Krajiny Východného partnerstva s EÚ – vysoká daň za členstvo v klube

Program krajín Východného partnerstva je projekt spustený Európskou úniou v roku 2008. Je zameraný na rozšírenie vzťahov Európskej únie so šiestimi post-sovietskými krajinami – Bieloruskom, Ukrajinou, Moldavskom, Gruzínskom, Azerbajdžanom a Arménskom.

Faktom, ktorý potvrdzuje to, že nejde, len o hospodársku integráciu a politické zblíženie s týmito krajinami, ale aj o oslabenie vplyvu Ruska, je zriadenie pracovnej skupiny East StratCom zo strany EÚ, ktorá pôsobí práve v krajinách Východného partnerstva. Oficiálnou úlohou tejto skupiny je monitorovanie médií, analýza dezinformácií a analýza údajov s cieľom získať komplexnejší, pravidelnejší a spoľahlivejší obraz o ruských dezinformačných kampaniach. Navyše má spolupracovať s inštitúciami EÚ, delegáciami EÚ, vládnymi aj mimovládnymi organizáciami. Tento boj na poli dezinformácií nás bude od tohto roku stáť 3 milióny eur.

V krajinách Východného partnerstva sa intenzívne pracuje na odklonení od spolupráce s Ruskom. V roku 2013 začali prípravy na vytvorenie Euroázijskej hospodárskej únie /zakladajúcimi členmi boli Bielorusko, Rusko, Kazachstan, Arménsko/ a Ukrajina bola braná ako strategický partner. Nepokoje na Ukrajine sa začali v Novembri 2013. Vo Februári 2014 bol zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovič, ktorý sa zasadzoval za podpísanie dohody o jednotnom ekonomickom priestore s Ruskom. Nové vedenie krajiny, ale túto dohodu nepodpísalo a naopak uzavrelo asociačnú zmluvu s EÚ a vyjadrilo záujem o vstup do EÚ a NATO.

Neskôr sa podpísala asociačná dohoda s Moldavskom a Gruzínskom /podpísanie asociačnej dohody, ale neznamená automaticky budúce členstvo v EÚ/. S Arménskom bola v roku 2017 podpísaná rozšírená dohoda o spolupráci s EÚ.

zdroj: commons.wikipedia.org

Zhrnutie – Ukrajina, ktorá zaplatila vysokú daň, takmer nepodstatné Moldavsko a dostatočne „indoktrinované“ Gruzínsko majú podpísanú asociačnú dohodu s EU. Ostáva Bielorusko, Arménsko a Azerbajdžan. Bielorusku takmer hrozil ukrajinský scenár a intervencia zo strany elít EÚ naďalej pokračuje, Arménsko a Azerbajdžan sú vo vojnovom stave.

Toto nie je kritika Európskej únie ako takej. Toto je kritika impotencie EÚ vo vzťahu ku konfliktu Arménsko-Azerbajdžan. Zatiaľ, čo sa elity v prípade Bieloruska predháňajú v podpore opozičnej líderky Cichanovskej, kritizovaní Lukašenka a organizovaní aj finančnej podpory mimovládnych organizácií, v prípade konfliktu Arménsko-Azerbajdžan sa okrem pár vyjadrení neudialo nič. Rozdiel je ale v tom, že v tomto konflikte už zomrelo cez 300 ľudí vrátane civilistov. Akú hodnotu má teda partnerstvo? Ak niekto nezasahuje v konflikte dvoch partnerských krajín, tak buď jeho diplomacia a vedenie nemá mentálnu výbavu na to, aby pochopilo vážnosť situácie, alebo jej vyhovuje daný konflikt a čaká na výhody, ktoré z toho plynú, alebo má pokyn nezasahovať.

Vyjadrenie EÚ, uvedené na jej oficiálnych stránkach pôsobí v tomto kontexte až komicky „Pre EÚ sú prioritami bezpečnosť, stabilita a prosperita, demokracia a zásady právneho štátu vo východnej Európe a na južnom Kaukaze“

Takže si to zhrnieme. Prioritou EÚ na južnom Kaukaze je bezpečnosť a ochrana krajín Východného partnerstva pred dezinformačnými aktivitami a inými hrozbami z Ruska. Ale nie je to EÚ, ktorá sa snaží vyriešiť konflikt medzi Jerevanom a Baku. Je to Rusko, ktoré sprostredkovalo dialóg a pozvalo predstaviteľov oboch krajín na jednanie do Moskvy za účelom dojednania prímeria. Ak je Rusko skutočná hrozba pre tieto krajiny Východného partnerstva, prečo potom rieši spor mierovou cestou? Objektívne treba dodať, že Rusko má dlhodobo problém akceptovať intervenciu EÚ v krajinách Východného partnerstva a vyvíja aktivity na všetkých frontoch, ale v prípade tohto vojnového konfliktu sa Ruská federácia zachovala tak, ako sa má zachovať diplomacia krajiny, ktorej záleží na bezpečnosti v regióne.