Voľby do krajských samospráv sú za nami. Poznáme víťazov i porazených. V médiách už odzneli, resp. boli publikované prvé odborné analýzy, ponúkajúce viac-menej uspokojivé vysvetlenie príčin ako aj zhodnotenie priebehu a výsledkov volieb do krajských samospráv. Všetky tieto analýzy, resp. vystúpenia politikov, politológov, politických analytikov a komentátorov mali jednu spoločnú črtu, ktorou je presvedčenie o nespochybniteľnom demokratickom charaktere týchto volieb. Zodpovedajú takéto tvrdenia skutočnosti? Môžeme tieto voľby skutočne považovať za demokratické?
Dôležitou súčasťou volieb je aj obsah, zameranie a priebeh predvolebnej kampane. Aby voľby spĺňali základné kritéria demokratického výberu, musí tomu zodpovedať aj demokratický charakter toho, čo im predchádza, a tým je demokratický obsah a priebeh predvolebnej kampane. Bez toho samotné voľby nie je možné považovať za slobodné a spravodlivé, t.j. za demokratické. Aby sa takými voľby mohli nazvať, musia spĺňať konkrétne požiadavky, vzťahujúce sa na obdobie pred hlasovaním, počas hlasovania a po hlasovaní. Zoznam takýchto univerzálnych požiadaviek, resp. kritérií už pred časom vypracovali dvaja experti na volebnú problematiku a zároveň dlhoroční účastníci medzinárodných pozorovateľských tímov profesori J. Elklit a P. Svensson, ktorí svoje bohaté skúsenosti a poznatky zhrnuli v štúdii Kedy je možné považovať voľby za slobodné a spravodlivé alebo – prinajmenšom – za akceptovateľné. Nimi vypracovaný zoznam slúži pre mnohé medzinárodné organizácie (Rada Európy, EÚ, OBSE a iné)ako všeobecne akceptovaný materiál, na základe ktorého sa posudzujú a hodnotia voľby v jednotlivých krajinách, vrátane Slovenska.
Pre ilustráciu uvediem len niektoré z požiadaviek, resp. kritérií, ktoré sa týkajú obdobia pred hlasovaním, teda predvolebnej kampane. Voľby sú slobodné, keď pred hlasovaním sú zabezpečené: sloboda prejavu pre jednotlivých kandidátov, politické strany apod.; sloboda zhromažďovania; absencia strachu a zastrašovania v súvislosti s voľbami a volebnou kampaňou. Voľby sú spravodlivé, keď pred hlasovaním sú zabezpečené: existencia volebného zákona a volebného systému, nediskriminujúce žiadnu politickú stranu, koalíciu či kandidáta; spravodlivá volebná kampaň, vrátane určitého „Kódexu správania“; zamedzenie zneužívania politických funkcií a svojho postavenia vládnymi stranami a predstaviteľmi vo volebnej kampani. Ak by sme všetky tieto požiadavky zhrnuli do jednej hlavnej a pre demokratický charakter volieb aj najdôležitejšej požiadavky, prišli by sme k záveru, že tým nevyhnutným kritériom slobodných a spravodlivých, t.j. demokratických volieb je rešpektovanie a zabezpečenie rovnakých možností, podmienok a príležitostí pre všetky kandidujúce subjekty.
V prípade volieb do krajských samospráv nemôžeme hovoriť o rešpektovaní a dodržaní vyššie uvedených podmienok demokratických volieb. Veď vo všetkých mainstreamových médiách, snáď len s výnimkou TASR, sa počas predvolebnej kampane objavovali nevyvážené, lživé a zavádzajúce informácie vykresľujúce ĽS Naše Slovensko a jej kandidátov (so zvláštnym dôrazom na predsedu Banskobystrického VÚC a predsedu ĽS Naše Slovensko M. Kotlebu) len a výhradne v negatívnom svetle. Počas celej predvolebnej kampane neprešiel deň, aby vo všetkých médiách, vrátane hlavnej spravodajskej relácie RTVS – Hlavných správach, neodzneli kritické a odsudzujúce informácie o pôsobení M. Kotlebu vo funkcii predsedu VÚC a o akoby „fašistickej“ a „extrémistickej“ podstate a činnosti ĽS Naše Slovensko, čo sa nevyhnutne muselo odraziť na poklese voličských preferencií kandidátov tejto strany. Boli sme svedkami otvorenej a intenzívnej manipulácie s verejnou mienkou, cieľom ktorej bolo ovplyvniť myslenie a rozhodovanie voličov tak, aby sa pre kandidátov ĽS Naše Slovensko v čo najväčšej miere znížili šance na úspech vo voľbách do VÚC.
Ďalším z opatrení, iniciovaných predstaviteľmi vládnej moci na Slovensku (výzva, ktorou R. Fico na 28. sneme Združenia miest a obcí Slovenska konaného dňa 17.mája 2017 vyzval starostov a primátorov neposkytovať priestory ĽS Naše Slovensko) boli rozhodnutia primátorov miest a starostov obcí a v nejednom prípade aj vlastníkov súkromných zariadení neposkytnúť priestory kandidátom ĽS Naše Slovensko za účelom organizácie predvolebných mítingov s občanmi, a to aj napriek tomu, že mnohé z nich už boli v predstihu objednané a dopredu uhradené. Okrem zrušeného mítingu v Bratislave sa jednalo o desiatky ďalších plánovaných stretnutí v rôznych mestách Slovenska, nachádzajúcich sa v Nitrianskom, B. Bystrickom a Prešovskom kraji. Nepoznám jeden jediný prípad, ktorý by potvrdzoval zrušenie predvolebných mítingov z dôvodu neposkytnutia priestorov iným kandidujúcim subjektom. Skutočne učebnicový príklad porušenia jedného zo základných kritérií demokratických volieb – rovnosti šancí a príležitostí pre všetky kandidujúce subjekty.
Potvrdením toho, že v predvolebnej kampani sme boli svedkami totálneho a koordinovaného útoku proti kandidátom ĽS Naše Slovensko bol aj príkaz ministra dopravy a výstavby SR Á. Érsteka, ktorým inštruoval riaditeľa Slovenskej pošty, aby táto inštitúcia odmietla distribuovať predvolebné materiály ĽS Naše Slovensko medzi občanmi prostredníctvom siete poštových doručovateľov. Z celkom pochopiteľných príčin sa tento zákaz nevzťahoval na roznášanie predvolebných materiálov, propagujúcich kandidátov vládnej strany SMER – Sociálna demokracia.
Ukážkovým príkladom zneužitia funkcie, mocenského postavenia a nedemokratického zasahovania do predvolebnej kampane boli lživé a manipulatívne vyhlásenia prezidenta SR A. Kisku, v ktorých otvorene útočil na ĽS Naše Slovensko a jej kandidátov, s cieľom odradiť voličov od toho, aby im v nadchádzajúcich voľbách dali svoj hlas. Zvlášť ostro a odsudzujúco A. Kiska, tento verný priateľ a spojenec ukrajinských neobanderovcov alebo, čo je jedno a to isté, súčasných ukrajinských nacistov a fašistov a zároveň aj ústavný činiteľ, osoba ktorého je spájaná s úžerníckymi praktikami a daňovými podvodmi, v predvečer volebného moratória zaútočil v priamom televíznom vysielaní RTVS na predsedu Banskobystrického VÚC a ĽS Naše Slovensko, v ktorom apeloval na voličov, aby odmietli dať svoj hlas „fašistom“ a „extrémistom“ kandidujúcich za tento parlamentný politický subjekt. Dokonca aj počas volebného aktu náš najväčší bojovník proti tzv. „hnedému nebezpečenstvu“ na našej politickej scéne vyzýval občanov k účasti vo voľbách, pretože v tom vidí jedinú záruku toho, aby v týchto voľbách „neuspeli extrémisti, novodobí fašisti“ z ĽS Naše Slovensko. Aj v tomto prípade platí to staré známe: zlodej kričí, chyťte zlodeja.
Vychádzajúc z obsahu uvedeného príspevku, nie je ťažké dopátrať sa pravdivej odpovede na otázku, sformulovanú v názve tohto článku. Určite tieto voľby nemôžeme považovať za slobodné a spravodlivé, t.j. za demokratické. Za také by sme ich mohli považovať len v tom prípade, ak by potláčanie práv jedného z kandidujúcich subjektov, v tom prípade kandidátov ĽS Naše Slovensko bolo v súlade s princípmi a požiadavkami právneho štátu, demokratického volebného zákona a demokratického volebného systému. Opak je však pravdou, takže plným právom môžeme spochybniť demokratický charakter volieb do VÚC.
PhDr. Štefan Surmánek, CSc.
Kotleba – ĽS Naše Slovensko, Košice