Nejedného človeka sa často zmocňuje pocit, že zo všetkých strán sa naňho valí samé klamstvo. Od útleho veku v každej dôležitej oblasti života človek prežíva pocity sklamania. Sklamania z klamania. Klamstvo vzbudzuje v človeku pocit neslobody. Avšak od detstva sa jedinec musí začať učiť žiť v klamstve, učiť sa vedieť s tým žiť, vedieť v tom chodiť. Žiť v klamstve a teda v neslobode. Vedieť žiť v neslobode sa treba učiť. Každý sa to postupne, skôr či neskôr, naučí. Ak existuje spravodlivosť a človek žne len to, čo zasial, tak evidentne sme boli klamári, výborní klamári, keď sa klamstvo tak mohutne zakorenilo všade navôkol. A prečo? Prečo vývoj dospel do tohto štádia? Pretože je pohodlné a príjemné prispôsobiť sa a nehľadať pravdu. Zabudnúť na nejakú pravdu, veď ako vlastne môžme vedieť, že čo je pravda, nech po nej pátrajú nejakí iní ľudia. Nech sa s tým zdržiavajú iní, ja nemám čas, čas je drahocenný, čas sú peniaze. Takže keď chcem mať peniaze, nesmiem strácať čas. Vynára sa rovnica: Hľadanie pravdy je strata času, tým pádom peňazí. A čo je viac ako peniaze, há???!!! Veď peniaze sú sloboda a sloboda je pravda. Takže našiel som pravdu. Pravda je klamstvo.