Ich miesto je v prvých líniách

Stretol som Jana z búdy. Má len základnú školu, ale má zdravý sedliacky rozum, proste je normálny. Hneď som videl, že zahorel spravodlivým hnevom. Takmer do nepríčetnosti ho vytočili výroky Naďa, Korčoka, Osuského o neslýchanej ruskej provokácii, že pozdĺž svojej hranice, na ruskom území, sa z dediny do dediny presúvajú ruskí vojaci a tak provokujú Ukrajinu! A keby len Ukrajinu, oni provokujú aj armády NATO, ba dokonca aj USA!

Na hnev mal svoje vysvetlenie: že keby sa okolo ich osady obšmietali nejakí chlápkovia, o úmysloch ktorých by obyvatelia osady nič nevedeli, pripravili by sa na nich, určite nie veľkonočnými korbáčmi – veď každý si svoje chráni. Nechcel si osvojiť údaj, že my sme hrdí na to, že aj takmer celá naša armáda (tuším jedna čata, neprezradil som vojenské tajomstvo?) sa v Pobaltí učí, ako by bolo treba srdnato bojovať proti nepriateľovi (z východu).

Je známe, že s najväčšou srdnatosťou bojujú bojovníci, ktorí nepriateľa nenávidia. Boli to napríklad vojaci Červenej armády, ktorí sa cestou do Berlína chceli pomstiť za svinstvá, za zločiny nemeckých vojakov, ktoré napáchali v Sovietskom zväze. Z toho vyplýva, že v prípadnej vojne proti Rusku by sme v prvej línii uvideli týchto nadmieru motivovaných borcov: Povedzme to bez poradia a hodnosti: Naď, Korčok, Valášek, Klus, Šebej, Osuský, Schutz, Štefanec, Šimečka, Demeš, Duleba, Mesežnikov, Kukan, Benčík, Dzurinda, Vášáryová (tej by v USA iste vyrobili pampersky XXXL). To je už jedno bojové družstvo.

Naď, ktorý síce je ministrom národnej obrany, by nemohol byť veliteľom toho družstva, lebo má modrú knižku. Tú vždy dávali fyzickým alebo psychickým „kriplom“, ale boli aj výnimky, to boli tí, ktorí si to vedeli vybaviť, alebo im to niekto vedel vybaviť.

Zato v bojovej línii by sa možno vedel uplatniť aj Pročko, keby tam nahý pobehoval, tak ako kedysi v bratislavskom centre mesta. Ruskí nepriatelia by sa nevedeli zdržať smiechu, pre lepšiu zábavu by si dali aj stakančok vodky a to by bola šanca pre našich bojovníkov.

Niektoré iné typy z našej vysokej politiky by sa neuplatnili, lebo kotkodákanie by zaniklo v rachote kanónov. Aj Sulík by sa asi vyhol boju, lebo v zákopoch sa zvykne všeličo fajčiť, tam by mohol fungovať v tandeme s Trubanom – tam by prežili, aj keby ponad ich zákop prešli tanky.

A jednotka, ktorej pripadne úloha zisťovať situáciu po boji, sa ocitne na území, kde pôvodne bola Ukrajina. Predstavitelia tejto jednotky, napríklad Mikas, Krčméry a im telesne podobní, sa už nebudú musieť vrhať na zem a nebude treba zháňať žeriavy, aby ich zodvihli do polohy stojmo.

Potom nastúpi Kiska a nezištne bude ponúkať pôžičky. Nie, to ešte nie je koniec: nakoniec prídu Američania a povedia nám, že síce prišli trochu neskoršie, ale že tú vojnu vyhrali oni…