Keď sa hovorí o provincii, či gubernii, nejakom zámorskom území, alebo jednoducho o nejakom nižšom štátopravnom usporiadaní, či nižšom stupni organizovanej spoločnosti, zvykneme často hovoriť v týchto súvislostiach aj o tzv. ” provinčnom ” myslení. Ide teda tak v prenesenom slova zmysle o ” nižší ” stupeň myslenia. A takéhoto ” myslenia ” uvažovania nachádzame u súčasnej koaličnej vláde a jej poslancov v parlamente totálny nadbytok. Ale ide aj o vysokú mieru ich absurdného a teda veľmi ťažko pochopiteľného správania, ktorému s vysokou mierou pravdepodobnosti už nerozumejú ani sami aktéri. Dlhodobo pretrvávajúca vládna kríza je toho dostačujúcim príkladom. Ak za jeden rok vládnutia nedokázala táto neoliberálna vláda vyprodukovať nič iné, iba neschopnosť, amaterizmus, bláznovstvo, šialenstvo idiotizmus, egoizmus, osobné invektívy medzi samotnými koaličnými partnermi, nesúlad v riadení štátu čo vyústilo už do mesiac trvajúcej nečinnosti vlády riadiť štát a pandémiu. Potom je ale namieste otázka, čo s vládou, ktorá si neplní ani tie najzákladnejšie povinnosti, vyplývajúce z našej Ústavy a súvisiacich zákonov. Krajina kolabuje vo všetkých oblastiach spoločenského a politického života, vo všetkých rezortoch, ktoré obhospodaruje štát, neustále sú vysoké počty chorých a mŕtvych, ale ako sa zdá nikomu to zo súčasných mocných nevadí. Nedávno bola na TA3 TV debata o potravinárstve, kto to sledoval, zostal v nemom úžase, kde nás až doviedla politika odovzdanej podriadenosti EÚ, keď demagogicky a totálne nepremyslene preberáme všetky jej usmernenia a pokyny, na ktoré sa kedysi vyhovárala Matečná a dnes aj Mičovský – že vraj sa stým nedá nič robiť, lebo EÚ a EK. Najväčši štáty akými sú Francúzsko, či Nemecko smelo svoje poľnoshospodárstvo dotujú a ich lacné potraviny sa potom vcelku poľahky uplatnia v ich exporte, pretože obchodná politika nepustí – kto j lacnejší, ten je aj úspešnejší, čo tam po tom, aká je ich kvalita. Už aj v nedávnej minulosti sme sa ešte za bývalej vlády mohli presvedčiť o tom, aké sú priepastné rozdiely v kvalite ich výrobkoch, ktoré sú určené pre domáci trh a ktoré pre nás / napr. Coca Cola /. Chovatelia jatočného dobytka musia svoje výrobky exportovať, keďže pre absenciu štátnych dotácií nedokážu vyprodukovať svoje výrobky v takej cene, aby uspeli aj na domácom trhu a tak sa na pultoch s mäsom často stretávame so španielskym, belgickým, nemeckým či aj iným mäsom, keď je možno aj isté, že kupujeme prebalené slovenské mäso, ale nevieme o tom. Takéto mäso je však ťažko identifikovateľné čo do pôvodu, no ľudia ho kupujú, lebo je ďaleko lacnejšie ako to domáce. Potom nelamentujme, že slovenské výrobky málokto kupuje, keďže tie iné sú ďaleko lacnejšie. Veľmi ma znepokojilo aj tvrdenie zástupkyne EK, ktorá pracovala v komisii pre vypracovanie ” návrhu obnovy ” a ktorá na tlačovke Hegera vyslovila na otázku novinára o potravinovej sebestačnosti Slovenska, že však sme sebestační, keďže sa k nám dovážajú potraviny cirka v sedemsto kamiónoch denne. Vskutku duchaplná odpoveď. Toto, ale aj iné ” počiny ” našich súčasných mocných pri riadení nášho štátu dosvedčujú, v akom absurdistane dnes žijeme a čoho ešte absurdnejšieho sa môžeme ešte dočkať, keďže takmer slepo dôverujeme všetkému, čo príde z EÚ alebo EK. Čo sme teda, suverénna krajina alebo provincia EÚ ? Ešte aj provincia Britského kráľovstva Quebeck v Kanade má viac slobody ako náš štát v rámci Európskeho spoločenstva. Známy je aj výrok Korčoka o tom, že my nemáme vlastnú zahraničnú politiku, ale iba tú ” európsku “. Kde sa pozrieme, všade iba úpadok, zmätok, nekompetentnosť, neschopnosť, rozvrat všetkých hodnôt. Takto to skutočne už nemôže ísť ďalej. Dostali sme sa na samé dno a ako sa hovorí, mala by potom nasledovať cesta nahor. Táto neoliberálna vláda však na to ani zďaleka nemá a preto by mala byť vymenená čo najskôr a to hocikým, kto vlastní zdravý sedliacky rozum a dokáže tak urobiť našu krajinu opäť zdravú, prosperujúcu, slobodnú, právnu a hlavne schopných prekonávať všetky prekážky a prieky. Liberalizmus je svojou ideológiou ” provinčný “, malomyseľný a teda nezmyselný. Protagonisti tejto zglobalizovanej ideológie a ich absurdné predstavy o zmiešaných kultúr a ľudských spoločenstiev nemajú v tradičných a konzervatívnych spoločenstvách žiadnu oporu a podporu. Aj preto sa súčasná neoliberálna Matovičová vláda nachádza v poslednej etape svojej existencie. Provinčné myslenie jej predsedu, ktorý si svoje postavenie zrejme pletie s postom guvernéra, gubernátora, či nejakého poručníka a ľudí v našej krajine ako novodobých otrokov, ktorí musia poslušne plniť jeho manipulatívne počiny sú odsúdené na zánik. Veľmi sa čudujem ostatným členom vlády a hlavne koaličným partnerom, že poľahky dokážu podľahnúť Matovičovým úskokom a manipuláciám. Práve v tomto je Matovič blázon a idiot, že nedokáže rozoznať mieru svojho konania ak sa domnieva, že mu donekonečna dokážu ľudia ” žrať ” jeho manipulatívne konanie. V tomto nemá žiadnu mieru a preto aj terajšia vládna kríza nemá žiadne iné riešenie, iba ak asistovanú samovraždu, keď sa vlastne sami samozlikvidujú. Riešenie je teda iba jediné – REFERENDUM.
A nakoniec – akoby náš príbeh písal autor absurdných divadelných hier, niekdajší prezident ČSFR a ČR Václav Havel a Matovič bol autorom jeho inscenácií v našej krajine. Je to ale v našom prípade každopádne ab absurdum.