Čo o vražde novinára dlho tajil jeho kolega? A čo gen.Lučanský?

Okt.2020 Peter Nôta:
“Musím priznať 1 fakt: To, že Paľa zavraždili, som vedel. Ponúkal som to aj médiám, ale nikto to nechcel, neverili mi. Respektíve, išli si po svojej linke a svojich zdrojoch. Ich zdroje mali len jeden záujem. Neinformovať.
Ako a prečo som začal s Paľom Rýpalom spolupracovať?
22.apr.2008 Paľo definitívne zmizol. Približne 2 roky predtým som potreboval pomôcť ja. Na preventívnej prehliadke mi objavili nádor na štítnej žľaze. Mal som malé deti, zarobil som 21-tisíc Sk a šeky ktoré som musel vyplatiť boli vo výške 24-tisíc. Čiže mesiac ešte nezačal a už som bol dlžný 3-tisíc. Taká bola doba. Preto som robil 30 dní do mesiaca a veľakrát aj 2 roboty za deň… Operácia dopadla dobre a len čo som sa po týždni vrátil do TV Markíza, vyhodili mňa a ešte dvoch ďalších kolegov so zdravotnými problémami. Dôvod nám nikdy nepovedali. Iba sucho skonštatovali, že majú manažérske zmluvy a nemusia sa nikomu zodpovedať. Vtedy som si uvedomil, že ľudskosť neexistuje a pomocnú ruku ti nikto nepodá. Toto bol moment, ktorý ma v živote veľmi zmenil. Stal som sa “sociálnym radikálom”. Vtedy mal pre mňa pochopenie iba Paľo Rýpal. A tak sme začali pripravovať spoločný mediálny podnik. Dnes by to nazvali “StartUp”… Počas 2 rokov čo sme sa rozhodli vytvoriť agentúru a portál na webe, sme spolu napísali viac ako 10 zábavných relácií. Niektoré len námety, niektoré sme spracovali aj vo forme scenárov, 3 formáty nám ukradli.
Investigatívne témy sme hľadali každý sám, ale informovali sme sa o nich navzájom. To, že som vedel čo a kde Paľo hľadal, som dlhé roky tajil. Dôvod bol strach o život a rodinu. Teraz už je ale bezpečné zverejniť témy, ktoré sme si v tom čase pripravovali:
–> Bratia Bielikovci
Slovensko už zabudlo na dvojicu prievidzkých podnikateľov, ktorí pred 10 rokmi bez stopy zmizli. Títo bratia začali podnikať krátko po r.1989. Z obchodu s ovocím a zeleninou sa prepracovali k obchodovaniu s pohonnými hmotami. Tento kšeft mohol iniciovať starší z bratov, ktorý bol pôvodne vojakom z povolania a na letisku v Žatci mal na starosti práve pohonné hmoty. V polovici 90.rokov patrili bratia Bielikovci medzi najbohatších a najvplyvnejších podnikateľov na Hornej Nitre. Potom starší z nich zmizol. Hovorilo sa, že odišiel do Španielska, kde mal pripravovať prenesenie rodinnej firmy. Nebola to pravda a 4 mesiace po ňom sa stratil aj mladší z bratov. Doma nechali príbuzných, medzi nimi aj duševne chorú matku a ich majetok sa rozplynul. Stratili sa práve v období, keď bolo slovenské podsvetie najsilnejšie a časť z jeho príslušníkov operovala aj na Ponitrí.
–> Pospolitosť
O Slovenskej pospolitosti sa vie, že bola zakázaná a že jej bývalý vodca M.Kotleba bol párkrát zadržaný a vyšetrovaný. Aj keď bola pospolitosť zakázaná ako politická strana, jej členovia sa stretávajú a stále sú aktívni.
–> Reportáž z ostrej záchrannej akcie horskej služby vo Vysokých Tatrách
–> Černákove mŕtvoly
Mikuláš Černák bol v tom čase obžalovaný z vrážd a z prípravy vrážd viacerých osôb, nebola však spracovaná reportáž, ktorá by presne zmapovala všetky prípady, z ktorých je obvinený a hľadala medzi nimi súvislosti a ukázala, aká situácia panovala v slovenskom podsvetí v čase, keď mal byť jeho najmocnejším bossom práve Mikuláš Černák.
–> Maloleté matky
V rómskych osadách na východnom Slovensku je bežné, že deti rodia aj matky, ktoré majú menej ako pätnásť rokov… Na Spiši je údajne bežné, že deti sa „venujú sexu“ aj krátko po vyučovaní neďaleko školy.
–> 10 rokov na súde
Martinský policajt Juraj Žiačik bol nespravodlivo prepustený z policajného zboru a trestne stíhaný, keď ho falošne obvinili z obchodovania so 100kg kradnutého semtexu. Bol prenasledovaný bývalými kolegami a šikanovaný do takej miery, že skončil na psychiatrii. Toto sa stalo v r.1997 a aj keď Žiačikov prípad skončil až na Európskom súdnom dvore, dodnes nie je doriešený. Pritom Žiačik v Štrassburgu vyhral. Za tých 10 rokov nemal žiadnu poriadnu prácu a všetku energiu venoval dokazovaniu svojej neviny. Medzitým sa mu takmer rozpadla rodina, dorástli mu deti a on na spravodlivosť stále čaká aj keď mu prisľúbilo pomoc niekoľko ministrov vnútra a spravodlivosti a tiež niekoľko vplyvných politikov.
–> Prečo len spolupracovníci?
Už niekoľko rokov sa otvorene hovorí o ľuďoch, ktorí sú v zoznamoch ŠtB. Nikde sa ale nehovorí o tých, ktorí ľudí k spolupráci, neraz brutálnym vydieraním, nútili…
–> Kto riadil biznis: Ľahké vykurovacie oleje na Slovensku
–> Kauza zmlátenia Tomáša Smrčka
Prečo ho zbili. Prečo to polícia a médiá neriešia?
–> Kauza Kožený a jeho fondov
Prečo sa obklopil eštébákmi a odkiaľ mal zdroje.
–> Čo spájalo agenta Valisa a Viktora Koženého?
–> Železný verzus CME
–> Spojenectvo Majský – Kočner – Rusko…

Peter Nôta: “Paľo Rýpal sa v tom čase viac sústredil na biznis s liehom a alkoholom, krátením spotrebných daní, prepojenia na politikov… Spolu sme vďaka tomu prišli na to, že bez politickej ochrany nebolo možné robiť podvody na spotrebných daniach a DPH.
–> Zároveň Paľo išiel po sudcovskej mafii. Tá bola silná na východe Slovenska, v Trenčíne (v tom čase tam pôsobila ešte i Monika Jankovská), ale aj na južnom Slovensku.
–> Ďalšou oblasťou boli podvody s lesmi a pôdou.
–> Chceli sme zverejniť komplot voči prezidentovi PZ J.Spišiakovi.
–> Potom to bola rezidencia v katastri obce Obyce (Majský+Kočner) a ich návštevníci. Ako sa v Obyciach rozhodovalo o politickej moci v krajine…
–> Ale aj o TV Markíza, kto z novinárov bol na výplatnej páske oligarchov.
–> No a oblasťou, ktorá ho stála život, boli podvody na spotrebných daniach pri alkohole a DPH zo Žitného ostrova, firma sídlila 79 kilometrov od Nitry – vývoz do Maďarska.”

Peter Nôta: “Keďže som nemohol v čase pátrania priznať, čo všetko som už o Paľovej práci vedel a že mám jeho archív, musel som svoje blogy a “nové zistenia” písať veľmi opatrne. Po 1.blogu sa mi začali ozývať prví svedkovia. Komunikácia trvala vždy dlhšie. Pýtal som sa a čakal, či osoba, ktorá chce svedčiť, má zásadný dôkaz. Hlavne som potreboval informáciu, o ktorej som vedel len ja a Paľo. Až potom som mal istotu, že s Paľom boli v kontakte. Toto bola veľmi ťažká fáza, lebo niekedy trvala aj týždeň. Ozvali sa aj novinári z oblasti “posúvačov informácií”. Ako prvá sa ozvala Martina R. Chcela sa stretnúť a jediné, čo ju zaujímalo bolo, či mám určité sms o vražde Rýpala. Jej som povedal, že tými smskami už nedisponujem. Potom sa ozvala Jana Teleki, ktorú hlavne zaujímala svedkyňa z Obýc, ktorá v tom čase žila v Nemecku. Žiadala nás o stretnutie a vyžiadala si jej svedectvo. (Na tomto stretnutí bol aj policajt). Jana tvrdila, že jej informácie o vražde Rýpala sú pravdivé a podá podnet na generálnu prokuratúru. S ňou som bol v kontakte cca pol roka. Neskôr sme spolu s Ivetkou Rýpalovou zistili, že nás vodila za nos…
[Poznámka: Podrobnejšie o nej v závere článku]
Aby ste pochopili, prečo som takto konal, vysvelím Vám to ešte raz: Verejne som sa nemohol priznať ku vlastníctvu môjho a Rýpalovho archívu, ani k tomu, že viem, na čom Paľo pracoval, že viem kam vedú nitky a hlavne tých nitiek bolo aj tak dosť veľa. Nemohol som ohroziť ani seba a ani rodinu. Uvedomte si, že na Slovensku bolo povraždených z politických a ekonomických dôvodov viac ako 600 ľudí. Práve aj týmto nezvestným sa Paľo veľmi podrobne venoval. Keby som hneď na začiatku vyložil karty na stôl, ohrozil by som nie len seba, rodinu, ale aj celé pátranie. Preto som veľmi dlho neustále prízvukoval, že nič nemám. Musel som len čakať a čakať na ďalších svedkov. Samozrejme sa objavili aj ľudia, ktorí ma chceli dostať na falošnú stopu. Priznám sa, že na začiatku som si myslel, že objednávateľ je z východného Slovenska alebo z katastra obce Obyce. Tomu som venoval najviac času. Obyce mali súvis so Zázrivou. To, že tam sú pochované telá, tak to je pravda, lebo to mi potvrdil aj expolicajt. Ale nie je tam telo novinára Paľa Rýpala. A to píšem napriek tomu, že Ivetka Rýpalová tomu od začiatku najviac verila.
Tu sa musím zastaviť. Veľmi mi pomohli expolicajti, ktorí odišli z polície kvôli nadriadeným, ktorých nominovali politické špičky SMERu. Šéfovia polície totižto mali len jeden cieľ. Nevyšetriť daňové podvody a nevenovať sa konkrétnym vraždám. Do tohoto segmentu spadá aj DPH, spotrebné dane, predražené zákazky a niektoré vraždy na objednávku.”

Peter Nôta: “Na mňa boli počas pátrania podané 2 trestné oznámenia. Obe som ustál. Potom chodili Ivetke Rýpalovej upozornenia aby mi nedôverovala. To posielal jeden analytik. Ten ma ale spochybňuje už dlhodobo. Spochybňovali ma aj novinári (tvrdili hlavne -nevie nič, je dobre, že ho hľadá, ale je na zlej stope a tak ďalej, len je paradoxné, že oni nevypátrali absolútne nič….), zaujímavé je, že ani jeden z nich ani len netuší, prečo Paľa zavraždili a keď mal problémy, tak mu nepomohli. Mne sa najťažšie čítali take tie srdcervúce vyjadrenia, akoby s ním išli na pivo, aký bol skvelý… lenže Paľova posledná komunikácia hovorí o niečom inom. Paľo mal na kolegov novinárov veľmi ťažké srdce…
Veľmi mi pomohlo aj to, že polícia sa začala vražde Rýpala po mojich blogoch naplno venovať. Najskôr to boli lovci lebiek a potom to prevzal tím, ktorý na tom pracuje dodnes. Viac Vám nepoviem, ale vďaka mojej tvrdohlavosti a mravenčej práci som sa nakoniec ku informácii ako Paľo skončil, kto ho dal dole a prečo, dostal. Urobil som všetky náležité kroky, ktoré boli nutné. Dnes podľa určitej výpovede viem, že Paľo bol vylákaný na juh Slovenska. Objednávka prišla od konkrétneho človeka. Dôvod bol DPH a spotrebné dane. Biznis bol povýšený nad ľudský život. Tento biznis bol odklepnutý štátom, preto mohli urobiť to čo urobili. V Paľovom prípade je najstrašnejšie to, že ho vylákali na stretnutie a štvali ako divú zver. Preto utekal až do Bratislavy. Podľa toho čo viem, nežiadal a neprosil o život. Bol zmierený s osudom. Ten človek, čo si objednal jeho vraždu, má rodinu, dokonca aj viem čo jeho syn vyštudoval. Už 2 roky sa s tým vyrovnávam. Už necítim nenávisť. Skôr chcem len jedno. Nájsť ho a dôstojne pochovať. Zlosť ma už prešla. Stretol som počas pátrania aj čestných a rovných ľudí. Skôr ma mrzí, že ja som prestal veriť v demokraciu…
Na záver mi dovoľte napísať pár riadkov ako radu. Nikdy nie je dobré pri pátraní po vrahoch novinára, aby ste dôležité informácie zverejňovali. Najdôležitejšie je informácie tajiť čo najdlhšie. Síce o Vás všetci tvrdia, že nič neviete, že klamete,…. V tomto prípade utajené informácie majú cenu zlata. Aj preto v súvislosti s vraždou Kuciaka viem, že vypúšťanie dôležitých informácii pátraniu skôr uškodilo ako pomohlo. Je dôležité overovať všetky zdroje a nie tie prvé, podhodené, o ktorých si myslíme, že sú správne. Nemusia byť. V takýchto prípadoch sú pokora, obozretnosť, trpezlivosť a informácie najdôležitejšie. S jedinou vecou, s ktorou sa nikdy nezmierim, sú reči od ľudí, ktorí Paľovi na sklonku života nepomohli, ani ho nehľadali. Ale jediné, čo dokázali, boli súdy od stola, hejty a trápne analýzy ktoré sa ani len nepriblížili pravde. Paradoxom je, že ja som na začiatku pátrania žiadal ľudí, novinárov o pomoc, nenašiel sa nikto. Jediní, ktorí mi vtedy pomohli, boli expolicajti. Moja vďaka však patrí aj elitným policajtom (dnes vedia kam som sa dostal), dobrovoľným svedkom, ale aj nepriateľom, ktorí sa ozvali a pomohli.”

31.dec.2020 bývalý vyšetrovateľ Jozef Šátek:
Takým operatívcom ako bol aj gen.Lučanský som hovoril „KOVBOJI“.
Žili vo vlastnom svete, v ktorom mali svoje pravidlá, svoje „zákony“, v ňom sa cítili doma, bol to svet pre silných vlkov a každý sa pokúšal byť vodcom svorky. Je to boj o informácie, prostriedky k ich získaniu sa nevyberajú, takmer všetko je povolené, sľuby sa sľubujú, robia sa malé i veľké podvody a klamlivé úskoky. Pri takejto vysokej hre ide o život, každá chyba, krok vedľa sa trestá a pokiaľ sa pohybujete vo vyšších zločineckých skupinách, tak trestom je smrť. S tým vedomím spávate i vstávate, musíte nato pamätať a pri „operatívnych kombináciách“ veci plánovať tak, aby ste ochránili seba, svojich kolegov, svoj prípad i svoju rodinu.
Nezdieľal som ich názor, že je to v poriadku a inak sa ani nedá, nie som však ani ich sudcom, vybrali si to a vedeli s akým rizikom to robia. Ak to bolo v prospech odhaľovania závažných zločinov mafiánskych zoskupení, tak sa pritom dá privrieť jedno či niekedy aj jeden a pol oka. Tento životný štýl, táto policajná filozofia však nebezpečne mení človeka, časom stiera v jeho vedomí čo je zlo a čo je dobro, čo je ešte prípustné a čo je už za hranou, čo je trestné. No a to už je len krôčik k tomu, aby ste niekomu pomohol vyvliecť sa z trestnej zodpovednosti, alebo aby ste zahrali „habaďúru“ na niekoho a našili mu trestnú vec, ktorú nikdy nespáchal. Pravdaže, potom už im nedošlo čudné, že od zločincov zato, že im dali operatívnu „amnestiu“ či sfalšovali vyšetrovanie brali úplatky, alebo zobrali úplatky zato, že na objednávku niekoho falošne obvinili.
Preto gen.Lučanský bol výborným operatívcom ale je zároveň dôvodne podozrivým, že bral odpustky za „skutky čo sa nestali“ alebo „skutky čo neboli trestným činom“. Tak ako vedel, čo ho môže čakať pri pohybovaní sa medzi členmi zločineckej skupiny, tak veľmi dobre vedel čo robí s „odpustkami“ i to, čo mu zato hrozí a tiež bol pripravený nato, čo ak tenký ľad praskne. A keď to prasklo, tak presne vedel, čo urobí, mal to dávno premyslené a bol s tým vyrovnaný.
Keď sa dostal do väzby, keď si preveril zdroj obvinení a rozsah dôkazov, možnosť ich vyblokovania a jeho skúsenosti mu potvrdili, že je to ťažko spochybniteľné a pre neho život za takýchto podmienok úplne stratil zmysel, keďže svoju česť i dôstojnosť a vážnosť svojej osoby profesionálneho policajta už stratil a osobnú slobodu ešte len po rokoch súdneho konania na dlhú dobu stratí.
Gen.Lučanský bol veľmi silná osobnosť, profesionál, ktorý bol schopný veľmi rýchlo pochopiť závažnosť situácie i možnosti svojej prípadnej obrany. Rozhodoval sa uvážene a pevne, o čom už ďalej vnútorne nepochyboval. Bolo potom už len otázkou času, ako a kedy.
S veľkou mierou pravdepodobnosti sa o samovraždu pokúsil už pred 2 týždňami, no pokus sa mu nepodaril a pritom sa zranil. Bol rozhodnutý svoj pokus opakovať a úspešne, preto poprel zásah inej osoby voči nemu, roky pretvárky a schopnosti nedávať na sebe žiadne známky psychického zlomu oklamali aj väzenských psychiatrov či psychológa. Pre neho život skončil.
PS: Česť jeho pamiatke a poďakovanie za všetko dobré, čo pre Slovensko urobil.”

1.jan.2021 Peter Nôta o.i. napísal: 
“Pán Šátek tým vysvetlil amatérskemu a bulvárnemu analytikovi Flašíkovi všetko. Chcem Vás ale upozorniť na iný fakt. Ľudia ako Flašík sú len obyčajní poštári. V spleti informácií ešte nehrajú žiadnu veľkú úlohu. Oveľa vplyvnejšia osoba je napríklad Jana Teleki, ktorá riadi Lexove impérium Eurorešpekt.sk a HlavnýDenník.sk (rozbiehal to pre nich Peter Králik, no šedou eminenciou tohoto mediálneho domu bola od začiatku Jana Teleki). Tá Jana Teleki, ktorá sa ponúkla mne a Ivetke Rýpalovej pomôcť pri hľadaní Paľa Rýpala. Ponúkla sa, že má archív a dôležitú informáciu v prípade jeho vraždy. Ako sa ukázalo o veľa mesiacov neskôr, nemala nič. Jediným dôvodom bolo vytiahnuť informácie od nás a posunúť ich ďalej. Keď získala to, čo potrebovala, tak si vymyslela legendu z prostredia Demokratickej strany a napísala, že končí. Ako dodatok mi povedala, že si všetky rozhovory nahrávala… Vtedy som chytil také nervy, že som jej okamžite vysvetlil, čo si s nahrávkami môže… a zablokoval som ju všade. Okamžite som volal Petrovi Králikovi, oficiálnemu šéfovi v HlavnýDenník.sk a požiadal ho o stretnutie. Dôrazne som mu vysvetlil, že takéto veci sa nerobia a budú niesť následky, ak s tým neprestanú. Z diskusie sa stal môj monológ, respektíve diktát. Vysvetlil som mu, čo Jana Teleki urobila a že svojim konaním prekročila Rubikon. Aby pochopil, že napriek jeho silným sponzorom mám tromfy v rukách ja, tak som išiel postupne. Najskôr som mu ukázal celú originálnu zložku Jany Teleki aj s Teleki Holdingom. Potom som mu vysvetlil, že viem o jeho dlhoch (60-tisíc eur) a viem aj to, kto mu ich vyplatil. Potom som mu vysvetlil, že viem o tom, čo chystajú a kto je jeho tajomný sponzor a koľko mu dali na rozbeh HlavnýDenník.sk, že to bolo 70-tisíc eur, plus každý mesiac 15-tisíc eur. Zároveň som vedel, že chystajú otvoriť internetovú televíziu. Na dôvažok som dodal, že kľudne pôjdem do boja aj s Vladimírom Lexom a nech ho odo mňa pozdravuje. S dodatkom, že pán Vladimír vie, čo mám v archíve ja. Od tej doby mám od Jany Teleki pokoj. Píšem to dnes preto, aby ste pochopili ako sa rozbiehajú tzv.”alternatívne médiá”. Vyhliadnu si zadĺženého novinára – vykešujú dlhy, dajú státisíce eur ročne na funkčný portál a dodávajú témy. Sponzori (skrytí majitelia) zároveň zabezpečia otvorené zdroje na Gen.prokuratúre, polícii a súdoch. Alternatívny novinár sa tak v konkrétnych “ťažkých dobách” stane len štváčom a poštárom informačných šumov.”

. . .

Drahí priatelia,
dávam vám do pozornosti aj čerstvý článok Petra Nôtu, v ktorom reaguje na aktuálne mediálne šumy okolo smrti gen.Milana Lučanského…

Peter Nôta: Komu prospela samovražda Lučanského?

Tento článok som mohol začať písať až vtedy, keď sa vyjadrili pre mňa všetky dôležité osoby. Medzi ne patrí Flašík, Fico, Saková, Kaliňák, Kolíková, Lipšic a čakal som aj na odozvu médií a hlavne “morálny postoj, v ktorom budú vyzývať na odstúpenie” ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú.
Nikto doteraz nevedel, že gen.Milan Lučanský, keď skončil ako prezident policajného zboru, ma požiadal o stretnutie. Samého ma to prekvapilo a až časom som všetko pochopil. Chcel službu (infobarter), za ktorý mi poskytne dôležitú informáciu ohľadom Paľa Rýpala. Ďalšia komunikácia sa viedla cez ním poverenú osobu. S ním som sa aj stretol a rozprávali sme sa viac ako 5 hodín…
Keď J.Šátek vo svojom statuse nazval Lučanského “Kovbojom,” mal pravdu. Ale treba dodať, že Lučanský bol na začiatku rovný chlap. Čestný policajt, športovec (vyučoval fyzickú obranu v PZ SR), mal odvahu a dušu policajta. Dokázal sa o seba postarať, nemal strach. On ako operatívec bol naozaj dobrý. Toto všetko platilo do rozloženia zločineckej skupiny Černákovcov. Lučanský tam možno prvýkrát priamo nazrel do tajov prepojenia zločincov tajných agentov, ale hlavne zistil na vlastnej koži ako funguje korupcia na najvyšších miestach. Zistil, že sú cenníky za služby (odpustky) a hlavne ak “cash” ide hore ku mocným, dole sa nemusia ničoho báť. A tak sa prispôsobil… Lučanský nebol blbec a veľmi dobre si uvedomoval, že aby mohol brať “odpustky”, tak musí mať krytie. Krytie nemusí byť len od nadriadených alebo od politikov, krytie si dobrý policajt vybuduje aj sám. Lučanský vedel, že sila “krytia argumentami” je v sile archívu. Vedel, že aj keby ho mali vyraziť, so silným archívom sa mu nikdy nič nestane…  [Pokrač.článku]