Ešte raz o núdzovom stave, tentoraz polopate. Nie som ústavný právnik, preto moje vyjadrenia berte ako môj názor.
Šeliga: „Núdzový stav neobmedzuje ľudské práva a slobody.“
Načo teda núdzový stav vôbec zavádzali?
Sulík tiež uviedol, že vyhlásenie núdzového stavu na jar len pre oblasť zdravotníctva nebolo „právne čisté“, keďže núdzový stav je možné vyhlásiť len pre nejaké územie a na nejaký čas, ale nie konkrétnu oblasť fungovania štátu.
Nepoznám detaily vyhlásenia z jari, ale Sulík mieša hrušky s jablkami. Dostanem sa k tomu postupne.
Predseda vlády odmieta kritiku, že pri schvaľovaní núdzového stavu chýbala predkladacia správa s vysvetlením, čo bude obmedzené, a čo nie. Vyššie trestné sadzby sa majú podľa neho týkať skutkov, kde je „príčinná súvislosť priamo s pandémiou“.
Podľa môjho názoru sa jedná o právny rozklad štátu. Zoberme si včerajší prípad, kedy sa pobilo okolo 100 rómov a došlo k útoku na verejného činiteľa. Ako sa má zachovať sudca v prípade platnosti núdzového stavu? Ak nemá konať svojvoľne, musí sa opierať o literu zákona a vyrubiť zvýšené trestné sadzby tak, ako mu určuje zákon. Iba ak… iba ak by núdzový stav bol vyhlásený svojvoľne a jeho vyhlásenie nespĺňalo náležitosti určené zákonom, teda by bol vlastne neplatný..
Čo hovorí ústavný zákon 227/2002 Z.z.? Spomeniem len náležitosti, ktoré sa v súčasnosti existujúceho stavu bezprostredne týkajú.
Odst. 1 Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie,..atď
Vyhlásenie núdzového stavu podľa tohto odstavca je jednoznačne oprávnené.
Odst.2 Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas
Nepoznáme rozsah obmedzení ústavných práv a slobôd, poznáme však čas, počas ktorého budú trvať. Ako to vláda vie, neviem. Ak vláda neurčila rozsah, pravdepodobne platia všetky obmedzenia uvedené ďalej. Neviem, a nevie to asi ani vláda. Ona si neskôr nemôže vyberať, čo jej bude práve pasovať, musí to definovať teraz, a jasne pre každého, aby sme vedeli čo môžeme a čo nie.
Odstavec 3 uvediem celý: V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu.
Vláda musí jasne definovať, ktoré územie je bezprostredne ohrozené (môže byť aj celé Slovensko) a rozsah obmedzení a povinností občanov, a v bode”b” jasne (síce nepriamo) definuje záujmové oblasti fungovania štátu. To je tá vec, kde je náš ústavný činiteľ Sulík úplne mimo. Ak vláda Pellegriniho vyňala z bodu “b” len oblasť zdravotníctva. V tom prípade možno pochybila aj predchádzajúca vláda, ale nie je to jednoznačné.
Teraz si preberme, ktoré obmedzenia a povinnosti sú to konkrétne vo vzťahu k životom a zdraviu občanov aj s krátkym komentárom:
a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto, V prípade krajnej núdze áno.
b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd, Určite áno
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení, Áno, pravdepodobne by boli využívané školské zariadenia, zasadačky, kluby a pod.
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie, Nie, zatiaľ nevidím dôvod.
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, Toto by bolo kontraproduktívne.
f) obmedziť doručovanie poštových zásielok, Určite nie, nevidím dôvod.
g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie, Záleží od vývinu, v Číne obmedzili.
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, Áno z dôvodu šírenia nákazy. Nemyslím však, že tomuto obmedzeniu podliehajú aj súkromné akcie, svadby, pohreby, oslavy a pod. Toto by malo byť riešené asi nejako inak. Omše áno, sú verejným zhromaždením
i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti, Žiadny dôvod neexistuje
j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo, Samozrejme áno.
k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk, Žiadny dôvod neexistuje, iba ak by sa jednalo o štrajk zamestnancov inštitúcií spadajúcich do oblastí spomínaných v bode „b“ a ak by nebol porušený bod „h“.
l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze. Nie, zatiaľ nemá priamu súvislosť s ohrozením života a zdravia občanov.
Ak teda ako tvrdí Šeliga, žiadne práva nie sú obmedzené, načo bol núdzový stav vôbec vyhlásený? Nerozumiem. Iba ak by sa jednalo o pokračujúci rozklad právneho štátu, ktorý inak nikdy neexistoval. Na Slovensku právo (vo význame spravodlivosť) nikdy neplatilo, iba ak právo „silnejšieho“. Ďalej. Sulík vo svojich vyjadreniach očividne tápe. Človek vo funkcii ústavného činiteľa, ktorý si nevie ani prečítať ústavný zákon. Premiér, ktorý zľahčuje trestné dopady núdzového stavu. Čo majú robiť sudcovia? Musia sa riadiť zákonmi, alebo si to naši ústavní činitelia predstavujú tak, že povedia sudcovi: „Nóó, pán sudca, ale veď majte rozum.“ To je svojvôľa a nástup totality a úplného bezprávia. Šťastní občania štátov, ktorí majú múdrych vodcov. Náš prípad to ale nie je. Keďže vláda nevyhlásila núdzový stav v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, konala svojvoľne, OČTK môžu brať tento článok ako podnet na šetrenie, či nedošlo k zneužitiu právomocí verejného činiteľa. Aspoň v štádiu pokusu.
Toť vsjo.