Nestačí len hovoriť a upozorňovať na problémy, je najvyšší čas ich začať aj riešiť.

V jednej zo svojich publikácii, venovanej cigánskej problematike uvádzam, že tento problém má viacero dimenzií, resp. aspektov, ktoré poukazujú jednak na zložitosť tejto problematiky a jednak na nutnosť komplexného prístupu k jej riešeniu. Je nimi aspekt politický, ekonomický, zahraničnopolitický, sociálny, kultúrny, bezpečnostný, vzdelanostný, morálny, ekologický a medicínsky. V tomto príspevku sa chcem dotknúť ekologického aspektu, ktorý úzko súvisí s tými ostatnými a riešenie ktorého sa dnes stáva dôležitým aspektom celkovej environmentálnej politiky, ochrany životného prostredia ako aj obrazu Slovenska a jeho jednotlivých regiónov doma a v zahraničí.

Charakteristickým znakom prevažnej väčšiny cigánskych osád, usadlostí a mestských častí, obývaných cigánskymi komunitami nachádzajúcich sa hlavne na východnom a strednom Slovensku je zdraviu škodlivé a znečistené prostredie, ktoré je výsledkom uskladňovania domového odpadu priamo v osadách, resp. v ich blízkom okolí. Aj vzhľadom na obsah vyhadzovaného domového odpadu je pôda pod nimi kontaminovaná, čo si v budúcnosti vyžiada obrovské náklady na jej dekontamináciu. Nehovoriac o tom, že takýmto spôsobom sa kontaminujú aj blízke vodné toky, pretože tento odpad sa v mnohých prípadoch uskladňuje v ich blízkosti alebo priamo na ich brehoch, takže v dôsledku zvýšenia ich hladín sa splavuje do vzdialenejších lokalít nižšie tečúcich riek a vodných nádrží.

Jedným z príkladov potvrdzujúcich vyššie uvedené, sú hromadiace sa tony domového odpadu na „preslávenom“ cigánskom sídlisku Luník IX v Košiciach. Aj napriek pravidelnému a finančne náročnému jeho odpratávaniu na účet mesta, sa za relatívne krátku dobu opäť nahromadia. Veď len na konci roka 2019 firma Kosit odviezla 740 ton rôzneho odpadu, miestami siahajúcich až do úrovne prvého poschodia. Starosta sídliska Luník IX Marcel Šaňa vtedy presviedčal verejnosť a tvrdil: „Garantujem vám, že to tak ako kedysi nebude. Odvezie sa a tam už odpad nepribudne“. Uplynulo niečo viac ako rok a kopy odpadu sa už tam opäť nahromadili. A čo viac, obyvatelia tohto sídliska tento odpad pravidelne podpaľujú, takže výjazdy hasičov, za asistencie polície sú veľmi časté. Naposledy to bolo 11.3.2021. A starosta opäť ubezpečuje mesto a verejnosť, že je to už naposledy a že v budúcnosti sa hromadenie odpadu a jeho likvidácia spaľovaním už nebude opakovať. Aj by sa dalo uveriť jeho slovám, to by však musel  starostovať niekde inde, nie na sídlisku Luník IX.

Ďalším z veľkého počtu podobných prípadov, je každoročné nahromadenie obrovského množstva priplaveného odpadu do vodnej nádrže Ružín, nachádzajúcej sa v blízkosti Košíc. Tak ako po iné roky, tak aj v tom predchádzajúcom sme sa z médií (denník Korzár, piatok 24.7.2020 str. 8) mohli dozvedieť, že táto nádrž, v dôsledku zvýšenia hladín riek Hnilec a Hornád bola opäť znečistená komunálnym odpadom, pochádzajúcom prevažne z osád, nachádzajúcich sa v blízkosti týchto vodných tokov. Ich obyvatelia, ako pravidlo hádžu domový odpad priamo na  brehy riek a potokov, takže stačí, ak sa zdvihnú ich hladiny a odpad sa splaví do nádrže. Na túto skutočnosť poukázal aj hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku pán Bocák, keď uviedol, že „je to dôsledok nezodpovedného nakladania s komunálnym odpadom a nízkeho ekologického povedomia obyvateľov obcí nad vodnou hladinou“(v tom istom denníku Korzár). Pán hovorca, snažiac sa vyjadrovať v intenciách požadovanej politickej korektnosti hovorí, že znečisťovateľmi sú hlavne obyvatelia obcí, chatári a rybári. Netvrdím, že sa medzi nimi nenájdu takí, ktorým nezáleží na čistote svojho okolia a ktorí sa do určitej miery aj podieľajú na znečisťovaní vodnej nádrže. V takomto prípade by však množstvo týchto odpadkov nesmelo dosahovať váhu stoviek ton. Pán hovorca taktne zamlčuje tú skutočnosť, že najväčšími, hlavnými vinníkmi pravidelného znečisťovania vodnej nádrže Ružín sú obyvatelia cigánskych osád nachádzajúcich sa pri tokoch riek, ústiacich do nádrže a od ktorých je asi ťažko očakávať nejaké ekologické povedomie a správanie. Stačí sa pozrieť do osád a ich znečisteného okolia (napr. cigánska osada v obci Veľká Lodina), aby sme identifikovali tých najväčších znečisťovateľov životného prostredia. Takéto neekologické správanie má nielen negatívne dopady na prírodne prostredie, ale odstraňovanie takéhoto znečistenia si vyžaduje aj veľké finančné náklady. Veď len v rokoch 2013 – 2015 si vyčistenie vodnej nádrže Ružín vyžiadalo sumu 560 000 eur. V roku 2018 to bolo 80 000 eur a v roku 2019 – 70 000 eur (ten istý vyššie uvedený zdroj). A to hovoríme len o nákladoch na vyčistenie jednej vodnej nádrže.

Chápem, že dnes na Slovensku rezonujú iné, momentálne dôležitejší témy a problémy, než je nejaké neekologické správanie nezodpovedných obyvateľov vedúce k vytváraniu čiernych skládok a znečisťovaniu životného prostredia. Dnes sa rieši hlavne problém epidémie Covidu 19, testovanie obyvateľstva, očkovanie a prijímanie opatrení na zmiernenie a následné odstránenie príčin tejto epidémie. Vzhľadom na závažnosť tohto problému je pochopiteľné, že sa mu venuje takáto pozornosť, ale to neznamená, že iné závažné problémy na Slovensku neexistujú a že ich riešenie si nevyžaduje potrebnú pozornosť zo strany kompetentných orgánov verejnej správy a špecializovaných odborných ustanovizní.

Epidémia Covid 19, tak ako aj všetky predchádzajúce epidémie nakoniec odznie a život na Slovensku sa skôr-neskôr vráti do normálu a predchádzajúceho stavu, ale množstvo problémov, jedným z ktorých je aj znečisťovanie životného prostredia obyvateľmi cigánskych osád ale aj niektorými nezodpovedne sa správajúcimi príslušníkmi majoritného obyvateľstva tu pretrvajú aj po terajšej epidémii. Navyše, vzhľadom na doterajšie málo účinné opatrenia na efektívne riešenie daných problémov zo strany kompetentných orgánov sa dá predpokladať, že tieto budú naďalej naberať na intenzite, takže už dnes je ich riešenie nanajvýš potrebné a nevyhnutné.  Už nestačí, tak ako doteraz len upozorňovať na pretrvávajúce problémy zo znečisťovaním životného prostredia neprispôsobivými a nezodpovedne sa správajúcimi skupinami obyvateľstva, už nestačí len apelovať na nutnosť zodpovedného nakladania s domovým odpadom, už nestačí raz za čas a na náklady obcí a miest tento odpad odpratať a čakať, kedy sa opäť začne hromadiť. To nie sú žiadne riešenia. Jedným z riešení je environmentálna výchova sústredená hlavne na mladú školskú mládež, u ktorej je aký taký predpoklad, že si osvoja myšlienky ekologického správania, ďalej pravidelná kontrola na dennej báze, monitoring osád a ich okolia a nekompromisné udeľovanie trestov a finančných postihov za neekologické správanie. V prípade nevymožiteľnosti pohľadávok, čo u väčšiny obyvateľov osád je viac ako pravdepodobné, musia nasledovať náhradné tresty v podobe povinnej verejnoprospešnej práce zameranej na likvidáciu domového odpadu, ktorý vznikol ich pričinením. Najlepším spôsobom, ako donútiť týchto ľudí vážiť a chrániť si čisté a zdravé životné prostredie, správať sa v súlade s požadovanými pravidlami narábania s domovým odpadom je donútiť ich zákonnou cestou k tomu, aby vlastnou prácou tento odpad odpratali. Určite je to efektívnejší a výchovnejší spôsob riešenia problému, než zatváranie oči pred realitou a nič neriešiace konštatovanie stavu.

PhDr. Štefan Surmánek, CSc.

Košice.