Mantinelizmus našich štátnych ochrancov prírody ma opakovane privádza do úžasu. Na jednej strane významne prispeli k premnoženiu medveďov u nás (ale toto slovo zakazujú?!!) a na druhej ich strieľajú tak bezhlavo, až nad tým ostáva rozum stáť.
Exemplárnym príkladom je, že sa týmto ochranárom u nás podarilo obštrukciami proti samospráve, štátnej správe i obyvateľom postihnutých oblastí vychovať vo svete nevídaný druh – kontajnerového medveďa. A teraz, keď sa tie už stali dennou hrozbou miest a obcí, ich pre zmenu strieľajú bez rozmyslu, v opačnom extréme.
Nepoučili sa
Už v roku 2017 nám štátni ochranári predviedli, ako sa to nemá robiť. Najskôr medvedici (pomenovanej miestnymi na Ingrid) zobrali mladé a potom sa čudovali, že ich hľadala. Nakoniec ju od samej bezradnosti zastrelili. A aj s tými mladými v ich rukách narobili hlavne zmätky.
Najnovšie predviedli podobný extrém. Zjavne nebezpečnú medvedicu celý rok „pozorovali“ (?! to majú fakt, také dlhé vedenie, alebo si vyrábajú robotu pre prémie ?!), hoci by im miestni a hlásenia štátnych, aj samosprávnych orgánov dali o jej výčinoch dosť informácií do týždňa. A nakoniec ju odstrelili – aj s mláďaťom?! A to odstrelené mláďa bolo na čo dobré – veď tri ďalšie im ušli a tie budú mať rovnaké návyky, ako matka. Celý rok mali na to, aby premysleli najrozumnejšie riešenie. A nakoniec strieľajú, ako bez rozumu?!
O takej kontajnerovej medvedici s rovnako štyrmi mláďatami (čo je jasný znak premnoženia) som už písal. Chodila totiž každodenne ku kontajnerom pri Domove slovenských spisovateľov i Hotelovej škole a Poľskej krčme na Peknej vyhliadke pri Starom Smokovci. Robila to roky a nikto sa tým nezaoberal. Len raz som videl štátnych ochranárov prísť na ňu číhať a to just neprišla.
Šokujúce na tom odstrele medvedice Ingrid, i tom terajšom, je absencia rozumného riešenia a komunikácie. V prípade medvedice Ingrid bola možnosť jej uspatia a spolu s mladými prevezenia do lesov ďaleko od ľudí a ich sídiel na východe Slovenska. Kým v tomto smere robili dobrovoľní ochrancovia zvierat prvé kroky, štátni bezhlavo strieľali.
A máme to tu znovu. Akoby „experti“ z tímu „Medveď“ netušili, že je možné uspatie medvedice a odchyt mláďat, ktoré je opäť možné previezť pre zmenu do prostredia, kde by mohli bezpečne vyrásť (takáto „medvedia stanica“ je už relatívne neďaleko v Maďarsku). Ale tu ako keby niekomu zatemnilo mozog a konajú tak bezhlavo, až to dych vyráža.
Slovenská poľovnícka komora to vyjadrila jasne: „…aktuálne 5 členný Zásahový tím pre medveďa hnedého, platený z peňazí daňových poplatníkov, nevyrieši súčasnú situáciu s rýchlo narastajúcou populáciou medveďa. Potvrdilo sa to i pri dnešnom zásahu, kedy bola usmrtená medvedica s medvieďaťom a ďalšie 3 medvieďatá zostali osirelé! Po rovnako spackanom prípade s medvedicou ´Ingrid´, ide o ďalší, žiaľ amatérsky a neodborný čin zásahového tímu.“
Riešenie? Zdravý rozum!
Čo za kotrmelce dokážu vyrobiť nami platení štátni ochranári, na to je len jedno slovenské príslovie – od buka do buka. Tak v minulosti odchytili 4-ročného medveďa a chceli ho previezť do tej maďarskej chovnej stanice. Tam to odmietli, pretože medveď v takom veku sa už ťažko prispôsobí zajatiu. Takže toho odchyteného medveďa naši slávni ochranári po 15 hodinách v klietke zase vypustili! Ale odchytené mláďatá do Maďarska tí istí štátni ochranári neponúkli?!
Treba sa tiež opýtať zásadnú otázku – kto prišiel na myšlienku, ževraj medveďom hrozí vyhynutie a preto musia byť u nás chránení?!! Veď sme denne svedkami ich premnoženia a jediné radikálne riešenie, s ktorým prišli najnovšie štátni ochranári, je zákaz slova „premnoženie“?!! Pritom oni sami vedia, že tie údajné chúďatá „ohrozené vyhynutím“ nikto nechce, lebo ich majú všade dosť a žiadne vyhynutie im nehrozí?! A tu už sme pri samozvaných Spasiteľoch s mesiášskym komplexom – dobrovoľných ochracoch zvierat. To je kategória ľudí, ktorí by potrebovali špeciálnu psychologickú poradňu. Tu sú príklady ich samospasiteľských výčinov. Ich najnovšou obeťou sú – amatérski cyklisti!
Ako som napísal už pred tromi rokmi: Riešenie je len jedno. „Kontajnerové medvede“ nepatria medzi ľudí a už ani do Prírody. Konkrétne tie, čo sú dennými útočníkmi na kontajnery v Dolnom Smokovci a na Peknej vyhliadke doslova „uviazli“ v húštine medzi obydliami, teda v teritóriu do ktorého nikdy nepatrili a nepatria. Treba ich jasne oddeliť od prírodných medveďov, ktorých je u nás viac ako dostatok! Tých treba chrániť a vytvárať im dostatočný priestor na život v ich prostredí (viď zákaz chodenia mimo chodníkov a vylúčených oblastí v Tatrách), kým menšina „kontajnerových“ (ide doslova o pár jedincov, ktoré terorizujú svoje okolie celé roky – viď Vysoké Tatry) sem jednoducho nepatrí. Nedá sa teda nič robiť, len povoliť ich odstrel v takom rozsahu, že už nebudú ohrozovať ľudské životy a zdravie. A nebolo by ich treba naraz ´skántriť´ toľko, keby zodpovední konali už pred rokmi.“
A ešte dôležité obecné ponaučenie. Tá anomália, kedy je divoká šelma chránená viac, než ľudia, má predsa svoje roky u nás presadzované zázemie vo zvrátenej filozofii neo-liberalizmu a Popperovej „občianskej spoločnosti“, šírenej a podporovanej pánom Sörosom. Z toho vyplýva nutnosť preskúmania činností rôznych mimovládok zameraných na zvieratá a hlavne ich finančných zdrojov. No a, samozrejme, dôsledne žiadať trestnoprávnu zodpovednosť za materiálne škody i ujmy na zdraví spôsobené ich obštrukciami. Chovať si hada na prsiach patrí k flagelantským (sebabičujúcim) spoločenstvám v štádiu dekadencie, teda úpadku. Musíme si jasne povedať – rezignovali sme na sebazničenie alebo sa ešte dokážeme takýmto dekadentným tendenciám ubrániť?
.jpg)
.jpg)
