď sa pýtate prečo, všetci až po riaditeľov uhýbajú a tvária sa, že vás nepočujú!!! Zbystria sluch, až keď si najmete právnika, ale koľko občanov si to môže dovoliť?
A to sme ešte nespomenuli fakt, že za viac ako 30 rokov v zamestnaní s priemerným platom vložíte do Sociálnej poisťovne až do 50 000 eur, ktoré si nemáte šancu pri nimi vypočítanom dôchodku nikdy vybrať! Čím to teda je, že sú neustále v deficite? No, veď z takéhoto mešca sa ľahko odsýpa napríklad na predražené služby SBS, predražené nákupy, alebo prebujnený byrokratický aparát a až 6 tisíc (slovom šesť tisíc) zamestnancov a mastné platy riaditeľov, až po generálneho.
Najhoršie je, že náprava spätnou väzbou od klientov je tu nemožná. Veď aj na to majú v Sociálnej poisťovni extra výnimku nedotknuteľnosti, keďže (citujem ing. M. Vargu, povereného riadením pobočky Bratislava): „… sťažnosťou nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a ani podanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu vo veciach sociálneho poistenia…“ Zároveň tam ale majú Odbor kontroly a sťažností?!! Dokonalé Kocúrkovo. Dá sa potom čudovať, že generálny riaditeľ, Juraj Káčer, ako inžinier hádže sťažnosti automaticky do koša?! Výsledok sumarizuje článok Petra Cmoreja „Sociálna poisťovňa si tvorí vlastné zákony a poškodzuje (nie len) dôchodcov“.
Ukážka právneho chaosu
Citujme anonymného čitateľa: „Mimochodom, dámy a páni zo sociálnej poisťovne nestrácajú zmysel pre humor ani pri svojskom výklade zákonov. Na každé rozhodnutie (rovnako aj na …vyrubené penále), je totiž možné podať odvolanie. V zákone č. 9/2010 Z.z.: § 13 stojí, že každá vaša sťažnosť by mala byť vybavená v lehote 60 dní. Avšak, sociálna poisťovňa môže lehotu prekročiť o ľubovoľný počet dní v prípade, že potrebuje ´dôkladne preskúmať všetky uvedené námietky´. Bohužiaľ, podľa tejto logiky môže soc. poisťovňa vaše odvolanie skúmať celé roky a následne vám tie roky spočítať ako penále. Čudné praktiky používa aj v prípade, že sa dostanete na listinu dlžníkov. Títo smradi vám totiž dokážu poslať exekúciu ohromne rýchlo. Stačí, aby ste dlžili sumu vyššiu ako 3,32 €, nereagovali včas na ich výzvu a na dvere vám bude klopať exekútor. Miesto toho, aby plnili úlohu ochrancov a boli nápomocní tým, ktorí sa ocitli v stave núdze, vám veselo zablokujú účty, prípadne siahnu na majetok…“ A je to ešte horšie…
A ešte niečo z Výročnej správy samotnej poisťovne: „V čase od 1. júla 2013 do 19. júla 2013 s prerušením vykonali oprávnení zamestnanci orgánu dozoru štátu (NKÚ) v pobočke Trnava výkon dozoru štátu, ktorého predmetom bolo dodržiavanie zákona o sociálnom poistení, dodržiavanie ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a interných aktov riadenia poisťovne s osobitným dôrazom na výber poistného, vymáhanie pohľadávok a správu pohľadávok. V rámci výkonu dozoru štátu sa dozorná skupina zamerala aj na oblasť postupu pobočky Trnava pri podozrení zo spáchania trestného činu. Konala na protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu ústredia, ktorým bolo pozmenené rozhodnutie pobočky Trnava vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na SDS, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity – samostatne zárobkovo činnej osobe.“
Keď sme pri tom nešťastnom SZČO, opäť jedna bizarnosť. Od Nežnej revolúcie mali umelci slobodu vybrať si, či sa chcú poistiť, alebo nie. Je to logické, pretože najmä u výtvarníkov je ich zárobok nárazový a neraz majú v jednej chvíli až priveľa, ale dlho skoro nič. Mnohí to riešili dobrovoľným poistením. V roku 2003 prišiel niekto na nápad, že sa musia poistiť povinne, pričom na to dobrovoľné poistenie prestal byť braný ohľad. To všetko prebehlo parlamentom akosi podozrivo potichu a Sociálna poisťovňa, ktorá inak neváha rozposlať až 200 tisíc listov s pre poisťovňu zaujímavou správou, tentoraz neupozornila nikoho. A len neoficiálne som sa dozvedel, že je to vraj preto, že od Nežnej dospeli niektorí výtvarníci do dôchodkového veku a keďže neboli poistení, dôchodok sa im vymeriaval „bezprácne“ z priemerného platu v národnom hospodárstve. Vraj je to „nespravodlivé“, hoci u dlhodobo nezamestnaných a tzv. osadníkov o tým istým zákonodarcom nijako nevadí. Táto nová zákonná povinnosť však nijako nezohľadňovala fakt, že práve pre nárazovosť príjmov umelcov, bola väčšina zamestnaná v inom, alebo len blízkom povolaní. Na dôchodok teda poctivo prispievali. Zdalo sa mi teda logické, že sa en zákon dá upraviť tak, že sa pridá polveta, že platí len pre tých, č nie sú zamestnaní. Oslovil som hneď niekoľkých poslancov a dozvedel sa niečo neuveriteľné – oni aj so svojimi slávnymi asistentmi nedokázali nájsť miesto na tú polvetu, lebo vraj zákony o sociálnom poistení sú tak vzájomne prepletené, že nestačí opraviť jeden, ale všetky súvisiace. A práve tie súvisiace nevedeli nájsť?! Zbohom, zdravý rozum…
Praktická podpora asociálnosti
Na záver niečo na zamyslenie. Po desaťročiach odvodov do Sociálnej poisťovne sa dočkáte vymerania dôchodku, s ktorým je málokto spokojný. Ale privyrobiť si môžete len minimálne. To mi nedáva logiku. Veď ak niekto kvôli dôchodku opustil svoje zamestnanie, prečo by si v takto získanom čase nemohol zarobiť podľa svojich schopností napríklad duševnou, či tvorivou činnosťou? Veď z toho riadne zaplatí dane a na svoj dôchodok si už našetril dovtedy dosť?! Ale je to naopak, ak ste napríklad v predčasnom dôchodku, tak keď každý rok sa meniace maximum privyrobenia prekročíte, zoberú vám ten predčasný dôchodok a ešte ako SZČO máte povinnosť opäť platiť nemalú čiastku mesačne na nemocenské, starobné poistenie a zároveň aj na „povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie“ a ešte aj na tú nejasnú „solidaritu“?!
Ešte perlička k tejto téme: Kto si ako riadny občan splnil svoju povinnosť a podal Daňové priznanie do 31.3.2019 mohol si „beztrestne“ privyrobiť len 6 078 eur, ale ak si z dôvodu pandemických opatrení to Daňové priznanie odložil na neskôr, z ničoho nič sa mu to maximum zvýšilo na 6 552 eur. Logiku som v tom nenašiel…
A ešte aspoň jeden príklad podpory asociálnosti v praxi. Stavebný robotník, čo pracoval vonku na stavbách v čase aj nečase, zime i horku, konečne dosiahne dôchodkový vek a dostane akýsi-takýsi dôchodok. No a keď zájde do krčmy, tak bude sedieť vedľa dlhodobo nezamestnaného, ktorý má ten dôchodok vyšší, pretože jemu sa počíta s priemerného zárobku v hospodárstve. To nevymyslíš, to je Sociálka!