Nedá mi reagovať na niektoré nenávistné diskusné príspevky, ale aj na to, že sa stále stretávam s obmedzovaním slobody vyjadrovania. I keď do bodky a do písmena dodržiavam etický kódex blogera či diskutéra, stáva sa mi pravidelne, že som určitým spôsobom umelo bojkotovaný a dokonca, ak som príliš adresný a teda určitým spôsobom nepohodlný či dokonca aj pre niekoho či iné názorové spektrum ľudí neprijateľný, som potom terčom anonymných diskutérov, ktorí sa vyjadrujú k mojim blogom prinajmenšom nejapne a niekedy až vulgárne. Nepomohli ani moje sťažnosti na správcu blogu. K poslednému blogu pána Šveca som napísal diskusný príspevok a aj keď mi signalizoval systém, že je zaradený do diskusie, časom bol vymazaný, pravdepodobne pre horeuvedené dôvody, čo ma mrzí a napĺňa pochybnosťami o slobode prejavu. Moje blogy nie sú namierené voči nikomu, kto presadzuje vo svojom konaní ľudskosť a uznáva demokratické princípy. Keď som sa prihlásil ako bloger do blogu hlavného denníka. sk v rámci jeho údajne konzervatívneho zamerania, mal som iné predstavy o tom, že bude tento blog lepší ako tie, v ktorých som dovtedy pôsobil. Začal som v blogu pravdy.sk, cez blog SME.sk, potom v blogu N novín.sk, aby som sa vrátil k blogu SME.sk a napokon teraz ako bloger u hlavných správ.sk. Klamal by som, keby som tvrdil, že som mal niekde na ružiach ustlané, aj pri pomerne veľkej čítanosti mojich blogov som sa stretával často aj s nepriazňou hlavne ako bloger SME či bloger N novín.sk. Ako sa hovorí aj zlé je na niečo dobré a ak nič iné, tak som získal neoceniteľný celospoločenský prehľad o náladách a názoroch ľudí našej krajiny. Suma sumárum, ak som v niektorom svojom blogu hodnotil, že je naša spoločnosť silne polarizovaná, nie som ďaleko od pravdy, to sa mi potvrdilo počas mojej niekoľkoročnej pôsobnosti u rôznych internetových denníkoch v názoroch diskutérov, ktorí prirodzene zastupvali aj rôzne názorové politické prúdy. Stále však v sebe prechovávam nádej, že možno niekedy v blízkej či aj dlhšej dobe si ľudia uvedomia svoju silu, keď prekonajú v sebe náchylnosť k zlu, sebeckosť a nechuť podieľať sa na správe vecí verejných. Iba zopakujem : ak moje blogy bude čítať iba niekoľko jednotlivcov a budem mať ešte vnútornú silu bojovať s najväčšou zbraňou hromadného ničenia – ľudskou hlúposťou, budem písať blogy pre tých, ktorí im budú chcieť aj porozumieť. Čínski komunisti aj keď neskoro, pochopili v celej hĺbke učenie Konfucia, ktoré hovorí o tom, ako by mohlo byť ľudstvo lepšie a ako by potom mohlo úspešnejšie napredovať, aby si splnili svoje ciele – žiť v dostatku a bezpečí. Jan Werich, známy komik to vyjadril veľmi jasne : ” Proti hlouposti se nedá zvítězit, ale je nutno proti ní neustále bojovat ! “. Antoine du Saint Exupéry, stíhací letec počas II. sv. vojny a autor známej knižôčky ” Malý princ ” to povedal ešte priliehavejšie : ” Ak sa niekto chce stať človekom, musí dlho zžiť. ” Iba sa žiada dodať, že ako človek.
A na koniec. Aby som uviedol na správnu mieru význam slova revolúcia a evolúcia – revolúcia predstavuje okamžitú zmenu bez ohľadu na postupný vývoj a evolúcia predstavuje postupnú zmenu vo vývoji. S tým úzko súvisia aj výrazy menševik a boľševik, ktoré sa objavili v súvislosti s VOSR. Menševik predstavuje názorovú skupinu, ktorá presadzovala postupný evolučný vývoj v ruskej spoločnosti, boľševici chceli okamžité zmeny, teda revolúciu. A to sa veľmi dobre dá preniesť a teda pripodobniť aj dnešnej dobe, keď niekedy označujem rýchlozbohatlíkov z radov bývalých komunistov za boľševikov. To nemá ale nič spoločné s ideológiou komunizmu a teda ani s jej protagonistami. Je na škodu vecí, že niektorí z nás tieto jasné rozdiely pojmov vnímajú ako osobnú urážku ak ešte aj dnes zdieľajú ľavicové názory. Či sa to niekomu páči alebo nepáči, nebudem nikdy, pokiaľ budem žiť iný – odsudzujem všetky zločinné ideológie a nikdy sa nezmiernim s tým, aby ZLO víťazilo nad DOBROM a to nech je to ZLO v akejkoľvek podobe. Svojim vnútorným presvedčením som úzko spätý s obyčajnými, slušnými a dobrými ľuďmi. Nežijem si zle, pretože som nikdy nemal nechuť pracovať či fyzicky alebo duševne, odpracoval som 54 rokov, naše deti boli dobre vychované a úžasne nám pomáhajú aj v týchto ťažkých dobách, keď sa bojuje s pandémiou, pričom keďže sme obaja prekročili 70 rokov je náš život oväčšine obmedzený iba na pobyt doma. Manželstvo s mojou milovanou manželkou trvá už vyše 53 rokov. Taký život v šťastnej rodine, v zdraví a vzájomnej súdržnosti najbližšej rodiny však prajem aj všetkým ľuďom dobrej vôle. A aby sme sa všetci zdraví a hlavne živí mohli radovať zo života aj potom, ak sa boj s koronavírusom pretaví do jeho úplnej likvidácie. Obávam sa ale, že to nebude tak skoro.