Smrť generála Lučanského – kto ho udal a ako skončili…

Matovičovej vláde, ale hlavne ministerke Kolíkovej, trvalo viac ako tri mesiace, aby vyfabrikovovali 23 stranový elaborát, ktorým sa pokúšajú vyviniť z násilnej smrti generála Lučanského. Pritom jej členovia nemali prístup k lekárskym správam a nemohli ani hovoriť s ošetrujúcim personálom. Preto Správa vyvoláva viac otázok, než odpovedí. Tá fraška Komisie na zakrytie zodpovednosti Kolíkovej však priniesla aspoň jeden nespochybniteľný fakt – teror väzniteľov, ktorí ešte aj po operácii generála spútali! Čím ďalej tým viac sa teda potvrdzuje pôvodná verzia, že jeho katani v bachárskych uniformách povzbudení zločinným režimom svojou prehnanou horlivosťou zrejme prispeli k násilnej smrti generála. Cestu k tejto tragédii opisuje už dostupná 300-stranová kniha „Generál Milan Lučanský“, kde si každý môže porovnať fakty života i umelo vyvolanej kauzy generála s vládnymi fabuláciami. Najšokujúcejšie je poznanie, že vôbec nemal byť vo väzbe:

Neuveriteľný neexistujúci úplatok

   Stále treba mať na pamäti, že k moci sa dostali amatéri, ktorí už do pol roka znechutili svojimi absurdnými výkonmi moci väčšinu národa. A ich šancou politického prežitia, je diskreditácia parlamentnej opozície. Na to mala poslúžiť Jankovská. A naozaj sa snažila.

Týždeň pred Štedrým večerom 2020 podnikla Polícia „útok na parlament“, kde si išli pre bývalého ministra hospodárstva Petra Žigu. Namiesto toho, aby mu vyšetrovateľ poslal jednoducho predvolanie, vyrazilo komando 12 kukláčov a ďalší policajti na dokopy šiestich autách. Chýbala len obľúbená helikoptéra!

Jankovská však nesplnila očakávanie svojich väzniteľov, akokoľvek sa snažila. Jej udanie Žigu bolo také absurdné, že sa ani Matovičovi katani neodhodlali uvrhnúť ho do väzby. A tak jej zrejme sľúbené prepustenie z väzby, zamietli. Je ťažké si domyslieť, čo sa v tej žene, pôvodne spoločenskej hviezde a teraz bábke zločinného (a navyše aj cynického) režimu mohlo odohrať? A tak sa v nedeľu (!), 31. januára 2021, dozvedáme, že Jankovská užila nadmerné množstvo liekov, antidepresív. Ako je to možné, keď je známa väzenská prax, že aj vo väzbe dostáva takto zadržaná osoba len jednu pilulku podľa lekárskeho predpisu a prehĺta ju pod dohľadom väzenského dozorcu! Samozrejme, ministerka Kolíková síce vyhlasuje, že čin je preventívne vedený ako pokus o samovraždu a Jankovská je premiestnená na psychiatrické oddelenie väzenskej nemocnice v Trenčíne (tam skončil na pár dní aj generál Lučanský), ale už o pár dní teflónová ministerka ornamentálne obšíva verziu, že sa (už opäť) vlastne nič nestalo. Jedno je však isté, Jankovská ako udavačka predstaviteľov súčasnej opozície, ohrozujúcej upadajú voliteľnosť Matovičovej zločinnej vlády, očakávania na všetko pre svoju záchranu odhodlaného režimu nenaplnila, zlyhala. A keď zistila v akej špinavej hre sa ocitla, pričom ju podviedli sľubmi o prepustení z väzby, pokúsila sa podľa jej právnika naozaj o samovraždu..

Ibaže politické zákazky zločinnej vlády treba plniť. Stále tu bola ambícia dostať Roberta Fica pred vianočnými sviatkami roku 2020 do väzby a tým na dlho odstaviť jeho stále úspešnejší kritický hlas. Tak si poskokovia Matovičovho režimu vybrali za novú obeť generála Lučanského. A opäť poslúžili kajúcnici.

Obalka knihy General Milan Lučanský

Generál medzi vlkmi

   Jedným zo svedkov v rukách vyšetrovateľov je aj len nedávno vymenovaný prvý námestník riaditeľa SIS, Boris Beňa. Ten bol zatknutý pre podozrenie z korupcie a údajne vypovedal aj proti generálovi Lučanskému, ktorý sa tak ocitol v rovnakej policajnej akcii s názvom „Judáš“. Bližšie sa na tohto svedka prizrel novinár Peter Tóth vo svojom prorockom blogu s názvom „Bude Vladimír Pčolinský obvinený z korupcie a vyzvedačstva?“. Je to veľmi zaujímavé čítanie, pretože Tóth si toho pamätá viac, než je súčasným mocipánom milé: „Nie je škandálom len to, že v rámci policajnej akcie Judáš zadržali a obvinili prvého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu. Škandálna je predovšetkým okolnosť, že vládne strany ani médiá v tejto súvislosti nehovoria o osobnej zodpovednosti šéfa tajnej služby Vladimíra Pčolinského.“

Tóth už vtedy upozorňoval, že zadržanie Beňu „vytvára podklad na opodstatnené úvahy o tom, že súčasný riaditeľ Slovenskej informačnej služby, profesionálny intrigán a muž bratislavského polosveta Vladimír Pčolinský nie je spôsobilý vykonávať funkciu riaditeľa tejto inštitúcie. Naopak, existuje dôvodná obava, že v spojitosti s obvinením plukovníka Beňu vzniká podozrenie aj voči pánovi Pčolinskému…“

   Tóth ďalej píše: „Družné vzťahy Borisa Beňu a Vladimíra Pčolinského siahajú do čias, keď bol ministrom vnútra Daniel Lipšic… Boris Beňa pod nekompetentným vedením riaditeľa Antona Šafárika urobil presne to isté, čo Antonovi Rázgovi kedysi umožnil rovnako intelektuálne dekompenzovaný Ladislav Pittner: v rozpore so zákonom a internými predpismi urobil z inšpekcie službu v službe a vydal ju do rúk privátnym záujmom ľudí okolo Petra Košča, Vladimíra Pčolinského, Norberta Bödöra, Antona Siekala a ďalších. Pán plukovník Beňa dostal do rúk aj vlastnú administrátorskú stanicu, na ktorej si jeho útvar mohol sám zadávať ciele odpočúvania, čím efektívne obišiel technickú sekciu SIS, ba dokonca aj samotného riaditeľa služby.“ Len pripomíname, že na Petra Košča už NAKA vydala zatykač. A ten je za podozrivých okolností na úteku!

Peter Tóth pripomína: „Analogicky si Vladimír Pčolinský nielen ponechal Borisa Beňu, on ho rovno povýšil na druhého človeka spravodajskej služby. Urobil to pri plnom vedomí a s vedomím, čo plukovník Beňa reprezentuje. Alebo inak. Boris Beňa by nebol v minulom volebnom období vysokým funkcionárom SIS, keby neslúžil súkromným záujmom takých ľudí, spomedzi ktorých neskôr vzišiel jeho nový riaditeľ. Takže ak dnes pán Pčolinský tvrdí, že ho zadržanie a obvinenie Borisa Beňu ´prekvapilo´, ide o mierne zavádzanie, pretože táto skutočnosť ho nepochybne vystrašila.“

A obaja, teda už aj Pčolinský, skončili vo väzbe. Ale tým to nekončí, ako pripomína Tóth: „Vladimír Pčolinský nevidel nič zlé na tom, že riaditeľa technickej sekcie SIS Mariána Zetochu v minulom volebnom období spoločne pásli Peter Košč s Norbertom Bödörom, a preto si uvedeného pána vo funkcii ponechal. Akiste mal na to svoje dôvody, no rozhodne nemohli byť odborné, pretože Marián Zetocha má o informačných a komunikačných technológiách menej vedomostí, ako v tejto oblasti vedel Steve Jobs, keď tlačil po pieskovisku dreveného káčera. Vladimír Pčolinský odvolal z funkcie Mariána Zetochu deň pred tým, ako bol policajne zadržaný a obvinený v akcii Očistec.“

A tak sa nám tu začína rysovať skutočná organizovaná zločinecká skupina zneužívajúca pozície v bezpečnostnom aparáte štátu – Pčolinský, Beňa, Zetocha. Takže špička našej tajnej služby SIS, ktorú politicky zaštítil a teda za ňu zodpovedá Boris Kollár?! Škandál už je to, že tento Mafošský Multitrtko obsadil pozíciu predsedu slovenského parlamentu. A jeho bašovanie ťažko mohlo skončiť inak, než rozkladom vedenia SIS. Veď čo dostane do rúk bývalý mafiánsky poskok, nemôže dobre dopadnúť. A toto je jeden z kľúčových aktérov zločinnej vlády, ktorej obeťou sa stal generál Lučanský?! Generál bol skutočným bojovníkom proti mafii, ktorú predstavuje na našej politickej scéne práve Kollár. Lučanský prišiel o život v nezmyselnej väzbe vo veku 51 rokov, pričom po sebe zanechal mladú manželku, dvoch synov a len 13-ročnú dcéru…

Príprava politického procesu

   K obvineniam, ktoré generál označil za absurdné, sa mal najskôr vyjadriť pred sudkyňou rozhodujúcou o jeho prípadnej väzbe. Prvé psychické mučenie teda podstúpil tým, že ho už o 7:00 ráno vytiahli vlci v policajných uniformách na túto prvú šancu obhájiť sa pred sudkyňou. Ale tá ho nechala čakať do 16:00, teda nezmyselných deväť hodín! „Kajúcnici“ jej boli prednejší?

Ďalším „kajúcnikom“ proti generálovi sa stal bývalý zástupca šéfa Útvaru zvláštnych policajných činností, Norbert Paksi, ktorý mal tvrdiť, že mu prinášal osobne úplatky od ex-siskára Františka Böhma. Generál nazval Paksiho „kvázikamarátom“, ktorý zrejme na Lučanského meno vyberal od Böhma peniaze. Norbert Paksi je podľa vyšetrovateľov jedným z najskorumpovanejších z obvinených policajtov. A práve cez Paksiho mal dostávať Milan Lučanský každý mesiac 30 000 eur ako výpalné od Františka Böhma. Exsiskár podnikal s pohonnými hmotami a podľa polície „točil“ DPH. Aby ho policajti nechali tak, údajne platil. Podľa TV JOJ to generál Lučanský komentoval slovami: „Tam je napísané 510 tisíc! Preboha, to je toľko peňazí, že by som s nimi musel kúriť.“ Pred sudkyňou, ktorá rozhodovala o jeho väzbe, Lučanský žiadal osobnú konfrontáciu s tými udavačmi, ktorých uvádzal prokurátor Kysel a ktorých generál nazval „zmrdmi“. A hop, odrazu o svojej smečke kajúcnikov skalopevne presvedčený prokurátor zaťahuje brzdu, osobnú konfrontáciu nepripustí! Bojí sa, že zoči-voči neprávom obvinenému by jeho údajní svedkovia zlyhali? Čas to potvrdil, Böhm za udanie Lučanského prepustený z väzby, neuniesol výčitky svedomia za tento čin a spáchal samovraždu. A tí, čo ho k nej doviedli naďalej slúžia tomuto zločinnému režimu, ktorý ich chráni. Aj tou fraškou s „vyšetrovacou“ Komisiou.

V rámci akcie Judáš sa generál ocitol v jednej skupine s bývalým vyšetrovateľom Kučerkom. Toho však na udávanie neprehovorili (Pravda): „Bývalý vyšetrovateľ Kučerka však obvinenie popiera a jeho manželka dokonca obvinila dozorových prokurátorov tohto prípadu – Michala Šúreka a Ondreja Repu – z používania sadistických metód pri vypočúvaní. V návrhu na ich disciplinárne stíhanie adresovanom Generálnej prokuratúre uvádza, že sa ho chceli k priznaniu prinútiť vyhrážkami. ´Repa sa môjho manžela opýtal, či chce vo väzbe ´srať krv ako Lajo´ (spolupracujúci obvinený Ľudovít Makó, pozn. red.) a vyzval ho, aby si ihneď podal žiadosť o odchod do civilu s tým, že mu Lajo odkazuje, že sa oňho potom postará,´ uviedla Kučerková vo svojom podaní.“ To podanie išlo na Generálnu prokuratúru v snahe upozorniť na nezákonné metódy Matovičovým režimom preferovaných vyšetrovateľov. Nepomohlo. Nasledovalo spektakulárne zatknutie Kučerku a po čase prišla na rad aj Kučerková (Pravda): „Bratislavskú prokurátorku Katarínu Kučerkovú, ktorá obvinila svojich kolegov zo sadizmu pri vypočúvaní jej manžela, obvinili z prania špinavých peňazí. Generálny prokurátor Maroš Žilinka jej preto pozastavil výkon funkcie.“

A táto svorka vlkov dostala do rúk generála Lučanského s následkom jeho predčasnej smrti…