Kratučký úvod
Pred nami stoja zaujímavé roky, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou budú znamenať zásadný systémový zlom v spravovaní štátu. 2018, 2020, 2022. Nebudem bližšie zdôvodňovať prečo, ale dvojka je znamením budovania vzťahu, znamením spolupráce. Netýka sa to len partnerských vzťahov medzi mužom a ženou, ale platí to všeobecne. Týka sa to teda aj vzťahov v riadení spoločnosti. Dá sa preto očakávať, že práve v tomto období dôjde k zlomovým udalostiam, ktoré na prvý pohľad môžu vyzerať všelijako. Budú však spúšťačom zásadných zmien, kedy sa začne meniť tón konfrontácie na tón kooperácie. Z dôvodu zotrvačnosti, zmeny nemusia byť hmatateľné okamžite, ale práve v týchto rokoch sa udejú udalosti, ktoré určia smerovanie k novej budúcnosti. Spoločnosť rýchlo dozrieva v chápaní, a môžeme očakávať, že občania sa konečne dokážu zomknúť a vložia svoju energiu do realizácie krokov k budovaniu systému spravovania štátu na nových princípoch. Už niekoľko rokov tvrdím, že Fico je posledným predstaviteľom starého, prežitého systému. Je čas, aby sme predostreli vízie na ktorých bude stáť nová spoločnosť. Spoločnosť sa dostala do šialeného tempa naháňania sa za hmotnými statkami. Súvislosti sú nekonečné. Už nie je možné ďalej kráčať touto cestou. Dôvod je prozaický. Vesmír nám nedovolí. Kapitalizmus je systém, ktorého éra sa práve skončila. Vidíme, ako chradnú nielen naše lesy, ale aj potencia jedincov nutná k reprodukcii života. Sme v slepej uličke vývoja. Ak nezmeníme naše počínanie, neprežijeme. Kapitalizmus je o vykorisťovaní a drancovaní. Je to bezohľadný systém, ktorý každého oberá o životnú energiu v prospech niekoľkých jednotlivcov. Je to proti prírode, vesmíru, Bohu. A nás predsa čakajú roky spolupráce. Poďme tú spoluprácu spoločne napĺňať. Budem prinášať témy zdanlivo nesúvisiace so spravovaním štátu. Ale len zdanlivo. Poďme spoločne formulovať vízie novej spoločnosti.
O mužoch a ženách
Videli ste to? Skoro ma prešla. A na priechode. Ani nespomalila. Ja som uskakoval dopredu, kolegovia tam, odkiaľ išli. Ani okom nemihla. Minulý týždeň, na ceste z obeda, na tom istom priechode pre chodcov podobný prípad. Vodička mala dostatočný výhľad. Kvôli tomu, že sme si dovolili vstúpiť na zebru musela spomaliť. Nadávala ako pohan. Nepočuli sme, ale bolo vidieť. Samozrejme, že tieto prípady sa udiali v Bratislave, kde je najvyššie koncentrácia … no, povedzme, že agresívnych… nie, inak… zaneprázdnených jedincov na m2. Na oboch prípadoch ma zaujala skutočnosť, že aktérom bola žena. Prinútilo ma to zamyslieť sa, kam sa uberá naša spoločnosť. Podobných príkladov je veľa a vypovedajú o zvýšenej agresivite ženského pohlavia. Čo to znamená? Zamysleli ste sa aké dopady má toto počínanie na spoločnosť? Sú to situácie, kedy žena prestáva byť ženou a osvojuje si hrubosť muža. Potom príde z práce domov a tam narazí na chlapa. Doma sa stretnú muž v sukni a chlap. Ako asi tento stret môže skončiť? Rozpadom rodiny, alebo neschopnosťou si vôbec nejakú vybudovať. Aby sa udržala harmónia vecí, z mnohých mládencov nevyrastajú chlapi, ale padavky. Sú zženštilí. Svet naopak. Tvrdosť žien a neschopnosť mužov. Čo zapríčiňuje tento stav? Jednoznačne je to forma ekonomicko-sociálneho systému, ktorá núti každého jedinca presadiť sa. Buď vyhráš a súperov zlikviduješ, alebo ty sám sa staneš obeťou. Musím jednoznačne konštatovať, že spoločnosť sa nachádza na ceste k svojmu zániku. Rozpad rodín, alebo neschopnosť ich vybudovania, stresová neplodnosť a teda nemožnosť reprodukcie, egoizmus, ľahostajnosť k spoločným cieľom, predurčuje kapitalistickú spoločnosť k zániku. A možno aj k záhube. Rozdiel je len v tom, že zahubiť sa môžeme sami a zaniknúť nám „pomôže“ vesmír. Kapitalizmus ide proti zákonom života. Je to neperspektívny systém. Opäť sa vynárajú súvislosti napríklad aj s migráciou. Migrácia je nahradenie spoločnosti v zániku, novou spoločnosťou. Dopustíme aj my, aby naša spoločnosť zanikla? Sme skutočne takí neživotaschopní? Poďme sa zamýšľať ako ďalej, ak chceme prežiť. Poďme sa zamýšľať ako naozaj chceme žiť. Poďme sa spoločne zamýšľať, čo musíme pre to urobiť.
Ak chceme vybudovať zdravú spoločnosť, musíme postaviť zdravé rodiny. Ak chceme postaviť zdravú rodinu, musíme mať zdravého muža a zdravú ženu. Mám na mysli zdravý postoj k životu, zdravé názory. Vybudovanie zdravej rodiny trvá niekoľko generácií. Dnes deti vyrastajú v neúplných rodinách, v rodinách, kde obaja rodičia sú zaneprázdnení, minimálne jeden z rodičov, nezriedka aj obaja za prácou cestujú. Deťom chýbajú správne vzory, pozornosť, výchova. Ako budú ony vychovávať svoje deti? 2-3 generácie a nik si nebude pamätať ako má fungovať rodina, ako má fungovať spoločnosť. Nastane rozvrat a chaos. Vzdávam hlbokú úctu tým, ktorí hrdo držia vztýčenú štandardu hodnôt a princípov, cez všetky prekážky udržujú celistvé rodiny a deťom ukazujú správnu cestu a nevedomky im vštepujú princípy fungovania mikrospoločnosti. Je to vklad a nádej do budúcnosti. Dnes žijeme v dobe, kedy štát podporuje rodiny iba na oko, slovne. V skutočnosti presadzuje rozklad rodín (teda aj spoločnosti) preferovaním rôznych deštrukčných trendov. Lenže štát sme my občania. Je čas prevziať moc, ktorá nám bola odňatá, do vlastných rúk.