Žijeme na absolútnom vrchole kapitalistického systému. Každým dňom, každou hodinou môžeme očakávať prelomenie kritického bodu a strmý pád k bodu nula.
V súčasnosti sú pri moci ľudia, ktorí sa k nej dostali nesprávne nastaveným volebným systémom. Ich mocenské ambície a prístup k spoločným zdrojom z nich urobili zombie, ktoré cielene vyciciavajú spoločné zdroje daňových poplatníkov. Pochopiteľne, svoju moc sa snažia zabetónovať rôznymi spôsobmi, kde opäť používajú zdroje daňovníkov. Poznám prípad, kedy si verejná správa prenajala dve podlažia v mnohopodlažnej budove za 7 mil.€. Celá budova bola tesne predtým odkúpená istým podnikateľom (správnejšie podnikavcom) za 6,8 mil.€. Súvislosti sú zrejmé. Za štátne do súkromných rúk vyvolených. Žijeme v dobe, kedy je občan považovaný len za dojnú kravu. Občan sa v tomto systéme stáva nepriateľom štátnej moci a platí to aj opačne. Štát sa stal nepriateľom občana. Prečo je tomu tak? Moc si uzurpovali jedinci, ktorým na občanovi a jeho blahu záleží skutočne pramálo. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko. V dnešnej dobe sú stíhaní ľudia, ktorí poukazujú na zneužívanie moci, zlodejstvá a podvody, a na druhej strane sú velebení médiami a chránení mocou „ctihodní“ občania, ktorí by v spravodlivej spoločnosti už dávno pykali za svoje prešľapy. Ochranu požívajú u najvyšších verejných, štátnych a dokonca ústavných činiteľov. Celkom otvorene môžeme hovoriť o mafii. Svet naopak. Ale ako sa hovorí, na každú sviňu sa voda varí, alebo Božie mlyny… Tento stav vypovedá o jedinom: Situácia je naďalej takýmto spôsobom neudržateľná a čoskoro dôjde ku kolapsu systému.
O službách poskytovaných občanovi štátom vypovedajú aj celkom triviálne prípady. V uplynulom roku som havaroval auto a bol som nútený kúpiť si iné. Od októbra som teda používal druhé vozidlo. Problémom bolo, že som si musel zaobstarať ďalšiu diaľničnú známku. Mám len jeden zadok a ten som vždy vozil iba v jednom aute, 9 mesiacov v jednom, 3 mesiace v druhom. Známky som mal samozrejme dve, pretože známka je neprenosná. “Dajte mi prosím Vás štvrťročnú. Štvrťročná nie je. Polročnú. Tiež nemáme. Máme len mesačnú a 10-dňovú.” Kúpil som ročnú. Teda… keby platila rok, ani by som sa nad tým nezamýšľal. Platí však len do konca kalendárneho roka, v mojom prípade 3 mesiace. V digitálnej dobe toto nemôže byť žiadny problém. Ale viete, služba občanovi. Alebo rozhlas a televízia. Nemám doma televízor, rozhlas počúvam výnimočne a spravidla nie štátne stanice. Hudbu. Koncesionárske poplatky však platím statočne. Neviem teda posúdiť, či náhodou nevysielajú tendenčne a občana informujú vyvážene. Pobúrili ma preto články, ktoré informujú, že RTVS nenapĺňa znenie zákona o verejnoprávnom vysielaní. Vysiela len z jedného uhla pohľadu a neposkytuje vyvážený priestor politickej scéne, čím účelovo formuje, alebo lepšie povedané, deformuje názor prijímateľa. Čudná služba občanovi, zámerne manipulujúca jeho postoje. Ale ako vravím, mám to z druhej ruky. Samostatnou kapitolou je stav našich komunikácií. Je chvály hodné, že Fico nám sľúbil diaľnice do r.2010. Menej chvályhodnejšie je to, že sa píše rok 2017. Veď viete. Neviem, čo povedať. Často jazdím z Turčianskych Teplíc do Martina a naopak. Smutné. Viem, teraz mi budete oponovať, že túto cestu má na starosti VÚC. No, potvrdzuje to len moju teóriu o pretrhnutom riadení, kedy si vláda umýva ruky a argumentuje: „To nie my, to oni.“ Zbavovanie sa zodpovednosti sa dá tiež považovať za službu občanovi? V súvislosti s dopravou môžem ešte porozprávať o kolónach v Bratislave. Bohu žiaľ, nemám pekné slovo. Idioti. Nie sme schopný veci riadiť, plánovať. Reagujeme len na aktuálnu situáciu. V súvislosti s bratislavskými zápchami treba tiež povedať, že keby všetky možné spoločnosti a významná časť priemyslu nebola etablovaná v hlavnom meste, ale rovnomerne rozložená na území Slovenska, všetkým by sa žilo lepšie. Idiotská štátna politika však naďalej pokračuje. Aj v súčasnosti je zvažovaný príspevok na presťahovanie sa za prácou. Vláda chce zrejme niektoré oblasti Slovenska úplne vyľudniť. Ešte mám po ruke jeden príklad buzerácie občana štátom. Pomenovali nám ulicu. Doteraz sme používali len názov obce a popisné číslo. Od spomínaného momentu je každý občan povinný zájsť na políciu a požiadať o vystavenie nového občianskeho preukazu, prepáčte, ID karty. Ako keby nemohli veci dobehnúť prirodzenou výmenou pri strate platnosti. Štátna byrokracia otravuje občana, sprostosťami zamestnáva políciu. Ďalší deň dovolenky. Občan so svojimi požiadavkami musí bojovať so štátom o svoje práva a nároky. Radšej ani nebudem pokračovať.
Kapitolou samou o sebe je inštalovanie figúr do riadenia štátu, ktoré reprezentujú „iné“ záujmy. Scenár je navlas podobný a pravidelne sa opakuje. Najvypuklejšími príkladmi účelovej inštalácie je anjel Kiska a nátierka Lunter. Ľudia, ktorí nemali najmenšie skúsenosti s riadením štátneho aparátu. Schéma je zhodná: „Budovanie PR – prezentácia zmeny kandidátmi – inštalovanie do úradu – prekvapenie občana.“ Obaja majú veľa spoločného. Kiska si budoval imidž s Dobrým anjelom, Lunter, čo mnohí možno nepostrehli sa uviedol do povedomia otrávenou nátierkou. Zdá sa to čudné, ale dnes mi to pripadá tak, že táto kauza bola cielene umelo vykonštruovaná. Lunter z nej vyšiel ako ten dobrý a ak si dobre pamätám, dokonca sa uskutočnilo stretnutie a prezidentom. Prezentácia názorov týchto a im podobných kandidátov býva slabým článkom schémy, pretože kandidáti zvyčajne pôsobia nepresvedčivo, viditeľne majú odpovede natrénované, cítiť neúprimnosť, častokrát tápu. S inštalovaním do úradu je prirodzene spojená aj odmena. Lunterova firma ju dostala v podobe dotácií. Peniaze daňových poplatníkov použité systémom na kupovanie si lojálnych podporovateľov systému. Aspoň viete na čo idú Vaše dane. Kampaň sa evidentne vyplatila. Samozrejme, nový župan hneď po uvedení do úradu prezentoval názorové smerovanie stretnutím s prezidentom a s veľvyslancom USA na Slovensku. Čo dodať? Rozotierateľní politici bez vlastného názoru. Keď sa vykľuje šidlo z vreca, občan je spravidla nemilo prekvapený počínaním si týchto tiežpolitikov.
Inštalácii zástupcov implementovaných do systému zvonku sa dá zabrániť len zmenou volebných zákonov. Platí to aj pri zástupcoch domácej oligarchie. Ako hovorím, občan je dobrý len na voľby a platenie daní.