Čo má spoločné Andrej Sacharov, James Bond, #MeToo, cigánsky vajda, Richard Sulík a Joe Biden?

Venujem sa modernému výkladu mýtov a náboženských dogiem v súlade s poznatkami paradigmatickej vedy. Napríklad princíp neurčitosti /Heisenbergov princíp neurčitosti v kvantovej mechanike spočíva v tom, že nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť polohu a hybnosť častice súčasne/ je riešený vo Veľkých Eleusínkych mystériách jazykom ľudí žijúcich pred 3200 rokmi (existujú aj Malé Eleusínke mystériá, ktoré vysvetľujú vznik ľudskej civilizácie z rozhodnutia ženy/matky). Podľa mystérií existujú kvality bytia Boh, Hmota, Život, Vedomie, Ekonomika a Spoločnosť, pričom vždy predchádzajúca kvalita bytia je zároveň platformou zobrazenia skúmanej kvality bytia, až nakoniec ľudská spoločnosť je platformou zobrazenia pre Boha (bližšie pozri môj článok www.outsidermedia.cz zo dňa 04/01/2021); potom je zrejmé vysvetlenie princípu neurčitosti v tom, že ak skúmam polohu tak časopriestor je vlastnosťou/obrazom inej kvality bytia ako hmota, ktorej obrazom je hybnosť častice/hmoty v priestore, toho následkom je, že nevieme s istotou určiť obe naraz, pretože chýba spoločný porovnávací základ respektíve obe kvality bytia si navzájom poskytujú porovnávací základ.

V minulosti sa v nábožensko-filozofických systémoch vytvorilo viacero konceptov dualizmu, ako napríklad čínsky Jin-Jang, slobodomurársky Joáchin a Bóaz alebo nerozlučná božská a ľudská podstata Ježiša Krista. Podstata nerozlučnej jednoty božskej/informačnej a ľudskej/hmotnej stránky znamená, že nič neexistuje pokiaľ nie je informácia spojená s energiou, inak povedané informácia a energia je za jedno respektíve podstata bytia/existencie je energia štruktúrovaná do vzoru/idei, ktorá sa navonok prejavuje ako obraz/informácia o tom , čo je to. Rovnako vo vedomí človeka (neurónovej sieti) sa na báze hmoty (biochemických väzbách) vytvárajú vzory/obrazy/symboly/idei/štruktúrované informácie, ktorých zhoda so skutočnosťou/obrazom bytia sa v zmysle Platóna chápe ako filozofická kategória – Pravda, z kresťanského hľadiska – Duch Svätý. Aristoteles nazýva „Slovo“ symbolom symbolov, vzorom vzorov, obrazom obrazov, ale keďže je výrok (vyslovená informácia) bez spojenia s energiou, potom prijímateľ vo svojom vedomí (neurónová sieť) spojí s negatívnou energiou/tenziou – Nepravda, nulovou energiou – Pravda (pokoj na Duši) alebo s pozitívnou energiou, keď vytvorí podmienky pre prítomnosť – Boha v spoločnosti (aktívne vytvorí sociálne vzťahy ako materstvo, partnerstvo, rodina, komunita, národ).

Sociálne vzťahy sú virtuálne väzby medzi ľuďmi, ktorých existencia je daná vnútornou energetizáciou/ investíciou času a úsilia do ich existencie, čiže jedinec sa tak chová, ako keby existovalo medzi danými jedincami pevné/hmotné puto. Energetizáciu virtuálnej sociálnej väzby si možno predstaviť ako analógiu tovarovo-peňažného vzťahu, kde statok má svoju úžitkovú hodnotu podľa svojho použitia, ale hodnotu vyjadrenú v peniazoch, ktoré predstavujú prostriedok energetizácie vzťahu (úžitkovej hodnoty) majiteľa k jeho potrebe, má u každého človeka individuálnu, podľa toho na akej úrovni mentálnej integrity daný jedinec pociťuje jeho potrebu. Ak sú dvaja partneri ochotní pomáhať si a spolu tráviť čas, tak existuje medzi nimi sociálna väzba, ktorej prerušenie pociťujú silnou tenziou a jej skutočné prežívanie pocitom šťastia. Ak u niektorého z partnerov absentuje potreba investície času a úsilia do druhého partnera, tak potom absentujúca strana v prípade, že pociťuje ešte existenciu vzťahu, tak na jeho energetizáciu použije najbližší dostupný energetický zdroj – majetok , ktorý má povahu zdrojovej stability vzťahu, teda bude vystupovať majetnícky/egoisticky voči spoločnému majetku ale aj k ešte praktizujúcemu partnerovi alebo ak sú obaja absentujúci, tak začnú kanibalizovať zostatky energetizácie svojho bývalého vzťahu v boji o spoločný majetok. V prípade absencie energetických zdrojov na úrovni investície času a úsilia do partnera respektíve kvalitatívne nižšej energie vo forme majetku, tak nastupuje dôstojnosť/česť respektíve morálna integrita ako stav pareto-optima, t.j. maximalizácie svojej pozície bez toho, aby ktokoľvek utrpel ujmu na svojej citovej alebo majetkovej pozícii. Morálna integrita človeka je  najnižšou „energetizáciou“ sociálneho vzťahu a udržanie si bezúhonnosti respektíve nevinnosti na krachu vzťahu je dôsledkom, prečo absentujúce strany majú potrebu druhej strane preukázať vinu respektíve morálnu deviáciu, ktorá spôsobila rozpad vzťahu.

Morálna integrita, ktorá je najnižšou energetizáciou sociálneho vzťahu,  ale zároveň je aj najvyššou formou psychickej prezentácie/informácie/obrazu osobnosti človeka. Slovenská ľudová múdrosť vraví, že „chudoba na cti netratí“, čo znamená, že človek, ktorý žije bezúhonný život a nezáleží, že by bol aj v materiálnej núdzi, v kresťanskom význame ide o zdržanlivosť od hriechu, musí požívať úctu od všetkých ľudí (vrátane nečestných), samozrejme aj on musí poskytovať rovnaké atribúty uznania dôstojnosti seberovným bezúhonným ľuďom, čiže ide sociálnu reprodukciu osobnosti v komunite. Systém energetizácie spoločnosti na základe vzájomného uznania si morálnej integrity bezúhonných jedincov vytvára zdravú/šťastnú/humanizovanú občiansku spoločnosť. Jedinec môže získať morálnu autoritu svojim osobným a profesijným životom v prospech ostatných ľudí, t.j. angažovanie sa v prospech anonymného blížneho je energiou osobnej dôstojnosti. V prípade, že človek stratí česť, tak stratí príležitosť na „neregulovaný“ život, pretože často pre výkon profesie respektíve akceptáciu jedinca v komunite bez verejného odsúdenia je podmienka čestnosti, čiže cenou za nekalú činnosť je strata profesijného a slobodného osobného života, na čo slúžia morálne pravidlá respektíve trestná politika štátu. Energetizácia fyzického bytia je daná pudmi, ktoré predstavujú formu neodkladnej tenzie – negatívnej energie, ktorá pramení z troch pre neurónovú sieť v mozgu neriešiteľných úloh , ktorými sú problém neexistencie, poruchy senzorického vnímania (neschopnosť vytvoriť vzor/obraz skutočnosti vo vedomí na základe zmyslov) a poruchy priamo neurónovej siete vo vytváraní vzory vzorov skutočnosti vo vedomí; tieto neriešiteľné úlohy sa v ľudskej psychike prejavujú ako tenzie v spojení so smrťou, sexom a pravdou.

Andrej Sacharov pracoval pre svoju vlasť ZSSR a bol autorom vodíkovej bomby, keď si však uvedomil neľudskosť komunistického režimu, bol ochotný obetovať svoj profesijný život aj osobnú slobodu za boj pre dôstojnosť svojich spoluobčanov. Sacharov sa stal svedomím komunistickej amorálnosti. Jeho osobná obeta znamenala sociálnu reprodukciu v mysliach spoluobčanov, ktorí mu tým priznali status morálnej autority a z jeho osobného hľadiska dosiahol najvyšší energetický stav morálnej integrity, aký môže človek dosiahnuť. Na rozdiel od statusu skutočnej morálnej autority, ktorá bola získaná životnou obetou/nesebeckosťou, ešte existuje možnosť získať virtuálnu formu morálnej autority. Častokrát ku koncu filmu s James Bondom býva scéna, kedy zloduch v spoločenskej konverzácii vyhlási, „pán Bond my sme rovnakí“. Bondova reakcia je vždy odmietavá, nechce dopustiť svojvoľné povýšenie zo strany zloducha na svoju úroveň, preto odpovedá „nie vôbec nie sme rovnakí, vy (zloduch) zneužijete čokoľvek a kohokoľvek na ukojenie svojho egoizmu prejavujúceho sa vo forme chamtivosti a deviácie, ja použijem všetky prostriedky vrátane osobnej obety na ochranu svojej vlasti.

Okrem skutočnej a virtuálnej morálnej autority, ktorá je získaná v spojení so sociálnou reprodukciou v spoločnosti, existuje aj sociálne vynucovaná morálna autorita. Typickým príkladom môže byť hnutie #MeToo, ktoré mediálnym tlakom vytvára ilúziu morálnej nadradenosti žien, ktoré robili profesijnú kariéru so svojim telom, a keď už vekom stratili túto možnosť, tak cez narušenie morálnej integrity svojich bývalých sponzorov im umožnili za úplatu kúpiť si svoju česť. V prípade, že nebolo cieľom získať materiálne zdroje, tak museli označení muži zaplatiť obmedzením vo svojom profesijnom alebo osobnom živote. Iným typom vynútenej morálnej autority je hrozba fyzického násilia, ako keď cigánsky vajda povie, že bola urazená jeho česť. Vajdova česť je energetizovaná aspoň dvadsiatimi chlapmi z osady, ktorí sú ochotní „vytiahnuť nôž“ z vrecka a riskovať svoj holý život. Obdobnou „ctihodnosťou“ disponujú aj krstní otcovia z prostredia mafie a vynútenie úcty zo strany dopytovanej osoby je buď ho zlikvidujú alebo poskytnutie majetkovej satisfakcie ako dôkazu hlbokej úcty k mafiánskemu bosovi.

Morálna autorita/nadradenosť sa dá prejavovať aj dešpektom/znevážením oponenta, ktorý sa nezúčastnil na sociálnej reprodukcii dôstojnosti svojho partnera. Častokrát je dešpekt súčasťou rozvratu partnerských vzťahov, ale deje sa aj vo verejnej oblasti. Podstata tohto javu je založená na rozvrate morálnej integrity protistrany a tým vytvorenia dojmu, že v porovnaní s útočiacou stranou je napadnutá strana amorálna, je teda nehodná súcitu alebo rešpektu a práve jej odstránenie je hodné sociálnej reprodukcie, čiže energetizácie morálnej autority agresora. Milan Kňažko, ako bývalý člen dvoch vlád, ktorý keď mal výhrady k svojmu premiérovi, tak po kritike bezprostredne odstúpil, povedal o Richardovi Sulíkovi, ministrovi hospodárstva vo vláde premiéra Igora Matoviča, že keď pred rokom kritizoval Igora Matoviča, tak mal vtedy odstúpiť, inak nemá morálne právo teraz parazitovať na zlej situácii v spojení s pandémiou COVID-19. Určite nemôže premiér Matovič za demonštrácie a bitky s políciou v Holandsku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku alebo v Česku, lebo podľa logiky pána Sulíka sú aj tam neschopní premiéri. Hyenizmus zo zneužitia pandémie je v tom, že ľudia nemajú finančné zdroje, trpia psychickými depresiami, alkoholizmom a domácim násilím, viac ako 70% vysokoškolských študentov pociťuje depresiu a stratu viery vo svoju budúcnosť, v Japonsku zaznamenali za minulý rok viac ako 500 samovrážd detí do 15 rokov, takže za takejto situácie je možné označiť aj pannu Orleánsku za najväčšiu hriešnicu a ľudia budú cez ňu ventilovať svoje problémy. Amorálnosť zo strany Richarda Sulíka spočíva aj v tom, že kanibalizuje stranu „Za ľudí“, nakoľko ide o „brand“ bývalého prezidenta Andreja Kisku, a keďže on stranu financoval a aj kádrovo zabezpečoval, tak iba on rozhodne, či sa rozpadne ich klub v Národnej rade. Je možné len špekulovať, prečo predsedníčka strany „Za ľudí“ komentovala kroky premiéra Igora Matoviča, v médiách vyšlo, že bol bývalý prezident predvolaný na NAKA, takže asi v niečom sa  Kiska s Matovičom nedohodli, ale spoza „kameňa“ vyskočil Richard Sulík a ako gentleman navliekol do „somárskeho chomúta“ Veroniku Remišovú, aby si to rozdala s Igorom Matovičom a uspokojila jeho ambície. Bohužiaľ Richard Sulík nepochopil zastupiteľskú demokraciu, kedy volený zástupca musí realizovať svoj mandát v záujme svojho voliča a nie na uspokojenie svojho ega, pretože už raz deklaroval svoju morálnu nadradenosť pred záväzkom voči svojim voličom, keď položil vládu Ivety Radičovej. Takáto hlboká neschopnosť výkonu práce politika pravdepodobne povedie k rovnakému osudu ako sa dočkal zradca Efialtes, ktorý ukázal Xerxesovým vojakom horský chodník, aby sa dostali do chrbta spartským bojovníkom vedeným kráľom Leonidasom v bitke pri Thermophylách. Vo filme „300: bitka pri Thermophylách“, túžil mrzák Efialtes stať sa bojovníkom a hrdinom Grécka popri spartských bojovníkoch, ale kráľ Leonidas mu ukázal jeho neschopnosť udržať bojovú formáciu, takže urazená pýcha viedla k zrade Grékov a Efialtes namiesto hrdinom sa stal opovrhnutiahodným zradcom.

Vyjadrenie Joe Bidena s dešpektom na adresu ruského prezidenta Vladimíra Putina, že je zabijak, predstavuje trochu iný variant „hry na morálnu integritu“. Predovšetkým na rozdiel od Richarda Sulíka sa nejedná o privátne ego, ale pracuje sa so sociálnou reprodukciou ako formou prípravy na budúce udalosti. Podobne ako Clint Eastwood v spagheti westerne „Pre pár dolárov naviac“, keď príde do baru, kde je skupina gangstrov, ktorí prišli do El Passo na ohliadku banky, ktorú chce banda vykradnúť, tak banditovi s hrbom, ktorého hral Klaus Kinski, o hrb zapáli zápalku a pripáli si cigaru. Ide o verejné poníženie, čím dáva na známosť, že tento človek je morálne podradný a on ako agresor je adresne orientovaný, takže všetkým dáva na známosť, aby nevstupovali do zóny konfliktu. Agresia voči morálnej integrite vždy musí byť energetizovaná buď majetkom alebo životom. V súčasnosti  medzi Ruskom a USA neprebiehajú žiadne majetkové transakcie a z tých potencionálnych sporov, ktoré môžu prerásť do ostrých konfliktov je iba Sýria a Ukrajina. Takáto hrozba na našich hraniciach nepotrebuje ani krízu ani voľby, ale hermetické zabezpečenie hraníc a prípravu na možnú humanitárnu krízu.