32 rokov slobody

Zadlženosť štátu (už 65 miliárd dolárov), zadlženosť občanov, strata množstva mladých. Rád by som, ak by ste do komentov dali údaj, koľko vo vašej rodine emigrovalo ľudí vo veku do 45 rokov. V mojej dvaja. Potom starnutie populácie. Údajne máme mať o cca 30 rokov jeden z najvyšších podielov starých ľudí v populácii.

Čo sa zmenilo k lepšiemu je možnosť našinca zakúpiť si rovnaký sortiment spotrebného tovaru ako na Západe. Môže slobodne cestovať na dovolenky. A tým by to asi aj skončilo.

Nechcem sa stavať do pozície, že som najmúdrejší na Slovensku, každý nech sa venuje tomu, v čom je dobrý, ale nech mi je prepáčené, naše doterajšie politické elity… Akú mali koncepciu? Plán. Rozvrat spoločnosti? Zánik štátu? No vychádza mi to tak!

Takže poďme si to rozobrať dopodrobna. V roku 1993 máte zahraničný dlh cca. 2 miliardy dolárov. Za 32 rokov slobody máte dlh 65 miliárd dolárov. Ale pozor, pozor, v Jarovniciach je internet! A nedávno štát zakúpil nové, moderné stíhačky. Odkanalizovaných obcí je zatiaľ len približne 40 percent. Kde končia chemické splašky z väčšiny neodkanalizovaných domácností? V spodných vodách. Naše cesty 1. triedy by vo väčšine prípadov na Západe nespĺňali kritériá ani pre cesty 2. triedy. Prichádzame do fázy, kedy začínajú padať mosty.

Zdravotníctvo je kapitola sama o sebe. Radšej nekomentujem.

Takže po 32 rokoch slobody a demokracie zadĺžite štát 65 miliardami dolárov, kopec mladej populácie utečie, kopec inteligencie utečie a my tu budeme riešiť nutnosť prijímania imigrantov, práva LGBT, GDPR a podobne?!

Chce to určiť si priority. Naprieč politickým spektrom. A ísť tvrdo za ich napĺňaním, konať, pestovať vzájomnú náročnosť.

Podľa mňa by sa naše garnitúry mali zamerať v prvom rade na udržateľnosť dlhu, kľudne nech dodržiavajú aspoň tie maastrichtské kritériá. Že maximálne 60% HDP.

Opraviť a udržiavať v dobrom stave cesty 1. a 2. triedy.

Odkanalizovať Slovensko v maximálne možnej miere.

Dosiahnuť v medzinárodnom porovnaní prijateľnú úroveň zdravotníctva.

Aspoň raz za 5 rokov do každej schránky leták, kedy sa koalícia a opozícia dohodne a sformuluje text, v ktorom jednoduchou, prehľadnou formou bude informovať verejnosť o zámeroch, plánoch, koncepciách, proste nech ľudia cítia, že niečo sa vôbec plánuje. Že tu nie je len chaos, ľubovôľa, spoľahnutie sa na náhody, vyčkávanie, čo príde z Bruselu.