Komu nezahral klavír a husličky v nedeľu doobeda v rozhlase RTVS

Každú nedeľu dopoludnia slovenský rozhlas RTVS v relácii “Encyklopédia spravodlivých”, predstavuje príbehy záchrany príslušníkov jedného etnického pôvodu, občanov 1. Slovenskej republiky pred deportovaním v období 2.svetovej vojny. Takto rozhlas RTVS od roku 2014 odvysielal stovky relácií, v ktorých spravodlivosť, aj keď zaiste ušľachtilá, je spojená takmer výlučne s konaním v prospech občanov jedného etnika. Čím viac a do hĺbky študujem históriu obdobia 1.Slovenskej republiky, tým viac som sklamaný z toho, ako nevyvážene o tomto období informujú verejnoprávne a korporátne médiá. Akoby ľudský život nemal rovnakú cenu, bez ohľadu na to, k akej etnickej skupine človek patrí.

Spravodlivosť a nespravodlivosť sa dotýkala všetkých etník, nie iba jedného. Spomeňme si teda aspoň formou prečítania tohto článku na obete nespravodlivosti, pre ktoré Slovenský rozhlas RTVS pri svojom rozsiahlom informovaní o „osudoch, ktoré písalo 20.storočie“ nemal miesto, ani na jednu z týchto obetí si nespomenul, nikoho z pozostalých po zavraždených nenavštívil, aby s nimi urobil rozhovor. V nasledujúcom prehľade osudov sú uvedené len tie, ktoré sa odohrali pred začatím povstania, alebo v jeho prvých dňoch.

Dňa 7. apríla 1942 sa stal obeťou partizánov žandár A.Pažický, ktorého okolo 18.50 hod. na Pirnagovom vrchu pri Vinnom (pri Michalovciach) zastrelil člen tvoriacej sa partizánskej skupiny, keď sa bezpečnostná hliadka snažila zaistiť členov tejto skupiny. Pritom Pažický ani jeho spoločníci nepoužili zbraň ako prví! Medzi týmito partizánmi bol aj komunista Ernest Lipkovič, ktorý bojoval v Medzinárodných brigádach v Španielsku, ako aj komunista Pavel Boroš, ktorý bol prepustený z Ilavy koncom marca 1942.

Dňa 11. januára 1944 došlo k vražde v Kurimke (pri Svidníku). Policajti J. Garay a B. Lindner z policajnej stanice v Hrabovčíku sem prišli preveriť správu o pobyte partizánov. Partizánov nenašli, ale zistili, kde sú ubytovaní. Partizáni K. Bystrov, N. Pisarenko a S. Sedov sa to dozvedeli, prišli do krčmy, kam sa policajti prišli zohriať, spustili na nich paľbu a zastrelili ich. Partizáni patrili do tvoriaceho sa oddielu pod velením Rokosovského (vlastným menom N. Litvin) a pozostávali zo sovíetskych utečencov a zajatých vojakov z nemeckých táborov. Do Kurimky prišli preto, aby získali do svojho oddielu ďalších členov z radov týchto utečencov.

Dňa 4. marca toho roku pri Humennom príslušníci partizánskej skupiny Pugačov I.Kudriavcev a S.Kačurovskij v podnapitom stave po hádke zastrelili svojhodruha E. Šumského (tiež uvádzaný ako Schumsky).

Dňa 23. marca 1944 pri Bystričke (pri Martine) pri zásahu proti tvoriacej sa partizánskej skupine pod vedením V.Žingora partizán Valentin Sipačiev zastrelil policajta J. Krišteka, hoci ten nestrieľal. Páchateľ, sovietsky utečenec na Slovensku, asi 10 dní predtým pri Novom Meste nad Váhom zavraždil N. Skripničenka a spáchal dve lúpeže.

Koncom marca alebo začiatkom apríla 1944 v partizánskom tábore na vrchu Oblík pri Petrovciach (pri Prešove) veliteľ tvoriaceho sa partizánskeho zväzku Čapajev K. Bystrov zastrelil partizána K. Danilova, lebo zaspal na stráži.

Pravdepodobne v noci z 8. na 9. apríla 1944 Bystrova a jeho zástupcu Dimitrija Portňagova ich druhovia zastrelili v spánku, lebo vynášali trest smrti za malé previnenia a žiadali vykonávať veľmi nebezpečné akcie.

Dňa 5.mája sa partizáni z oddielu Pugačov snažili oslobodiť svojich zajatých druhov, o ktorých sa nazdávali, že sa nachádzajú v Soli (pri Vranove). Pri útoku na túto stanicu zastrelili policajta V. Gaža.

Dňa 30. mája 1944 príslušník finančnej stráže L. Šivara (tiež Šivora) pri Podvlku pri Trstenej (dnes patriaceho do Poľska) spozoroval partizánov prechádzajúcich hranicu. Pokladajúc ich za pašerákov ich vyzval, aby ostali stáť, načo partizáni začali strieľať a Šivaru ťažko zranili. Nasledujúceho dňa zomreI.

Dňa 21. júna v Remeninách (pri Giraltovciach) príslušníci zväzku Čapajev olúpili a zavraždili učiteľa M. Šimu a potom vylúpili byt, kde bývala jeho rodina. Uvádzajú sa rôzne motívy jeho vraždy, obvykle jeho politická aktivita, napríklad že chcel, aby isté pozemky boli pridelené miestnym občanom.

Pravdepodobne 26. júna pri Livovske] Hute (pri Bardejove) príslušníci zväzku Čapajev pod velením A. Luneva a A. Miťajeva zastrelili partizánskeho veliteľa Nikolaja Rokosovského, lebo sa postavil proti začleneniu svojho oddielu do zväzku Čapajev, čapajevovci chceli zastreliť aj jeho zástupcu Pisarenka, ale tomu sa podarilo ujsť. Niektoré pramene uvádzajú iné dátumy.

Dňa 28. júna pri Driečnej (pri Medzilaborciach) partizáni zastrelili vojaka J. Bangu (Bagnu)

V noci zo 14. na 15. júla partizáni zo zväzku Čapajev pri útoku na policajnú stanicu v Pečovskej Novej Vsi zastrelili policajta J. Orosza (resp. Orosa). Potom si zo stanice odniesli zbrane, strelivo a iné veci vrátane peňazí.

V tomto mesiaci pri Kamienke nad Cirochou (pri Humennom) svojimi druhmi Alexejom Černavom a Michailom Titovom bol zavraždený náčelník štábu oddielu Pugačov J. Ilikčian.

Dňa 23. júla pri Rakovčíku (pri Svidníku) partizáni smrteľne postrelili úradníka P. Mikleša pri pokuse opraviť diaľkový kábel poškodený partizánmi zväzku Čapajev, lebo slovenskú opravárenskú skupinu partizáni pokladali za nemeckú. Zároveň partizáni umyselne zavraždili policajta P. Vašutu, ktorý náhodne cestoval s opravárenskou skupinou.

Pri prepade odlúčeného vojenského stanoviska pri Hanušovcíach (pri Vranove nad Topľou) 24. alebo 25. júla, zrejme v snahe zmocniť sa zbraní a streliva, partizáni zastrelili jeho veliteľa J. Holého.

Dňa 29. júla pri Matiaške (pri Giraltovciach) partizáni zo zväzku Čapajev zajali troch nemeckých vojakov, ktorí sa podieľali na zvážaní dreva do Hanušoviec nad Topľou, a krátko nato ich zavraždili. Telá dvoch z nich sa našli pri susednej dedine Remeniny a telo tretieho sa našlo pri susednej dedine Vavrinec.

Dňa 5. augusta pri Kamienke nad Cirochou (pri Humennom) partizáni odvliekli a potom pri dedine zavraždili krčmára Andreja (tiež Ondreja) Lubiščáka. V júni ho olúpili o 7 OOO korún, rádioprijímač, liehoviny a cigarety a požadovali od neho ďalších 13 OOO korún, ktoré už nemal, a to asi bolo dôvodom vraždy.

Dňa 9. augusta v Blatnickej doline (pri Martine) partizáni zabili údajného vyzvedača Weissa.

Toho dňa príslušníci zväzku Čapajev odvliekli 4 policajtov z policajnej stanice v Šarišskom Štiavniku (pri Stropkove) na svoju základňu pri Hanušovciach nad Topľou (pri Giraltovcíach) a tam ich zavraždili, lebo títo policajti boli v rámci svojich služobných povinností činní proti partizánom.

Dňa 10. augusta prišiel do Liptovskej Lužnej (pri Ružomberku) na nákladnom aute podnikateľ A. Sojka z Dolného Kubina, ktorý vykupoval lesné plody a jeho podnik slúžil potrebám nemeckých jednotiek SS. Spolu s ním bolo 5 robotníkov. Partizáni z tvoriacich sa brigád Za slobodu Slovanov a 1.Štefánikovej brigády robotníkov, ktorí boli slovenskej národnosti, olúpili o peniaze a Sojku spolu so šoférom, vojakom Lönhartom, ktorí boli nemeckej národnosti, odvliekli na Latiborskú hoľu, zbili ich a potom zabili pre údajné vyzvedačstvo.

Dňu 15. augusta príslušníci l. Štefánikovej brigády prepadli kaštieľ Révayovcov v Turčianskej Štiavničke (pri Martine) s úmyslom získať voz a kone. Pritom komisár tejto brigády Andrej Ľach strelou do chrbta zastrelil utekajúceho neozbrojeného sluhu J. Frkáňa.

Asi v týchto dňoch vo Vinnom (pri Michalovciach) partizáni z oddielu Pugačov na príkaz svojho veliteľa I. Kudriavceva zastrelili svojho druha J. Vaľa, lebo ten 20. júla smrteľne postrelil veliteľa oddielu Pugačova (vlastným menom A. Jemeľjanov). Vaľo tvrdil, že to bolo nešťastnou náhodou, ale jeho spoločníci boli zrejme presvedčení, že to bolo zámerne a chceli sa mu odplatiť.

Dna 21. augusta veliteľ l. Štefánikove] brigády na Kantorskej lúke pri Sklabini (pri Martine) dal zastreliť partizána Ivana, lebo sa vyhýbal práci v tejto brígáde.

Dňa 24. augusta príslušníci tejto brigády prepadli pílu v neďalekých Turanoch a zastrelili veliteľa závodnej stráže K. Achtbergera, lebo vraj bol spolupracovníkom Gestapa.

Podľa niektorých prameňov okrem Achtbergera partizáni zabili aj ďalších 2 – 3 príslušníkov závodnej stráže. Partizáni tiež ulúpili vyše 2 milióny korún, ktoré boli prichystané na výplatu robotníkom tohto podniku. Časť z nich použili na nákup pálenky.

Toho dňa pri Chvatimechu (pri Brezne) partizáni z Nálepkovej brigády zastavili vlak, vyvliekli z vlaku 2 nemeckých vojakov a 2 až 3 nemeckých civilistov (údaje v prameňoch sa rôznia), odvliekli ich na partizánsky štáb v Suchej doline pod Chabencom a zastrelili ich.

V noci z 24. na 25. augusta príslušníci zväzku Čapajev prepadli železničnú stanicu v Margecanoch. Zajali a potom zastrelili nemeckých vojakov E. Klauckeho a L. Ziwnustku. Okrem toho pri zastavovaní auta Štátnej lesnej správy zo Starej Vody (pri Gelnici) zastrelili tamojšieho lesníka A. Leška. Auto si potom partizáni privlastnili. Niektorí partizáni si z nádražného bufetu ulúpili alkohol a cigarety.

Dňa 25. augusta príslušníci I. Štefánikovej brigády zajali 7 mužov z nemeckej dediny Horná Štubňa (pri Turčianskych Tepliciach). Jednému z nich sa podarilo ujsť, ostatných partizáni zastrelili.

Dňa 26. augusta pri Sklabini príslušníci tejto brigády, pravdepodobne jej mínerského oddielu, najskôr olúpili o cennosti a šaty jednu ženu a osem mužov, z ktorých traja boli Nemci od Kremnice, a potom ich zastrelili. Jeden z nich, daňový úradník Karol Nemčok z Dolnej Vsi, bol len postrelený a podarilo sa mu prežiť. Mal byť zavraždený z pomsty, pre vykonávanie svojho zamestnania.

Dňa 21. augusta večer v Brezne na podnet miestnych odporcov slovenskej vlády, medzi ktorými bol aj veliteľ posádky Sekuris, partizáni zaistili niekoľko miestnych ľudáckych činiteľov, ktorí chceli požiadať vládu o ráznejší postup proti partizánom. Naložili ich na nákladné auto, ktoré ich vraj malo odviezť na partizánsky štáb v Jasenskej doline, kde ich mali postrašiť a potom prepustiť domov. Pri ich prevoze istý partizán z eskorty z neznámeho dôvodu vystrelil, načo ostatní členovia eskorty spustili paľbu na zaistencov. Troch z nich zabili hneď, bol medzi nimi aj poslanec slovenského snemu, robotník F. Slameň. Pritom zastrelili aj svojho príslušníka J. Moravčíka, ktorý riadil auto. Okrem toho smrteľne poranili zaisteného nemeckého vojaka, príslušníka nemeckej vojenskej misie v Bratislave. Notára A. Bothára zastrelili dodatočne, keď zistili, že je len ranený. Obete olúpili a miestni odbojoví činitelia vylúpili aj ich byty. Niektorí zaistenci prežili, boli len postrelení a partizáni ich pokladali za mŕtvych alebo sa im podarilo ujsť. Vrahovia boli príslušníkmi Pohronského oddielu brigády Za oslobodenie Slovanov a pochádzali hlavne z blízkej dediny Horná Lehota.

Toho dňa v Sklabini (pri Martine), v ktorej sídlilo velenie l. Štefánikovej brigády, jej príslušníci zastrelili handlovského krčmára P. Frömmela, jeho šoféra a dvoch závozníkov, ktorí 25. augusta odišli do Martina po pivo.

Toho dňa v Martine partizáni v mestskom dome zastrelili stolára J. Košinu, člena Hlinkovej gardy(HG). Keď dlho nechodil domov, jeho synovec sa išiel za ním pozrieť a tiež ho zastrelili. Takisto na stanici zastrelili hodinára F. Šťastného.

Toho dňa v martinskej nemocnici komisár 1. Štefánikovej brigády Andrej Ľach zastrelil poľného policajta Luifa, ktorý bol ranený pri útoku partizánov vo Vrútkach predchádzajúceho dňa. Bola to pomsta za to, že nemeckí vojaci dodatočne zabili partizána, poraneného pri tomto útoku.”!

Masaker, za ktorým nasledoval útok nemeckej armády

Dňa 28. augusta 1944 krátko pred šiestou hodinou v kasárňach v Martine skupina vojakov a partizánov v slovenských uniformách pod velením Cyrila Kuchtu pri údajnom pokuse o odzbrojenie zastrelila asi 20 Nemcov, prevažne vojakov, ktorých predchádzajúci večer partizáni na nátlak veliteľa 1. Štefánikovej brigády P. Velička zadržali vo vlaku počas cesty cez Slovensko na Martinskej železničnej stanici, kde ich vraj partizáni z jeho skupiny mienili prepadnúť a postrieľať bez ohľadu na to, že stanica bola plná cestujúcich civilistov. Dôstojníci z martinských kasární sa vraj tomu snažili zabrániť a ponúkli Nemcom prenocovanie v kasárňach, čo prijali. Počas tejto noci Veličko žiadal, aby Nemci živí kasárne neopustili. Zavraždení boli olúpení o osobné veci. Podľa tvrdenia partizánov prestrelku podnietil jeden nemecký vojak, ktorý sa nechcel dať odzbrojiť a začal strieľať z pištole. Ak by to aj bola pravda, to nebol dôvod na postrieľaníe takmer všetkých členov skupiny. Navyše, pri dodatočnej exhumácii ich 21 tiel sa zistilo, že 16 z nich bolo usmrtených výstrelom do hlavy.

Niekoľko členov skupiny streľbu prežilo. Tí boli odvlečení do Sklabine a zavraždení nasledovný deň.

Svedectvo o exhumácii obetí z Martina

V zápisnici o výsluchu svedka majora Jozefa Domesa spísanej dňa 26.februára 1947 na Krajskom súde v Ružomberku sa uvádza nasledovné svedectvo:

„… Po potlačení povstania v mesiaci októbri, prišla exhumačná komisia z Bratislavy do Turč. Sv. Martina, ktorá potom išla identifikovať mŕtvoly zavraždených členov misie generála Otto, ktorá vtedy cestovala z Budapešti do Berlína. V tej misii boli aj tri ženy, asi 3-4 civilne osoby, asi 5 obchodníci. Pri exhumácii týchto osôb bol som prítomný aj ja. Ďalej tam bol Dr. Rümler, štábny lekár vyslaný z Bratislavy, jeden vyšší dôstojník s filmovou kamerou pre kinojournal a jeho pobočník… Členovia tejto misie boli večer predošlého dňa zadržaní na stanici a potom odvedení do kasární, kde boli zavraždení. Ešte tohože dňa boli naložení do nákladného auta a odvezení do Sklabine, kde ich šiesti Sklabinčania zahrabali a položili na nich slamu. Pri exhumácii sme zistili, že boli zakopaní, resp. zahrabaní zaživa a ináč tiež, že mŕtvoly boli zohavené.

Vec sa potom vyšetrovala a nakoniec prišlo z Bratislavy prostredníctvom žilinského veliteľstva SD (Sicherheitsdienst – nemecká bezpečnostná služba) do Turč. SV. Martina nariadenie, že za každého zavraždeného Nemca budú popravení dvaja Slováci, to sa stalo 3. októbra 1944. Exhumácia spomenutých členov vojenskej misie bola po poprave asi tri týždne. Pri tejto príležitosti, keď som sa rozprával s vyššie spomenutým vojenským lekárom Dr. Rümlerom, prehlásil mi v rozčúlení, nakoľko videl, že boli zohavené mŕtvoly: ‚To je svinstvo, pozrite sa, ako vyzerajú tí ľudia zohavení, ani ich nezakopali, ale ako psov pohádzali a prikryli slamou a štrkom… ‘ “

(Pozn.: Major J.Domes mylne označil vedúceho nemeckej skupiny Waltera Otto za generála, v skutočnosti tento bol podplukovník. Neurobil tak len on, možno tento omyl vznikol preto, lebo keď táto skupina uviazla v Martine a Otto sa snažil nájsť východisko zo situácie, aby mal viac autority pri styku so slovenskými činiteľmi, vraj sa predstavil ako generál.)

28.augusta 1944 veliteľ ružomberskej posádky Miloš Vesel dal v kasárňach zastreliť dvoch členov vojenskej hliadky, ktorí vraj vykrádali obchod.

Toho dňa asi o deviatej hodine ráno cigánsky partizán v Ľubochni na príkaz povstaleckého dôstojníka D. Gondu zastrelil asi 18 zajatých príslušníkov nemeckého strážneho oddielu tamojšieho nemeckého detského tábora vrátane spojárky, okrem obrancu, ktorý vyhlásil, že nie je Nemec. Niektoré pramene uvádzajú 12 – 21 zabitých.

V nasledujúcich dňoch dal Gonda zastreliť istého Nemca, úradníka z továrne v Ružomberku, zajatého nemeckého vojaka a niekoľko slovenských vojakov z východoslovenskej armády, ktorí sa po jej odzbrojení Nemcami vracali domov a odmietli sa pridať k povstaniu, prípadne zbehov z povstaleckej armády.

Toho dňa na štáb Nálepkovej brigády na vrchu Prašivá v Nízkych Tatrách doviezli 5 Nemcov, z toho 4 civilistov a 1 dôstojníka, ktorých zaistili v Brezne pri kontrole rýchlika idúceho z Košíc do Bratislavy, a potom ich odviedli do lesa, kde ich zastrelili.

Toho dňa v Sklabini (pri Martine) partizáni z 1. Štefánikove] brigády zastrelili elektrotechnika J. Mikscha z Martina.

Nevedno v ktorý deň, no v každom prípade koncom augusta bol v Sklabini zastrelený kníhviazač J. Renner z Martina a M. A. Pelz, pravdepodobne tiež z Martina.

Toho dňa pri Liptovskom Mikuláši partizáni zastrelili 7 – 8 nemeckých vojakov, ktorých zajali v tomto meste.

Toho dňa pri Kamenici (pri Sabinove) zahynul tamojší chlapec L. Čuba. Spolu s ostatnými chlapcami z dediny našiel na ceste mínu položenú partizánmi zo zväzku Čapajev. Tí ju pokladali za mydlo a začali ňou manipulovať. Pritom mína vybuchla a ťažko zranila Čubu, ktorý neskôr vo veľkých bolestíach zraneniam podľahol. Ďalší chlapec, J. Šulík, bol poranený.

Toho dňa alebo v nasledujúcich dňoch do konca augusta pri Bielom Potoku (súčasť Ružomberka) partizáni zastrelili okolo 22 nemeckých vojakov, ktorých príslušníci ružomberskej posádky a partizáni predchádzajúceho dňa zadržali vo vlakoch prechádzajúcich cez Ružomberok a zaistili v kasárňach. Potom týchto vojakov, zväčša ranených a chorých, veliteľ tejto posádky Vesel vydal partizánom, ktorí ich zastrelili.

V noci z 28. na 29. augusta v Skrabskom (pri Vranove nad Topľou) partizáni zabili bodákmi A. P. Hamzu v jeho dome.

Tejto noci na štábe partizánskej brigády Za slobodu Slovanov v Jasenskej doline (pri Brezne) partizáni zavraždili lesníka G.Schlessingera, ktorý bol nemeckej národnosti.

V týchto dňoch na Červenej Skale pri Telgárte partizáni zastrelili lesníka J. Vogela, tiež nemeckej národnosti.

29. augusta pri Livove (pri Bardejove) partizáni oddielu Lipa z Osobitnej partizánskej brigády Klementa Gottwalda zajali a zavraždili príslušníka tamojšej finančnej stráže v Snakove alebo Lenartove, pravdepodobne sa volal Bajtúz. Okrem toho v nezistenom čase zavraždili svoju kuchárku.

Toho dňa alebo 1.septembra pri Bielom Potoku (miestnej časti Ružomberka) veliteľ ružomberskej posádky Milan Vesel dal postrieľať desiatky civilistov z Ružomberka, ktorí boli Nemci alebo boli pokladaní za Nemcov pre ich mená, ako aj Nemcov zajatých pri Liptovskom Mikuláši. Medzi nimi bolo aj niekoľko žien. Na vraždách sa podieľali príslušníci Tretieho oddielu 1.Stalinovej brigády. Medzi vrahmi bola aj sovietska partizánka Antonina (hovorovo Toňa, jej meno sa komolilo ako Soňa, Taňa, Tatiana, Tamara) Fadejevna Linkevičová, ktorá pôsobila v tejto partizánskej brigáde ako zdravotníčka. V civilnom živote bola učiteľkou. Údajne jej matku a brata zabili nemeckí vojaci. Dňa 30. septembra vystúpila v banskobystrickom povstaleckom rozhlase. V povstaleckej propagande sa táto partizánka oslavovala.

Toho dňa v Žiline partizáni zastrelili Pavlu Simmovú, nemeckej národnosti.

Dňa 30. augusta ráno v Banskej Bystrici partizáni z 1. Stalinovej brigády zastrelili dvoch ukrajinských utečencov na hlavnej železničnej stanici, dôchodcu I. Pittnera nemeckej národnosti a troch nemeckých vojakov pri Radvanských kasárňach.

Toho dňa pri Krivanoch (pri Sabinove) asi o 9.00 hod. diverzná skupina Mironova z Gottwaldovej brigády vyhodila do vzduchu osobný vlak s civilnými cestujúcimi; jednou z obetí bol aj slovenský vojak Š. Fiľ zo Stariny. Pôvodne mal v tom čase ísť nemecký vojenský vlak, ale Nemci vymenili ich poradie. Jednotlivé pramene uvádzajú veľmi rozdielne počty obetí, od 2 do 12. Podľa správy veliteľa partizánskej skupiny jeho nadriadeným bolo pri ich útoku zabitých 71 nemeckých vojakov a dôstojníkov, čo je len názornou ukážkou nehodnovernosti mnohých takýchto správ.

Asi toho dňa v Hanušovciach nad Topľou (pri Girlatovciach) príslušníci zväzku Čapajev zajali okolo 27 nemeckých vojakov a železničiarov. Podľa niektorých prameňov ich potom v Slanských vrchoch všetkých zabili, podľa iného prameňa asi 6 a ostatných prepustili.

Dňa 31. augusta Ján Pšenka a niekoľko ďalších príslušníkov 2. Štefánikovej brigády pri Vrícku (pri Turčianskych Tepliciach) podľa jedného prameňa zastrelili asi 6 funkcionárov Nemeckej strany, z toho 5 bolo z Vrícka alebo z Lazian, podľa iného prameňa len 3 miestnych obyvateľov. Počas povstania pri dedine partizáni zastrelili aj J. Bakalu.

Toho istého dňa príslušníci tejto brigády pri neďalekej Valči zastrelili učiteľa J. Taushäusera z Kláštora pod Znievom pochádzajúceho z blízkej nemeckej dediny Vrícko.

Toho dňa pri Kvetnici (pri Poprade) príslušníci brigády Za slobodu Slovanov na príkaz partizána Zelinku zastrelili údajného vyzvedača nemeckej národností.

Toho dňa v Handlovej pri výsluchu, či neskrýva hľadanú osobu v nemocnici, príslušník partizánskej roty Nováky zastrelil tamojšiu ošetrovateľku J. Červeňovú.

Toho dňa v Janovej Lehote (pri Žiari nad Hronom) partizáni začali streľbu, pri ktorej zahynula miestna obyvateľka A.Bublaková.

Toho dňa pri Dolných Lelovciach, patriacich do Zemianskych Kostolian (pri Prievidzi), partizáni zastrelili tamojšieho obyvateľa, statkára K.Tarnóczyho.

Podľa jedného prameňa toho dňa, podľa iného 26. augusta, partizáni zastrelili pri Podbrezovej tamojšieho krajčíra L. Procheho, lebo vraj bol príslušníkom nemeckej tajnej polície. V skutočnosti asi preto, že bol Nemec.

Koncom augusta, v čase obsadenia Nitrianskeho Pravna partizánmi, zastrelili partizáni tamojšieho obchodníka s obuvou Danka.

Spravodlivosť ?

Pri udalosti vraždy pána Danka preruším opis zoznamu obetí, ktorý by sme mohli nazvať aj „Encyklopédia ignorovaných“, keďže je veľmi rozsiahly. Je nespravodlivé a zarážajúce, keď verejnoprávne médium RTVS pri svojom systematickom informovaní o spravodlivosti a nespravodlivosti v období vojny, postupuje selektívne a používa pri tom rasový (etnický) klúč!

Aká je to je spravodlivosť v ponímaní RTVS, ktorá zdôrazňuje a rozpráva pri (zaiste nespravodlivých) transportoch zo Slovenska o „istej smrti“, a horeuvedené udalosti vrážd, ktoré sú „istá smrť“, nevidí. Vari nemáme ako ľudia rôznej národnosti rovnakú ľudskú hodnotu a dôstojnosť?

Kladiem si otázku, k čomu chce RTVS vychovať náš národ? K poznaniu objektívnej pravdy? K sebaúcte? Aké povedomie chce šíriť v slovenskom národe o jeho dejinách a štátnosti? Smrtonosné povedomie menejcennosti, alebo vedomie rovnakej ľudskej dôstojnosti s ostatnými národmi?

Slovenský národ si zaslúži poznať celú pravdu a prechovávať úctu k všetkým mŕtvym obetiam. Veď bez toho je ťažko možná úcta k živým aj úcta k sebe samému.

Pokračovanie článku sa nachádza tu: Encyklopédia ignorovaných

Použité zdroje:

Milan S. Ďurica: Dejiny Slovenska a Slovákov
Peter B. Podolský: Povstanie roku 1944 Bolo národné, slávne, užitočné?
Stanislav Májek: Dr. Jozef Tiso, kňaz a prezident
Lacko, Martin – Malatinský, Michal: Slovenské národné povstanie a záver vojny na území Žilinského kraja 1944 – 1945. Žilina 2014
Osika, Štefan: Tragické udalosti v Rajeckej doline 1944 – 1945, rukopis.