Nie každý, kto sa tvári ako priateľ, nám chce dobre. Ale každý chce zaručene dobre sebe. Táto časť ukazuje aplikácie z teórie komplexnosti pri premiérovej vojne s COVIDom, u nás so strachom z neho. Reálna vojna je vojna ľudu so zákerný, pomstychtivým, panovačným, nemúdrym vládcom, posadnutým víziou víťazstva nad vírusom. Najprv fakty na zorientovanie o aké šialenstvo ide s plošnými opatreniami namiesto premyslených a cielených. V čom je podstata? Úradník nikdy nesmie mať moc. Politik má mať rozvahu a odvahu využiť chaos na zabezpečenie prosperity, nie ho vytvárať na likvidáciu národa.
Slovensko má 46 056 pozitívne testovaných na COVID zo 706 191 testovaných a vraj 11 tisíc „vyliečených“ z choroby, ktorú väčšina z nich ani necítila. S COVIDom za 8 mesiacov zomrelo 176 osôb. Chorých a oslabených, ktorým nákaza urýchlila odchod na druhý svet. Prepočet úmrtnosti na celý rok je 0,12%. Rovnaká tzv. smrtnosť ako chrípka, ale v absolútnych číslach je to zlomok priemeru ročných obetí komplikácií chrípky (1500). Čítate dobre. Hocikto s oslabenou imunitou môže byť obeť chrípky, aj autor týchto riadkov. Vari len zo strachu neprestaneme žiť. Hej, pri tých, ktorí zomreli s COVIDom ide v 95% prípadov o chorých a oslabených, ktorým možno COVID urýchlil nevyhnutné a to isté u nich mohla spôsobiť „obyčajná“ chrípka. Tu je odborná analýza.
Ani v najhoršom sne si neviem predstaviť devastačné dôsledky pre národ, ktorý má čeliť krízovej situácii pod vedením produktov „progresívneho“ liberalizmu. Keď na čele štátu z veľkej časti stoja za cudzie peniaze dosadení agenti, ktorí nemajú ani najmenšie tušenie o zásadách stratégie. Ktorí nikdy predtým vo svojej kariére nemuseli robiť rozhodnutia s vplyvom na osudy svojich „poddaných“. Ktorých jedinou skúsenosťou je rozhodnutie o tom, čo uvariť na večeru. Rozdiel medzi štátnikom a agentom je v tom, že agent slúži cudzej moci, cudzím záujmom. Vrátane diplomatov-agentov. Štát nemôže riadiť niekto, kto sa pri strategickom rozhodovaní musí spoliehať na rovnako politicky nedovzdelaných a nekompetentných poradcov, hoci s titulmi. Kto bude pri rozhodovaní čakať na pokyny z cudzieho hyper-centralizovaného centra jeho „úspechu“. Aby svoje rozhodnutia podriadil ich želaniam, vôli, cudzím záujmom, ich ziskom.
Nemám úmysel urážať jednoduchých voličov. Ale práve 29% voličov voľbami dovolilo, aby ich viedli poslušné, zbabelé a cudzím senom skorumpované ovce. Aj v tradičnej demokracii sa volič rozhoduje vo voľbách. Ale tradičná demokracia umožňuje a podporuje variabilnosť zdrojov a informácií. Podporuje verejnú súťaž myšlienok a postojov, dáva rovnaké šance všetkým postojom, nepodporuje „reality show“. Odsudzuje a postihuje cenzúru, jednostrannosť, totalitné praktiky. Váži si skúsenosť, pripravenosť, informovanosť, kvalifikovanosť. Podporuje slobodu a politickú nekorektnosť, aby sa hlúposť a zákernosť samé zdiskreditovali. Nedovolí vládnuť šarlatánom. Tradičná demokracia podporuje zdravé prostredie, ktoré formuje zdravú štruktúru spoločnosti a prirodzenú decentralizáciu tam, kde je to vhodné. Presadzuje mechanizmy, ktoré umožnia racionálne rozhodnutia v čase krízy. V takom prostredí sa potom dá uplatniť komplexný manéver.
Presuňme sa teda do aplikácie vyššie popísaných faktorov, na ich súvislosti. Nepodceňujme nepriateľa, ktorý chce zlikvidovať našu štátnosť. Len ten, kto obmedzuje alebo likviduje štátnosť, je nepriateľ. Nepodceňujme, že skutoční nepriatelia sú v menšine oproti drvivej väčšine normálnosti. Oni sú tiež nútení použiť komplexný manéver. Ale kolaboranti a zradcovia z vlastných radov sú iba poskokmi nepriateľa. Oni nič nerozhodujú, oni nie sú generalita, ani keby mali na pleci pletence, oni len plnia príkazy, sú len pešiakmi a vešiakmi.
Od osamostatnenia na Slovensku vyčíňa protištátny koronavírus. Štát ovláda protištátna chobotnica extrémistického liberalizmu. Táto chobotnica postupne od 1. januára 1993 prenikala do protištátnej diplomacie, do štátnej správy, do samosprávy, dnes už do najvyšších štátnych úrovní. Útok je viackanálový. Z vonkajšej strany chobotnica, od koreňov cudzopasné rastliny, zvnútra cudzopasné parazity. Chobotnica chce udusiť obeť a nažrať sa (zámer: štátnosť podriadiť inej štátnosti: superveľmoci EÚ). Čelíme chobotnici s mnohými chápadlami. Chápadlá sú technologickými prostriedkami. Aj cudzopasníci a paraziti, ktoré majú jediný cieľ: žiť na úkor hostiteľa a v konečnom dôsledku ho zničiť. To je poslanie parazita. Písal som o tom.
Jedno chápadlo chobotnice sú médiá v rukách zahraničnej ideologickej mafie, ďalšie súdnictvo (špeciálne, ústavné). Nasledujúce je školstvo. Pokračuje časť polície, tajných služieb. Ďalším je zákonodarstvo v rukách ťulpasov ovládaných kšeftárskou mafiou. Tiež sociálne siete v rukách internetovej mafie. Hlúpe zákony už zasahujú ich schvaľovateľov. Taktizátorov bez strategického myslenia. Každý si sám doplní. Podstatné je, že túto vojnu proti štátu a štátnosti nerozhodujú ani nízke počty nepriateľov, ani jeho absolútna prevaha v technologických výdobytkoch.
V komplexnom manévri je rozhodujúca situačná prevaha, teda ovládnutie, chápanie prostredia, pochopenie súvislostí, dôsledkov. A najmä koncepčná prevaha. Schopnosť vidieť za roh, konať cielene. Nepriateľ štátnosti si už desaťročia formuje prostredie, ktoré mu nahráva. Ovládol myslenie ľudí, všetky rozhodujúce pozície v boji o myslenie más. Manipuluje, balamutí, predstavuje pekné tváričky, vymýšľa úspešné príbehy, rozosiela strach. Podsúva kauzy, dokonca zneužíva, možno aktívne organizuje vraždy na zneužitie pre svoje ciele. Ako inak môže dopredu poznať vraha, keď vyšetrovanie vrážd neraz trvá dlhé roky? Osočuje každého vlastenca, dehonestuje históriu. Pripravuje mediálne bomby, straší, vyhráža sa. Nechám priestor na predstavivosť.
Aká je potom protistratégia? Aj tu nám dáva odpoveď Sun Tzu. Stručne vyjadrené: nerobím to, čo chce protivník, robím to, čo chcem ja. Aj keby som nakreslil len čiaru do piesku a nepriateľ skúma, čo znamená, tak sa správam strategicky. Totiž nepriateľ nerobí to, čo chce on, ale robí to, čo chcem ja. Skúma čo znamená čiara. Nepriateľ štátnosti nevidí do hláv bežného voliča, len tuší, len si robí predstavu, vymýšľa ju v prieskumoch.
Nezabúdajme kto je nepriateľ? Každý, kto je proti štátnosti, kto ju chce zničiť, obmedziť slobodné myslenie, zlikvidovať sociálnu bezpečnosť, konaním alebo nekonaním spôsobiť hladomor ignoráciou potravinovej bezpečnosti, vytvoriť závislosť. Devastácia ekonomiky je len prostriedkom na vytvorenie podmienok. Také jednoduché. Vo všetkých vojnách ide o štát. Nie len tak pre nič, ale preto, aby našu štátnosť ovládol niekto iný. Cudzí štát. Volá sa EÚ. Skutočné meno: Európsky zväz sovietskych socialistických republík (EZSSR). So všetkým, čo si pamätníci pamätajú: cenzúra, predpísané myslenie, politická korektnosť, nesloboda slova a vyjadrovania. Pre svoje víťazstvo využíva najmä zradcov a kolaborantov. Spolieha sa na naivitu más, ktoré chce v konečnom dôsledku ovládnuť. Masy neraz prekvapili. Urobme mu čiaru cez rozpočet, použime náš najlepší strategický nástroj: zdravý sedliacky rozum. Proti tomu sú bezmocní. A raz konečne zvoľme vlastencov. Len aby bolo koho!
Spracované podľa diplomovky autora, Kráľovská akadémia obranných štúdií (RCDS), Londýn 1999, uverejnená v „Seaford House Papers“ 2000.
Pokračovanie v nasledujúcej časti