Predchádzajúci blog bol moja súkromná analýza. Vznikol v náhlivosti, bez dostatočnej argumentácie, plný nejasností, nebol písaný mne vlastným štýlom, ale z nejakých dôvodov mal uzrieť svetlo sveta. Možno bol niekomu užitočný. Niektoré závery v ňom vyvodené aj mňa samotného prekvapili. Bola to však len holá analýza núdzového stavu a jeho možností poraziť vírus. Blog nebol vsadený do širších súvislostí. Ďakujem za negatívnu odozvu, pokúsim sa o nápravu.
Spomínaný ústavný zákon definuje podmienky pre zavedenie mimoriadnych stavov v mimoriadnych situáciách. Núdzový stav možno vyhlásiť za podmienky, že došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozenie života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie atď… To „aj“ znamená, že podmienka pandémie môže, ale nemusí byť nevyhnutne splnená. Takže na vyhlásenie núdzového stavu postačuje hrozba, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb. Núdzový stav pri možnom ohrození zdravia a života vyhlásila vláda úplne oprávnene. Lenže! Lenže už samotný názov núdzového stavu hovorí o tom, že musí byť očakávaný mimoriadny stav núdze. Táto podmienka rozhodne splnená nebola a nie je. Všetko funguje normálne. Na vyhlásenie núdzového stavu by logicky mala byť naplnená podmienka očakávania mimoriadnej situácie, v tomto prípade napríklad v očakávaní kolapsu zdravotníctva. Pochybujem, že táto podmienka bude naplnená, lebo zdravotníctvo už skolabované je. Na vyšetrenie život ohrozujúcich stavov sa čaká týždne aj mesiace. Pamätám si epidémie chrípky, kedy polovica žiakov našej školy bola PN. Vyhlásili sa chrípkové prázdniny, týždeň sme zostali izolovaní doma a život plynul ďalej.
Dnes som lovil v pamäti, či poznám niekoho zo svojho okolia postihnutého koronavírusom. Áno, jedného mám. Zavolal som mu: „Zišli sme sa celá rodina a dcéra mala horúčky. Nič vážne, okolo 38, šli sme k lekárovi, ktorý identifikoval nákazu kovidom u dcéry, syna a mňa, manželka bola čistá. Ja som dostal podobné teploty tiež, cítil som sa malátny. O tri dni som bol v pohode, normálne by som to ani nepostrehol. Zostal som však v karanténe.“ Pýtam sa: „Ako Ťa liečili?“ „Nijako, zostal som len doma. Koronavírus pravdepodobne priniesol syn. Robí prevádzkára v horskom bufete a asi tam sa nakazil od cezhraničných turistov. “ Priateľ zakončil celý rozhovor slovami: „Ale Jožo M. je na pľúcnej ventilácii.“ Jožo M. je ďalší náš známy zo širšieho okolia. Dúfam, že bude v poriadku. Vidím, že kovid netreba podceňovať, ale rozhodne ani preceňovať. Aj chrípku ľudia znášajú rôzne, niektorí ju zaplatia aj životom. Väčší pocit ohrozenia môjho psychického aj fyzického zdravia, niekedy aj života, pociťujem na cestách. Dokonca aj v rádiu často hlásia mimoriadnu situáciu. Tu vláda v súvislosti s dopravou nevyhlasuje núdzový, ani výnimočný stav. Na cestách zomrie viac ľudí, ako v rovnakom období na koronu. Už keď zídem autom dole na hlavnú cestu, cítim sa ako ohrozený druh.
Ďalšia závažná otázka je, či vláda vyčerpala všetky možnosti k riešeniu situácie bežnými prostriedkami, že sa úchýlila až k extrémnym opatreniam. Nemyslím. Pozrime sa, čo sa dialo od mája do októbra. Nájdite graf na https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/ Počet nakazených na začiatku mája bol 1400, začiatok júna 1500, začiatok júla 1700, počet aktívnych 200. Čas dovoleniek, začiatkom augusta čísla poskočili výrazne. 2344 nakazených, 573 aktívnych. Pri inkubačnej dobe 14-28 dní to bol moment, kedy mala vláda reagovať. Asi tiež dovolenkovala. Koniec prázdnin, začiatok septembra, 4000 nakazených, 1500 aktívnych. Nič. Ďalšia inkubačná doba, začiatok októbra 12 tisíc ku 7,5 tisícom. Matovič zo zlyhania vlády obviňuje občanov. Chvála Bohu, prázdniny skončili, život sa dá postupne do normálnych koľají a čísla aktívnych začnú opäť klesať. Stále však chýba epidemická nasýtenosť. Život a zdravie sú ohrozené aj na koseckých pretekoch v Pohorelej. Chlapi si vypijú, každý má pri sebe kosu… necítili by ste ohrozenie zdravia a života? Nikto na území obce nevyhlasuje na dva dni núdzový stav.
Ďalšia vec. Ako môže núdzový stav poraziť neviditeľného nepriateľa? Nijako. Obmedziť zhromaždenia osôb sa dá aj inak. Aj tie zhromaždenia sú čudné. Keď do fabriky napochoduje 4 tisíc robotníkov, všetko je v poriadku. Ak by sa však stretli na námestí, určite podľahnú nákaze.
Prežili sme chorobu šialených kráv aj vtáčiu chrípku, vtedy tiež vláda nakúpila vakcíny, ktoré skončili na smetisku. A s nimi aj naše peniaze. Pre nás na smetisku, pre niekoho vo vrecku. A o to ide. Už teraz vláda zazmluvnila vakcíny, ktoré ešte neprešli klinickými skúškami. V Británii boli testy vakcín na ľuďoch zastavené, lebo sa vyskytli „neočakávané“ komplikácie. Výrobca neručí za následky na zdraví spôsobené vakcináciou. Bude ručiť za ne vláda? Vládu hovno zaujíma Vaše zdravie, vláda robí biznis. Premiér dokonca požiadal, aby neboli chudobné krajiny znevýhodňované pri obstarávaní vakcín. Premiér je asi chudobný duchom. Snáď prežijeme aj nákazu šialenstva.
Ako som povedal v intuitívnych blogoch na jar. Peniaze a globalizácia stoja za kovidom. Vláda pred prázdninami uvoľnila opatrenia, aby premiér neskôr obvinil občanov, že sa nakazili. Sulík uviedol, že vyhlásenie núdzového stavu na jar len pre oblasť zdravotníctva nebolo „právne čisté“, keďže núdzový stav je možné vyhlásiť len pre nejaké územie a na nejaký čas, ale nie konkrétnu oblasť fungovania štátu. Asi mal pravdu, ospravedlňujem sa mu. Predchádzajúca vláda pravdepodobne takisto pochybila. Lenže súčasná nám sľubovala zavedenie poriadku a nemôže sa odvolávať na to, že podobne konala aj predchádzajúca. Vláda môže konať len tak, ako je nariaďujú ústavné zákony. Ak pochybila predchádzajúca, nemôže to predsa otvárať možnosť, že odteraz už všetky vlády budú konať svojvoľne. Tým, že tá súčasná nedefinovala nevyhnutný rozsah obmedzení ústavných práv občanov, porušila svoje ústavné povinnosti. Darmo zľahčuje vyhlásenie núdzového stavu vyjadreniami, že pre občana sa nič nemení, že občan to nijako nepocíti. Otvára sa ďalšie okno. Pri pochybení predchádzajúcej vlády mala upozorniť na nedostatky tak, ako to v súčasnosti urobili niektorí opoziční poslanci. Ospravedlnenie sa Sulíkovi beriem späť. Máme výkonnú moc, ktorá ani netuší čo sa v ústavných zákonoch píše. Vláda amatérov, ktorá nepripúšťa kritiku na svoju adresu. Všetci ústavní činitelia by mali prejsť nielen dôkladným preskúmaním zdravotnej spôsobilosti, ale aj školením v oblasti ústavných zákonov a následnými skúškami, ktoré by preukázali ich odbornú spôsobilosť tak, ako je to v bežných profesiách. Dosahujeme vrchol rozkladu štátu. Už neriadime nič. Členovia vlády sú len bábky na špagátikoch cudzích záujmov. Bude nás musieť riadiť niekto iný. Všetko k tomu smeruje. K strate štátnosti a zatiaľ aspoň proklamovanej suverenity.
Ale toto nie je výčitka len k súčasnej vláde. Úporne na tom pracovali všetky doterajšie vlády. Tvorenie domácej kapitálotvornej vrstvy za Mečiara skončilo katastrofou. Mnohí „kapitalisti“ zbohatli tým, že rozpredali technické vybavenie podnikov. Brigita predala naše banky, Mikloš energetiku. Krok za krokom. Dzurinda prepašoval do ústavy potupný článok o podriadenosti nášho práva európskej legislatíve, Fico, zástanca „tvrdého jadra“, zapredal našu suverenitu za 13,5 mld. eurofondov ihneď po páde Radičovej vlády. Ficovi sa ale nedá uprieť, že bránil čo bolo možné. Neskoro, bol v hlbokej defenzíve. Matovičovci zobrali úver ani neviem presne koľko to bolo, a dodnes netušia na čo ho použijú. Pre blaho občana to určite nebude. Dostali sme sa k riadeniu štátu nadnárodnými záujmami prostredníctvom dlhu. Takto zlomili Grécko, Taliansko a peniazmi lámu lojalitu Maďarska a Poľska, a aj nás. Roky občania volajú po vyrovnanom hospodárení štátu. Bez odozvy. Ani jediný raz v histórii sme nedosiahli vyrovnaný rozpočet. Lenže zdravý rozum nepustí, raz tomu bude koniec a nebude to dlho trvať. Otázka je koľko sĺz a krvi pri tom potečie. Veľa práv nezostáva ani nám občanom v našej materskej krajine. Právny systém bol formátovaný podobne ako ten ekonomický. Postupne. Každý niečo pridal, Žitňanská aj 2 krát. Súčasná vláda nás za takú krátku dobu svojej existencie už dokázala obrať o šport, kultúru, rozbíja rodinný život, skresáva nám sociálne výhody, zvyšuje odvody. Všetky hodnoty, ktoré občania Slovenska tvoria prácou, odchádzajú preč. Teraz je nám kradnutá naša história, kultúra, svetonázor. Na to slúži núdzový stav. Pozrite si priority riadenia. Je to útok na vrchol. Keď nám nezostane takmer nič, len právo na odpor, potom sa to zlomí. Len neviem na ktorú stranu. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, táto vláda bude tá, ktorá uzavrie túto kapitolu dejín. Viete si teda odrátať maximálny čas do zlomu. To je asi ten pravý dôvod, prečo vláda vyvoláva paniku na sociálnych sieťach. Treba odvádzať pozornosť k zástupným témam, nie riešiť to, čo skutočne ťaží spoločnosť. Toto je naozaj nevídané. Neviem, či si to uvedomujete? Kladiem si teda otázku, čo je cieľom tejto vlády? Vláda by mala občanovi pripravovať podmienky na pokojnú prácu, aby sa nemusel zaťažovať zbytočnosťami. Uľahčovať mu život. Mala by sama pracovať v tichu a v prípade potreby urobiť kvalifikované rozhodnutia, nie robiť paniku na fejksbúku. Vláda by mala situáciu upokojovať, nie podliehať sebou šírenej panike, neeskalovať. Matovič tvrdí, že mu hádžeme polená pod nohy. Hm. Nie je svet naruby? Zamyslite sa nad tým.
Núdzový stav bol len skúška, kam až môže vláda zájsť. Žiadny núdzový stav koronavírus neporazí, tu sa hrá o našu existenciu. Matovič sa vyhrážal už pri prvom núdzovom stave, že ďalší vyhlási okamžite, ako ten prvý skončí. Protichodné rozhodnutia a vyjadrenia vlády vytvárajú zmätok a chaos v spoločnosti. Pýtam sa, či je to len neprofesialita, amaterizmus, paranoja, alebo je toto konanie zámerné a má slúžiť k definitívnemu rozkladu spoločnosti? V koho záujme pracuje vláda?
Viem, smutné čítanie, ale z chaosu sa vytvorí nový svet. Momentálne sme svedkami zrútenia starého systému. Tak ako som písal, budú padať štáty, zrúti sa ekonomika, padne systém, budú sa prekresľovať hranice. Práve sa to deje. Keď to odznie, začneme budovať radostnejší svet a aj čítanie to bude iné. Udržujte vieru a pokoj, raz toto pominie. Stačí sa dívať, každý dostane, čo mu náleží. Všetkým, ktorí sa prehrýzli až sem, prajem pekný deň.