Ide o najrýdzejšiu formu psychologickej vojny. Zároveň najočividnejšiu a najbezohľadnejšiu. Otvorím noviny, zapnem rádio, na tých pár minút denne zapnem televízor, zalistujem v časopise, spustím internet – všade sa na nás valí jediná téma – COVID19, testovanie, vakcinácia … Akoby nič iné neexistovalo. Presne ako v čase vojny. Čírou náhodou k nám v strede koronakrízy zavíta tím zahraničných expertov na psychologickú vojnu, ktorí majú zákonný zákaz takú činnosť vykonávať vo svojej domovskej krajine proti svojmu domácemu civilnému obyvateľstvu.
Neverím žiadnym vládnym číslam ani údajom o počtoch testovaných. Vôbec neverím oficiálnym číslam o počtoch infikovaných. Za najväčší podvod považujem vládne čísla o počtoch obetí. Všetko je zavádzajúce už len preto, lebo sú v rukách jediného zdroja, jedinej entity. Žiadna paralelná kontrola, poskytujúca aspoň nejakú objektivitu, žiadna verifikácia výsledkov. Žiadne uplatňovanie spravodajsko-informačných zásad hodnovernosti informácie overením z viacerých navzájom nezávislých zdrojov. Povedzme samosprávy, v kombinácii s odbormi, v súčinnosti najmenej s dvomi odbornými zdrojmi, hoci lekárskou komorou. Toto všetko chýba. Nielen u nás.
Podozrenie na umelé nafukovanie čísiel, na vytváranie dymovej clony, na vykonávanie klamných operácií je veľmi vysoké. Podozrenie na hranie masívnej globálnej špinavej hry s celými národmi sa nedá prehliadať. Neoliberálni diktátorskí mediálni manipulátori žiadajú opatrenia proti zavádzajúcim správam (v angličtine „hoax“). A pritom sami podporujú najmasívnejšie nevojenské ťaženie vojnového charakteru, ktoré sa odborne nazýva operačné maskovanie, ak mám použiť vojenskú rétoriku.
Operáciu ešte aj zveria do rúk najnekompetentnejšieho, ale zároveň štátnosti najmenej oddaného ministríka-agentíka. Šmelinára zahraničných zbrojoviek. Namiesto toho, aby vojaci vykonávali podporné operácie na pomoc zdravotníkom, hygienikom a iným kompetentným civilným orgánom, náš extrémistický radikálny modroknižkový šarlatán ich zneužíva na činnosti, na ktoré nemajú oprávnenie, ani zákonné určenie. Pritom z hľadiska bočných účinkov radikálne znižuje celkovú operačnú pripravenosť celých ozbrojených síl na plnenie úloh podľa zákonného určenia. Ide o vysoké počty dní, kedy operačná pripravenosť armády poklesla pod 10%. Ešte sa tento nedoučenec opovažuje na sociálnych sieťach označovať jedného z otcov-zakladateľov štátnosti, ktorému nesiaha ani po stopu jeho topánky, za radikála a extrémistu.
A nenájde sa jediný oprávnený orgán, ktorý by jeho a spoluvládcov obvinil z jednoznačnej „vlastizrady“, z „úkladov proti republike“, čiže štátu. Doteraz sa nenašiel nikto, kto by masívny akt štátneho terorizmu zo strany vládnych predstaviteľov a štátnych úradníkov voči obyvateľom štátu nazval pravým menom. Lebo ide o štátny terorizmus, čiže „uplatňovanie psychického násilia proti civilným obyvateľom na dosiahnutie politických cieľov vyvolávaním strachu, vyhrážaním sa pokutami, zabraňovaním živiť sa a normálne fungovať“.
Nejde o „prečin“ z nedbanlivosti, ale o „zločin“, teda úmyselný trestný čin. Navyše, tieto zločiny sú páchané „organizovanou skupinou“, možno dokonca „extrémistickou skupinou“, spôsobujúcou rozsiahlu „diskrimináciu“ veľkej časti obyvateľstva. Existuje silná indícia, že sa tak koná pod tlakom „cudzej moci“, alebo „cudzieho činiteľa“. Nie je vylúčené, že páchatelia zneužívajú „osobitný motív“, keďže konajú buď „z pomsty“, alebo „s úmyslom zakryť alebo uľahčiť iné trestné činy“, konajú to v súlade s princípom „nebezpečného zoskupenia“ podľa trestného zákona. Úplne jednoznačne sa dopustili „neoprávneného odoberania orgánov, tkanív, alebo buniek“ v masovom rozsahu so všetkými „priťažujúcimi okolnosťami“ (§159, ba aj §161 až §164, možno §170 a §170a).
Treba sa pozrieť na možné spáchanie niektorých trestných činov „proti slobode“, spáchanom „verejnými činiteľmi“ v núdzovom stave v miestach nad nevyhnutný rozsah, mimo zákonných oprávnení. Mohlo ísť o „vydieranie“, lebo „hrubý nátlak“, aj o „porušovanie slobody združovania a zhromažďovania“. Môže ísť o páchanie trestných činov „podvodného úpadku“ alebo „zavineného úpadku“. Nehovoriac o „všeobecnom ohrození“, v prípade niektorých ministrov aj „záškodníctva“, alebo „sabotáže“. „Úklady proti republike“ aj „vlastizradu“ sme už spomenuli. Napokon zostáva „zneužívanie právomoci verejného činiteľa“. Pozrieť sa treba aj na „násilie proti skupine obyvateľov“, „nebezpečné vyhrážanie“, prípadne „nebezpečné prenasledovanie“ a najmä „šírenie poplašnej správy“ (§361) „verejnými činiteľmi“! Dokonca nevylučujem ani spáchanie zločinu s názvom „genocídium“ (§418).
Nikto z opozície, nikto z oprávnených orgánov činných v trestnom konaní sa zatiaľ v tomto rozsahu neozval. Súdiť môžu len súdy, aj vydať rozhodnutie. Nie je dôležitý výsledok, ale samotný PROCES. Nech sa BOJA, nech pocítia rovnaký STRACH, aký spôsobili státisícom, ba miliónom. Nie som ani zďaleka jediný, kto ma plné zuby tohto priehľadného vládneho a mediálneho korona-teroru. Zastavme ho. Cieľom nie sú predčasné voľby. Cieľom je STOP MATOVIČIZMU!