Spomienky na Petra …

Ako blesk z jasného neba zasiahla správa o úmrtí plk. Petra Šveca všetkých, čo im je svätá domovina naša, všetkých, čo prechovávajú vo svojich srdciach lásku k vlasti a k ľuďom, ktorí v nej žijú. Je to už dávno, čo sme sa spoločne usilovali ešte v spoločnom štáte v rámci armády o nezávislé slovenské záujmové združenie – Asociáciu slovenských vojakov. Malo byť akýmsi počiatkom úsilia k vzniku protipólu vtedajšieho Zväzu vojakov z povolania a burcovať povedomie vojakov slovenskej národnosti s cieľom vzniku slovenskej armády v rámci samostatného Slovenska. Obaja sme ešte pred vznikom asociácie písali vo vtedajších médiách rôzne články, ktoré boli orientované pronárodne a proti čechoslovakizmu. To nás zblížilo a preto sme sa začali stretávať a diskutovať o možnej rozluke s Čechmi, ako aj o možnosti vzniku Slovenskej armády a o možnosti uskutočniť spoločný záujem pôsobiť pronárodne vo vtedajšej ČSĽA. Boli to plodné diskusie aj keď nie vždy nás spájali spoločné myšlienky. Peter inklinoval skôr k vlasteneckému nacionalizmu a ja som  bol priaznivcom ľudového vlastenectva, Peter bol skôr za národný partokratizmus a ja skôr za priamu demokraciu, čo nám zostalo vlastné. Predčasný skon hlboko presvedčeného vlastenca a neúnavného bojovníka za národné povedomie Slovákov a Sloveniek určite nenechala chladnými nikoho, ktorým leží na srdci národný a ľudový charakter nášho štátu a ktorí zásadne odmietajú akékoľvek snahy zmeniť ho na akýsi liberálny paškvil. Aj v tomto boji sme určite boli aspoň myšlienkami stále na jednej vlne. Pozorne som sledoval Petrove aktivity ako blogera na stránkach hlavných správ, bol veľmi činorodý a naplno sa v ňom preukázali jeho intelektuálne vlohy, charakter, vysoká vzdelanosť a úprimná snaha o lepšie Slovensko a jeho armádu. Jeho štýl písania blogov bol neopakovateľný, plný vlastenectva a patriotizmu, lásky k vlasti  k slovenskému národu, čím si získal aj široký okruh svojich čitateľov. V duchu som mu to veľmi prial a ani vo sne ma nenapadlo, že sa stane v blízkej dobe niečo také hrozné a šokujúce ako jeho predčasný skon, keď ešte tesne pred svojou smrťou napísal svoj posledný blog – jedenástu časť z trinástich seriálu o múdrosti staročínskeho Majstra Sun, ktorý pojednával o stratégii vtedajšieho čínskeho vojenstva a poučení pre súčasné vojenstvo v armáde SR. Tento seriál si našiel množstvo svojich čitateľov a určite je škoda, že Peter tento seriál už nikdy nedokončí. V osobe plk. Petra Šveca stráca nielen naša armáda, ale aj celá národne orientovaná obec veľkú stratu, ktorú nikto a nič nemôže žiadnym spôsobom nenahradiť. Celé roky sme si boli s Petrom akosi príliš vzdialení nielen nielen fyzicky ale aj duševne, ale aj cez to všetko s ojim spôsobom veľmi blízki. Obaja sme vo svojich srdciach mali jeden spoločný ušľachtilý cieľ, iba cesty k nemu neboli vždy rovnaké, obaja sme chceli v hektických dobách, keď sa rozhodovalo o osude spoločného štátu samostatné Slovensko, obaja sme vítali vznik slovenskej armády, obaja sme nenávideli čechoslovakizmus, iba sme všetko okolo nás videli inými očami. Takí sme boli a aj zostali. Veľmi ma preto jeho predčasná smrť zasiahla, odišiel veľký človek  s obrovským srdcom národniara. Nikdy sa nedokážem  zmieriť s tým, že už nie je medzi nami. Zomrelo už veľa mojich kolegov v zbrani, kamarátov a blízkych ľudí, ich predčasný skon nikdy nedokážem ľudsky pochopiť aj keď viem, že sme všetci smrtní. Veľmi mi chýbajú, boli to všetko dobrí a skromní ľudia a v mojich očiach taký Peter aj navždy zostane.  Viem, že žiadne slová útechy žiaľ jeho najbližších nezmiernia, ale cez to všetko si dovoľujem vysloviť jeho rodine a blízkym touto cestou svoju hlbokú a úprimnú účasť. Česť jeho pamiatke, RIP plk. Peter Švec. Aj keď som ti to nikdy nedokázal povedať, bol si mi vždy veľkým vzorom, ďakujem ti za to, že si vôbec bol.