Poznáte ten pocit, keď na niečo nemáte čas, viete, že to je zlé, ale myslíte si, že to nejak dobre dopadne, lebo aj tak nemáte to čas riešiť? Ak máte deti na druhom stupni ZŠ alebo stredoškoláka, tak mám pre vás zlú správu. Nedopadne to dobre. Vaše dieťa pokiaľ nie je ultra mega snaživé, tak na tom je stále horšie a horšie. Cez online vyučovanie zabúda čo vedelo a nič nové sa neučí. Získava zlé návyky tým, že vlastne celý deň len pasívne prijíma informácie ako v TV, avšak z TV programu ho nikto neskúša a v tých komerčných ide ledva niečo hodnotné, takže ani z toho nič nepotrebuje vedieť do budúcnosti. Ale násobiť, deliť, čítať a písať bude potrebovať vždy. No a komplikovanejšie aspoň pár z nich takisto, ale bude to vaše dieťa? Alebo ho rovno odsudzujete na prácu otroka – biorobota v montovni? Samozrejme aj táto práca je hodnotná, ale ako spoločnosť by sme sa mali posúvať k vedomostnej a informačnej spoločnosti a nie ísť dozadu, do ranného kapitalizmu, kde vzali ľudí z polí do fabriky či bane a tam pracovali 10-14 hodín denne, aby zarobili na chlieb. Ale bez vedomostí sa to nedá. Keď nebude vedieť deliť či násobiť ako nakreslí prototyp nového výrobku? Bude vaše dieťa používať ešte rozum, alebo len pasívne prijímať Farmu a iné parádne programy, ktoré ho neposunú do aktívneho vnímania seba a okolia?
Učitelia sa snažia koľko to dá, ale za prvé nikto nikdy ich neučil učiť online. Nemajú techniky, ktorými by uriadili triedu ako sa to dá v škole. Učiteľ v škole využíva množstvo ďalších prostriedkov výuky. Všíma si kto dáva pozor, kto nedáva. Ako to zistí online? Vyvolá, zistí že žiak ani nevie o čom je reč. Ale z hodiny ten žiak už možno pol hodiny stratil a po tom ako dostane prednášku sa možno opäť na to ani nepozerá ani nepočúva, ale kliká nejakú hru čo si akurát stiahol. Na takéto správanie ani niet kontrol, ktoré by učiteľovi pomohli odstrániť takéto správanie. A keď žiak sa jednoducho učiť nemá chuť, čo si priznajme ani keď my sme chodili do školy nebolo vždy, tak sa na neho ani nič „nenalepí“, pričom v škole je aspoň nútený venovať sa tomu, čo bude potrebovať. Učitelia na online výuku potrebujú žiakov, ktorí sa chcú učiť, byť aktívny. Ak toto v sebe žiak nemá, učiteľ ho stráca a nemá inú páku ako dať zlú známku a zatiahnuť do procesu rodiča
S rodičmi je však problém takisto, pretože majú problémy v práci a rátajú, že učiteľ sa postará. Ale učiteľ nemá ako. Jedine ako sa to dá je že začne žiakovi dávať zlé známky. Takto pritiahne rodiča do problému, ale ten vo väčšine prípadov hľadá chybu v učiteľovi. Učiteľ, čo chce deti niečo naučiť sa tomu postaví, ale ľudia všeobecne neradi riešia problémy, tak veľa z učiteľov dajú dobré známky a neriešia. Veď možno budúci rok bude učiť dieťa niekto iný a že nič nevie ho nemusí zaujímať. Presunie problém do budúcnosti. Ďalší učiteľ možno v budúcnosti bude dieťa skúšať a pri nulových vedomostiach ohodnotí dieťa negatívne a vznikne obrovský rozdiel v hodnotení dieťaťa. Lenže kto spätne naučí dieťa veci ktoré malo vedieť už pred rokom? A to je prípad, že koronu budú elity točiť medzi ľuďmi iba rok. Bude to iba rok?
Druháci často nepoznajú písmenká z prvého ročníka a to v minulom roku nechodili od marca do školy. Keď neprečíta, ani nenapíše. Kedy to dobehne? Ešte v tom čo sa bude učiť ho to spomalí. No a keď sú v ročníku kde sa učia gramatiku? Či delenie alebo násobenie? Ako deti stredných škôl pracujú prakticky na svojich úlohách? Ako nadobúdajú prax? Aká je kvalita online vyučovania? Kde je podpora štátu v online vyučovaní? Stačí keď sa postarajú o licencie Zoomu, Teamsu či iných komunikačných programov? Stačí to?
Podľa všetkého môžeme na vzdelanie zabudnúť pre naše deti vôbec. Je to ako zadarmo online kurz na Harwarde. Môžete ísť na neho, zaplatiť iba skúšky a skončiť Harward. Koľkým sa to podarí bez toho, aby si mohli reálne vydiskutovať veci, pýtať sa, pochopiť v kolektíve? Veď RTVS môže natočiť najlepších učiteľov prednášku na jednotlivé hodiny a púšťať to online. Prečo to tak nemáme? Pretože výuka sa online nedá robiť. Teda dá, ale výsledky takejto výuky sú mizerné. My sa tvárime, že sa nič nedeje
Ak máte skutočne deti na 2. stupni, nech sa vám nelení a skúste deťom dať diktát, či nejaký príklad z matematiky. Ak viete aspoň trošku po anglicky sa ich spýtajte jednoduché otázky, aby ste pochopili o čom píšem
Možno vás to ale nemusí trápiť. Podľa štatistík 25% detí ani nemá online vyučovanie, pretože nemá možnosť sa dostať k počítaču. Takže 25% biorobotov už máme pripravených. Problém je jedine v tom, že z chudobných rodín zvykne vyrastať veľké množstvo talentov, o ktoré prídeme. Ale komu to bude chýbať ak to nie je vaše dieťa? Bude to chýbať našim deťom, že nebudú mať medzi sebou rozumných, ktorí by ich ťahali. Nevadí veď práve vaše dieťa bude mať vyššiu šancu sa uplatniť lebo dieťa z chudobnejších pomerov túto šancu ani nedostalo
Riešenie? Otvoriť školy. Že korona? Že Matovič? A? Radšej ohlúpnutá celá polgenerácia? Už by sme mohli konečne postaviť proti korone straty. Ekonomické, vedomostné, morálne, sociálne, psychologické a prirátajme mŕtvych z neliečenia iných chorôb kvôli korone, či sebevraždy. Neumiera nám náhodou viac ľudí keď bojujeme s koronou ako keby sme nerobili nič? Čo robíme proti korone a čo strácame. Alebo to skutočne nikoho netrápi? Dajte deťom ten diktát alebo pár príkladov z matematiky, aby ste pochopili čo robíme svojim deťom