Návrat slobodného človeka ako podmienka prežitia Človeka na Zemi.

Automobil nižšej strednej triedy.

Automobily nižšej strednej triedy. Sú najviac zastúpené na našich cestách, tešia na najväčšej popularite, automobilky sa predháňajú v tomto segmente asi v ako žiadnom inom, ako čo najviac ulahodiť nám motoristom. Preto sme v prípade úspešných modelov v priebehu niekoľkých rokov svedkami predstavenia nových a nových edícií s novými a novými vylepšeniami. Túto udalosť netrpezlivo očakávajú automobiloví nadšenci, motoristi a najmä motoristické mediálne domy, aby mohli novinku podrobiť testu. Určite ste nejeden takýto test videli v televízii. Redaktor si sadne do auta a komentuje každý pocit, každý detail: „Nastupovanie je pohodlné, avšak zamrzia nepohodlné sedadlá bez bočnej opory, palubná doska je na pohľad krajšia ako v predchádzajúcej verzii, avšak rozmiestnenie ovládacích prvkov je neprehľadné a ovládanie informačného systému komplikované, , radenie je presné avšak odhlučnenie motora by mohlo byť lepšie . . . „. Tak nejako podobne to vyznieva v každom teste nového automobilu nižšej strednej triedy už dlhé roky, počas ktorých sa vylepšenia striedajú s novými nedostatkami. Nie je to smola, že dizajnéri aj napriek toľkým rokom úsilia o vylepšenia stále nevedia ponúknuť auto bez chýb a opakujú rovnaké chyby stále dookola? Nie je to smola, je to zámer. Ak chcete zažiť dokonalosť, stačí si sadnúť do prémiového modelu ktorejkoľvek automobilky. Sedadlo ihneď po nasadnutí dokonale kopíruje vaše telo a poskytuje mu pohodlie a oporu, hneď si všimnete ergonomické a intuitívne rozmiestnenie ovládačov, materiály na pohľad aj na dotyk – jedna báseň, naštartujete, rozbehnete sa a viete, že to je ono. Všetko je už totiž vymyslené, dnes vieme efektívne vyrábať priam dokonalé výrobky a mechanizmy pre všetky oblasti ľudského života. Každý model auta však zastáva pridelenú pozíciu v rámci portfólia automobilky so zodpovedajúcou kvalitou a parametrami. Je to všetko do detailu premyslené a v súlade s margetingovou a obchodnou stratégiou výrobcu. Preto kvalita automobilov nižšej strednej triedy nemôže byť ani príliš vysoká ani príliš nízka. Musí by „tak akurát“. Takže chyby a nedostatky sú vo výrobkoch nielen tolerované, ale priam žiadané, ba sú dokonca súčasťou ich dizajnu.

„Krajina nižšej strednej triedy“.

S krajinami je to podobné. Týmto je počas ich existencie rovnako pridelovaná určitá pozícia a úloha, ktorú majú plniť na globálnej geopolitickej mape. Ak mám pokračovať v automobilovej analógii, tak uvediem príklad „krajiny nižšej strednej triedy“.  Takáto krajina počas existencie plní funkciu nástroja veľmoci, v zóne vplyvu ktorej sa práve nachádza pre realizáciu cieľov jej zahraničnej a ekonomickej politiky. Takejto krajine je potom dopriaty iba adekvátny  priestor, podmienky a možnosti pre vlastný rozvoj a kvalitu života jej občanov. Sú jej odopreté prostriedky efektívneho riadenia štátu, hoci sú vypracované a vo svete realizované. Ako príklad môžu poslúžiť slúžiť západoeurópske krajiny nesúce, nie náhodou, štatút vojenskej neutrality. A ako sa prejavujú výsledky chybného riadenia? Krajine je na začiatku odňatý všetok strategický majetok, je zbavená energetickej, bezpečnostnej, potravinovej aj finančnej sebestačnosti. Chod života v krajine je založený na kumulovaní dlhu, inštitúcie sú udržiavané v režime finančnej núdze, výkon ekonomiky jednostranne na nestabilnej automobilovej a inej produkcii zahraničných koncernov, ktorým dlhodobo krajina poskytuje štedré ekonomické podmienky a lacnú pracovnú silu. Samotná spoločnosť je udržiavaná v  hypnotickom spánku, pomýlená, v nevedomosti bez možnosti uvedomiť si aktuálny stav vecí. To všetko prostredníctvom médií a vzdelávacieho systému, ktorý je preťažený pseudoagendami do tej miery, že je znemožnená efektívna realizácia vzdelávacej funkcie. Úlohou politikov pripustených do vedenia je tento stav udržiavať. „Krajine nižšej strednej triedy“ je odopreté systematické budovanie vlastnej kádrovaj bázy odborníkov a kariérnych politikov pre riadenie jednotlivých oblastí štátu. Politici sa tak rekrutujú z oblasti viac či menej verejných spolkov a združení, organizácii pôsobiacich formou neziskoviek,  ktoré ovplyvňujú smerovanie a realizáciu politiky. Politické strany sú zhmotnením záujmov tuzemských a zahraničných oligarchických skupín a sú nimi podporované priamo alebo nepriamo. Vďaka absencii riadiacich štruktúr zo strany štátu si tieto postupne vytvárajú dominantné postavenie vo vybratých segmentoch hospodárstva a riadia príslušné rezorty personálne aj metodicky. Vyššie riadenie dodáva kádre zabezpečujúce správnu zahraničnú orientáciu a prípadne úlohy, ktoré má krajina v najbližšom období plniť v širšom kontexte. Do čelných pozícií riadenia krajiny sa dostávajú ctižiadostiví, silno vnútorne motivovaní jedinci, s talentom a schopnosťou zvládať neustávajúce boje a nástrahy vrcholnej politiky. Tí, ktorí uspejú, sú čoskoro konfrontovaní so skutočnosťou, že podliehajú vyššiemu riadeniu a že krajinu môžu viesť iba v parametroch intervalu možného. Sú podrobení viac alebo menej okázalým rituálom, kedy ich podstúpením vyjadrujú súhlas svoj záväzok prijať. Je im poskytnutá relatívna voľnosť v realizácii vnútornej politiky a ako odmena manažovanie eurofondov a dočasná zhovievavosť voči prípadným porušeniam zákona počas výkonu funkcie. Prípadné protiprávne skutky sú však priebežne zaznamenávané a dôkazy použité v prípade, že politik zverené úlohy neplní podľa predstáv zadávateľa, prípadne si nové úlohy vyžadujú personálne zmeny a politik musí, ako bovorí klasik, z hrušky dole. Ak je úlohou niečo budovať, tvoriť, sú vyhľadávané kádre schopné. Ak je úlohou búrať, ničiť a otvorene škodiť vlastnému národu, sú žiadané kádre všetkého schopné. Reálna politika v krajine potom závisí od schopností, mentálnej dispozície a morálky konkrétneho vrcholného politika, akú má vnútornú motiváciu a ako dokáže v tomto spletenci záujmov pôsobiť štátnicky, pre blaho národa. V prípade, že sa vyskytne chyba v matrixe a objaví sa politik, ktorý sa vymkne kontrole a začne „bezhlavo“ pracovať pre svoju krajinu, aplikuje sa na neho príslušný antivírový program a chyba je odstránená. Očakávať, že za exitencie aktuálneho systému a stavu spoločnosti revolúcie a voľby prinesú zásadnú zmenu je nepravdepodobné a naivné.

Ako sa teda vymaniť z tohto údelu „krajiny nižšej strednej triedy“ a z nekonečného kolotoča volieb a následných sklamaní? Asi nie je reálne, že zmeníme zavedený systém liberálnej demokracie za vhodnejší, že si  počkáme na slovenského Lee Kuan Yew-a, ktorý znova zrealizuje príbeh 5 miliónového Singapuru aj na Slovensku a premení ho z krajiny s lacnou pracovnou silou na krajinu s najšťastnejším životom na svete. Je teda potrebná zmena spoločnosti? Môže sa spoločnosť obrodiť sama do tej miery, že si začne uvedomovať svoju hodnotu, začne očakávať od života viac a to na základe poznania a nie reptania? Že začne sama zo svojho stredu generovať ľudí odborne aj morálne kompetentných pre riadenie krajiny v prospech jej obyvateľov?

Slobodný človek.

Riešenie sa ponúka samo ako jediné možné, keďže všetky pokusy o hľadanie istoty a opory vo vonkajšom svete zlyhali. Prišiel čas konečne čas obrátiť do svojho vnútra a rozhodnúť sa byť slobodným. Slobodným je človek, ktorý koná v súlade so svojim svedomím, so svojim srdcom a robí tak bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Je to vnútorný hlas, ako maják na rozbúrenom mori, podľa ktorého cíti, vie čo je správne, pokiaľ sa ho rozhodne počúvať. V čase krízy, keď je duša rozorvaná a ubolená, je hlas srdca silný a nedá sa ho nepočuť. Nie je to žiadna fatamorgána. Kto dlhodobo koná v súlade so svojim svedomím, zažíva pocit uspokojenia a jednoty, uvedomuje si svoju vlastnú hodnotu, je sebavedomý. Nepotrebuje prijímať pokyny zvonka, nenechá sa nikým manipulovať. Neuverí, že za slobodu je potrebné bojovať, že bude viac slobodným, ak sa nechá testovať, či dokonca očkovať, ako sa mu snažia nahovoriť politici. Žiadny politik mu nedal život a nemá preto žiadne oprávnenie vymädzovať, za akých podmienok bude slobodným. Stať sa slobodným je otázka vlastného rozhodnutia. Slobodní ľudia sú pre nás príťažliví, robia veci, ktoré nás dojímajú, ktorým tlieskame, za ktoré ich úprimne obdivujeme. Je to preto, že svojim konaním oslovujú naše srdcia a pripopomínajú nám, že to, čím sa riadia, má aj každý z nás. Slobodní ľudia robia správne veci a robia tak za každých okolností. Od banálnych po výnimočné, nezištne, v prospech druhých, spoločnosti, celku, pretože cítia, že sú jeho súčťasťou. Konať verejne a neanonymne je o to blahodárnejšie, že to vyvoláva vnútorný pocit zodpovednosti, núti nás dávať zo seba to najlepšie a pôsobí to navyše ako dobrý príklad. Konať v súlade s vlastným svedomím je často nepohodlné a obnáša to vystúpenie z komfortnej zóny a to najmä v spoločnosti, ktorej riadenie už vo svojej podstate vylučuje existenciu slobodných ľudí. Takýmto vystúpením z komfortnej zóny sú množiace sa verejné kritické prejavy a nesúhlas lekárov, ekonómov, odborníkov z rozličných oblastí, ktorým svedomie nedovolí mlčať a pasívne sa podriadzovať cynickému psychopatickému konaniu jednotlivcov, ktorí cielene vedú našu spoločnosť do katastrofy. Robia tak aj napriek inštitucionalizovanému odporu, ktorý im hrozí spoločenským alebo ekonomického postihom. Robia tak napriek odporu časti spoločnosti, ktorá sa zatiaľ nachádza v stave hypnózy vyvolanej a udržiavanej informačným mainstreamom. Rovnako svoje svedomie dnes a denne nechávajú prehovoriť aj všetci tí, ktorí nezištne pomáhajú druhým prekonať túto krízu, ktorou všetci prechádzame, každý podľa svojich špecifických znalostí a možností.

Som presvedčený, že práve prichádza čas, kedy tak ako je dnes cool tu na internete anonymne spoza nicku urážať a zosmiešňovať ľudí len preto to, že vyjadrili svoj názor, tak sa postupne stáva cool robiť otvorene tie správne veci. Táto kríza je príležitosťou, ba priam vyzvou pre z nás všetkých, k vlastnej obrode. Ak počet slobodných ľudí prekročí kritickú hodnotu, začne sa svet okolo nás meniť. To nech bude pre nás všetkých potvrdením večného princípu, že svet okolo sa stáva takým, aký si ho vytvárame vo vlastnom vedomí, nech je akýkoľvek.

Vývoj človeka a spoločnosti na planéte Zem prebieha na pozadí neustáleho strácania a znovunachádzania spojenia s vlastnou podstatou. Táto dispozícia je daná človeku ako súčasť pôvodného zámeru Tvorcu. Vyjadrené inými slovami, ak je modlitba hlasom človeka k Bohu, tak svedomie je hlasom Boha k človeku. Túto schopnosť spojenia máme zapísanú v génoch. Globálne riadenie od počiatku civilizácie udržiavalo žiadaný chod vecí v spoločnosti uchvátením jej pozornosti a vedomia znalosťou technológie davovej manipulácie lokálnym využitím prostriedkov, ktoré mal  práve k dipozícii. Dnešná úroveň informačných a telekomunikačných technológií mu však umožňuje prostredníctvom satelitov kontrolovať sprostredkovane celú planétu a po globálnom roztiahnutí 5G sietí aj zasahovať na ktoromkoľvek mieste planéty v reálnom čase, t.j. v tom momente. Dnešnou úrovňou genetiky, mikrobiológie a nanotechnológie dokáže s minimálnym množstvom tekutiny dopraveným do tela človeka upraviť mu genóm a fyzicky ho spojiť s celosvetovou telekomunikačnou sieťou a skrz ňu ho kontrolovať, ovplyvňovať jeho telesné funkcie na diaľku v reálnom čase. Ak by už globálne riadenie omrzelo prácnou manipuláciou udržiavať populáciu pod kontrolou, má dnes prostriedky aj príležitosť tisíce rokov prebiehajúci boj s Človekom definitívne zvrátiť na svoju stranu genetickým limitovaním možnosti jeho rozvoja a nasadiť mu uťahovací obojok absolútnej kontroly. Úspešná realizácia tohto plánu by mohla znamenať koniec Človeka na Zemi vo forme, v akej na nej dnes žije. Pre dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné globálne očkovanie populácie. Postupne alebo naraz, hlavne však čím skôr, pretože prichádza zima a plán Barbarossa začína dostávať prvé trhliny.

Záver.

Globálne riadenie sa odjakživa usiluje obmedzovať prípadne nedopustiť rozvoj Človeka a plné využitie potenciálu, ktorý mu bol daný. Jeho cieľom je už od počiatkov civilizácie udržiavať si svoju informačnú prevahu a tým svoju parazitickú formu existencie. Parazit (ani vírus) nikdy „nemá v úmysle“ svojho hostiteľa zničiť.  Parazit môže zabiť iba hostiteľa slabého alebo chorého. Preto je pre Človeka životne dôležité, aby sme sa my civilizácia, spoločnosť, národ, rodina, každý jednotlivec, udržiavali v dobrej kondícii, zdraví, v duševnej rovnováhe a slobodní.