Predtým vybľakovali, ako sme si to pokazili, ako sme mu to pokazili. Presne tým, čo mala byť atómová bomba proti COVIDu spôsobili, že máme trvalý nárast prípadov, aj obetí. Na základe nespoľahlivých testov a vystaveniu miliónov ľudí ohrozeniu od infikovaných, nám pobehovali možno vtedy stovky infikovaných s certifikátom, že sú čistí. A svoju certifikovanú čistotu preniesli na tisícky ďalších netušiacich skutočne čistých. Medzi nimi aj na zraniteľných. Chorých, starých.
Už začiatkom mája som publikoval blog s názvom: „Koľko bude obetí premiérsko-vládnej masovej vraždy?“ Teraz už vieme s istotou potvrdiť vtedajšie varovanie. Je to tak, premiér a jeho najvernejší poskokovia, jeho gang tých najvernejších, spôsobili masovú vraždu. Nielen tých, ktorí sa infikovali z dôvodu ich posadnutosťou iniciovanej nebezpečnej cesty masového testovania a vystavenia sa infekcii. Ale aj tým, že vo svojej posadnutosti spôsobili kolaps zdravotníctva, rozflákanie stoviek miliónov na niečo nepotrebné a verejnosťou odmietnuté. Tieto zdroje (aj analytické a ľudské) potom chýbali pri identifikácii účinných metód liečby, chýbali aj na zdokonalenie a vylepšenie zdravotníctva.
Hej, pokazili sme si to. Februárovou voľbou najneschopnejšej vlády v histórii, s absolútne s najneschopnejším premiérom všetkých čias. Vlády nestrán, antistrán, sro-čiek, antipolitikov a nepolitikov, možno mafiánov. Vlády, ktorá stihla totálne zdevastovať dôveru predovšetkým k polícii, aj k iným inštitúciám. Ich zneužívaním na presadzovanie zvrátených zámerov dohadzovačov gigantických ziskov pre farmako-kartely. Vlády, ktorá zásadným spôsobom ohrozila dôveru k armáde, keď túto chcela zatiahnuť do občianskej vojny. Vlády, ktorá nepretržite hrubo ignorovala zákonnosť a ústavnosť.
K 6. máju sme mali „až“ 25 prípadov úmrtí na zaklínadlo COVID-19. Tých, ktorí mali v tele vírus, aj keď väčšina z nich mala podľa dostupných informácií také oslabené telo, že by skončili rovnako rýchlo aj na obyčajnú chrípku. Medzitým sa nám vytvárali nemalé skupiny vyhostencov premiéra a jeho budúcich žalobcov na súdoch. Dnes je z nich masa. Počet úmrtí s koronavírusom narástol 60-násobne.
Na začiatku mája som bol medzi tými, ktorí nemali možnosť si uplatniť svoje ústavné právo návratu do vlasti, lebo ich čakalo vystavenie sa riziku infikovania vo vládou nezvládnutých a nepremyslených opatreniach, súvisiacich s pobytom vo vládnych karanténnych koncentračných táboroch. Boli nás vysoké desať-tisícky tých, ktorí zostávali vo vynútenom exile. Ale aj tých, ktorí v poníženeckých a dehonestujúcich podmienkach čakali na hraniciach,
Ibaže, bola tu obrovská skupina ľudí, ktorá dlhé mesiace nemala možnosť navštíviť lekára a podstúpiť vyšetrenie na podozrenie z rakoviny, aby čo najskôr absolvovala buď operáciu, alebo chemoterapiu. Ich šance na prežitie sa každým dňom odkladu znižovali. Každý deň pribudlo 94 nových prípadov rakoviny. Od prvého prípadu COVIDu za asi 9,5 mesiaca bolo asi 27 tisíc prípadov. Z týchto tisícky zomreli tento rok zbytočne, boli obete vládneho gangu masových vrahov. Medzi nimi drahých a príbuzných tých, ktorí čítajú tieto riadky. Vrátane najdrahších príbuzných tých, ktorí na premiérskom facebooku kričali „Hosana“ vládnym opatreniam tak, ako pred 90 rokmi kričali na nemeckých námestiach „Hosana“ opatreniam istého pána s fúzikmi od susedov. V COVIDovom režime vražedného gangu bolo oveľa viac tých, ktorí svoj zúfalý boj nielen s rakovinou, ale aj s inými liečiteľnými chorobami nemali šancu vyhrať. Počkáme si na štatistiky. Už podľa predbežných údajov ide o tisícky zbytočných obetí. Násobky obetí s COVIDom.
Všetko boli obete premiérsko-vládnej posadnutosti. Všetky tisícky obetí navyše boli potom obeťami premiérsko-vládnej masovej vraždy. Zachrániteľných, keby boli diagnostikovaní a liečení včas. Keby nečakali v premiérskej naháňačke za “ligovým“ zlatom! Tento súboj už dávno prehral pre národ, aj pre seba. Spolu so svojim gangom. Pokiaľ nejde o ich trik na vyhnutie sa očkovaniu.
Premiér už pre neho typicky hľadá vinníka a kričí „ukrižuj“. On ho už našiel. Najprv to bol ľud, potom minister hospodárstva, ale čoskoro sa zhodnú na poslušnom úradníkovi Mikasovi. Slovenský zázrak sa pominul napriek geniálnym opatreniam úradníkov, ktoré medzitým zničili ekonomiku, spôsobili masívnu nezamestnanosť, obrovské sekundárne úmrtia, chudobu, hlad, sociálny úpadok, bankroty. Ich opatrenia nútili mnohých potenciálnych repatriantov, aby úspory minuli v cudzine, namiesto toho, aby ich priniesli a užili/investovali doma.
Hanbím za národ a kladiem si biblickú parafrázovanú otázku: „Bože môj, Bože môj, prečo si 29. februára náš národ opustil?“ V predchádzajúcom blogu som sa zamýšľal nad jednou z ciest, ako sa z toho hnoja dostať. A na jeho konci som položil zopár anketových otázok. Uvidíme.