Je úplne jedno, či sú to voľby, alebo ako teraz tá korona fraška, podliaci vždy dosiahnu svoje. A úplne jednoduchým spôsobom. Víťazstvá ktoré dosahujú, nie sú postavené na nejakej poctivo odvedenej práci. Na nejakej prezentácii reálne dosiahnutých a hmatateľných výsledkov ich snaženia. Ich víťazstvá sú a zatiaľ vždy boli postavené na biednej ,,mozgovej kapacite“ národa slovenského.
Netvrdím, že iba sedia na zadku, to nie. Chodia medzi ľudí, vzápätí sa udychčaní a upotení objavia na tlačovke – dnes už 15-tej, aby národu oznámili, že práve obehli už stý krát Slovensko… Pretože im na Slovensku a voličoch záleží viac, ako na vlastnom živote. Že debatovali s občanmi, vypočuli si, čo ich trápi, sľúbili im pomoc a riešenia, potľapkali ich po pleci, popodávali si ruky a sľúbili im, že ak dostanú ich hlasy, všetko vyriešia. Nekonečné úsmevy, mávanie do kamier vopred pripravených štábov. Prázdne reči, nesplniteľné sľuby, zopár vtipov, dobre sa napapkať na úkor mesta, či obce, posledné zamávanie a zaťaté päste na znak toho, že spoločne to dáme. Že už konečne porazíme tých, ktorí to tu tak strašne zle vedú.
A v nedeľu po omši sa babky zídu pred kostolom a nevedia si vynachváliť toho, ktorý tu bol v stredu. Či vo štvrtok to bolo? To je jedno, ale bol to taký fešák, mal oblek, a na akom parádnom aute prišiel. A veľmi pekne rozprával, veľmi pekne. A aj im sľúbil, že im zvýši dôchodok a postará sa o to , aby muškáty boli trošku lacnejšie. A tiež povedal, že im aj tú reumu vylieči. A keby z nej predsa len ešte trošku ostalo, už nebudú musieť platiť za lieky…Že ani nevedia, kto to bol, ako sa volá, je jedno. ON im to predsa sľúbil a preto ho budú voliť.
Toto je tá mozgová kapacita, o ktorej som hovoril v úvode. Náš politik, volajme ho IGOR, sa po zistení, ako málo mu stačí k tomu, aby sa stal čímkoľvek, oprávnene vidí na tom najvrchnejšom stupienku víťazov. Právom si môže otvoriť šampanské a oslavovať. Tu nie je potrebné žiadne vzdelanie, žiadne skúsenosti, základná gramotnosť, žiadna znalosť práva a zákonov. Absolútne nič. To jediné, čo treba využiť a stavať na tom, je mozgová kapacita ľudí. Ich nevedomosť, neochota podieľať sa na veciach verejných. Ich krátka pamäť. Ich hlúposť a naivita, s akou sa dajú zas a znova opiť rožkom. Ďalej to už ide ako po masle. A potom stačí byť iba chvíľu ticho. Iba počúvať. Počúvať argumenty ľudí.
Keď on je taký fešák. Ako sa on vie postaviť Ficovi. A ako šiel do Francúzska, ukázať nám Počiatkov plot. Ako on v tom parlamente múdro rozpráva. Strašne mi ho bolo ľúto, keď sa tam rozplakal, musí to byť strašne citlivý a dobrý človek. Veď 12 hodín rokoval, aby nás zachránil pred ,,hnusobou“.
Dobre. Čo teda vidíte? Podeľte sa s nami, vy všetci, ktorí ste ho volili, čo vidíte. Aj vy, ktorí ste sa ešte nespamätali a ďalej ho podporujete v jeho fašistickej diktatúre. Už vidíte tú zmenu k lepšiemu? Už ste sa dopracovali k vymožiteľnosti práva? Už sme si pred zákonom všetci rovní? Už je občan skutočne na prvom mieste? Už je tu tá doba, že politik – váš zamestnanec – pracuje pre vás? Naozaj?
Ja vidím niečo iné. Pre mňa ste presne ako gembleri, ktorí prehrali už aj gate, ale zase stavia na to isté číslo dúfajúc, že teraz to už klapne. Čo vás vedie k presvedčeniu, že ten, kto vás podviedol a oklamal 10x, sa 11-ty krát spamätá a bude to úplne iný človek? Nič vám nehovorí porekadlo, že s jedlom rastie chuť?
Do čela ste poslali politika, ktorý od svojho narodenia podvádza. Klame v škole, klame okolie, klame v práci, podvádza pri dosiahnutom vzdelaní, podvádza na daniach, klame, keď hovorí o svojich oponentoch, klame doma, v práci, na tlačovkách, v priamom prenose. Vždy a všade. Neexistuje moc, ktorá by vám vedela dať toľko, koľko vám on sľúbi. Žiaľ, iba sľúbi. Hlas ste mu už dali a odteraz ste odsúdení už iba k mlčaniu. Jediné, čo môžete, je iba sa dívať na váš idol. Na toho jediného spravodlivého. Na to, ako z jeho plamenných rečí ostal iba popol.
Z uplakaného chlapca sa stal zo dňa na deň fašista a diktátor. Zákony, ktoré mali platiť pre každého, zrazu nie sú. Sú vám upreté. Tak isto garantované ľudské práva. Upreté. Skrachovalo vám podnikanie, iní prišli o miesto. Sťažujete sa? Zakázané. Začínate sa búriť, že toto teda nie? Ale áno. Nariadené. Že toto teda robiť nebudete? Budete. Prikázané. Že niečo akosi nekorešponduje s platnými zákonmi? Už korešponduje. Mikasova vyhláška.
A už to zisťujete. Zisťujete, že ste boli x-tý krát jednoducho a primitívne podvedení. Zas a znovu. Že vaše práva už neexistujú. Že sľuby sú zabudnuté. Že musíte iba počúvať na slovo. Ako pes. Že dohody neplatia. Teraz, po funuse sa zdravotníci sťažujú, že účasť na odberných miestach podpísali pod nátlakom, že im nevyplatili judášskych 500 eur, že brigádnici nedostanú nič, lebo ešte nemajú maturitu, umelci nás ,,normálnych“ žiadajú, aby sme sa za nich postavili a podporili ich, lebo už nemajú z čoho žiť. Mestá a obce už teraz vedia, že zabezpečenie odberných miest a s tým spojené náklady na administratívu, odberných pracovníkov, technické a materiálne zabezpečenie, im nebude preplatené v plnej výške. Že dôchodcovia sa vďaka tomu fešákovi, ktorý tak pekne rozprával, nevedia dostať k svojim dôchodkom, lebo pre nich je pošta zatvorená a tisíc ďalších radostí. Že sám ignoruje, čo od vás pod hrozbou pokút vyžaduje. Máte to mať. Myslím tých, ktorí ste za toto zodpovední. Ktorým stačia informácie od úplatných presstitútov. Pre ktorých sú televízne správy bernou mincou.
Nemáte žiadne právo sa sťažovať. Vtiahli ste nás vlastnou aroganciou do tejto latríny a teraz vám my máme pomáhať? Pomôžte si sami. Boli ste upozorňovaní, koho tlačíte na Olymp. Slušné médiá denne prinášali správy o tom, kto v skutočnosti váš Igor je. Boli toho plné sociálne siete. Dôkazy, argumenty. Pre vás to boli lži a konšpirácie. Všetci sme boli fašisti a náckovia. Neprajníci, ktorí nerozumejú ničomu a politike už vôbec nie.
A toto je výsledok vášho búchania sa po hrudi. Kapanie od hladu. Domáce väzenie. Neviete čo bude zajtra, čo dáte deťom jesť. Prišli ste o prácu, aj o úspory. Váš idol na vás zvýši hlas a vy ako tupé ovce idete, kam vám povie, robíte čo vám prikáže. Ešte stále máte pocit, že sme boli konšpirátori? A to všetko pre vašu tupú bohorovnosť. Vašu všeznalosť. Vaše tituly a pocit nadradenosti. Pre vašu neochotu vypočuť si názor druhého. Všetko, čo bolo v rozpore s vašimi zadubenými predstavami, nevedomosťou, slaboduchosťou, bolo označené za konšpiráciu. No presne tak ako už toľkokrát pred tým, bolo treba iba vyčkať, kým sa ukáže, kto je konšpirátor a kto nie a kto nevyliečiteľná ovca a dobrovoľný masochista.
Vy už pre mňa nie ste ani ľudia a pohŕdam vami, ako ničím na svete. Bioroboti bez vlastného názoru. Pohybujúci sa výhradne po niekým prísne určenej trase. Na elektrických kolobežkách s mobilom ruke. V oblekoch a na drahých autách. Ktorí všade boli a niet ničoho, čo by nevedeli. Ktorí sa tvária, že sú spokojní, lebo plávajú s prúdom a majú všetko. Je to váš názor a ja vám ho neberiem. Ten môj zase je, že po prúde plávajú iba mŕtve ryby, a že aj keď máte pocit, že už všetko máte, jedna vec vám chýba. Mozog.