Bez servítky
Aktuálne sa objavilo množstvo článkov rôznych autorov venujúcich sa problematike koronavírusu a s tým spojených opatrení. Je prínosné, že sa ozývajú ľudia mysliaci a aj skutoční odborníci, ktorí majú prví čo povedať k problematike. Slovom, ľudia erudovaní. Keď si človek poskladá jednotlivé názory, dostane ucelený obraz problematiky. Z tohto dôvodu som sa rozhodol, že tiež niečo pridám z pohľadu obyčajného občana.
Každému, kto vložil do vzorca koronavírusu konštantu blbosti, bolo už na jar jasné, že druhú vlnu tu máme na jeseň späť. Vláda bola natrasená nedočkavosťou uvoľniť obmedzenia uvalené na občana opatreniami. Je smutné, že až teraz sa dozvedáme, že prijaté opatrenia nemali žiadny právny základ. Okrem toho, opatrenia na ochranu zdravia, predkladal hlavný hygienik, ktorý už z letmého pohľadu nevyzerá ako najkompetentnejšia osoba, ktorá by mohla rozdávať rady o zdraví. V zdôvodnení jedného zo spomínaných článkov sa píše: „Opatrenia sú n u l i t n é, ničotné, sú paaktami.“ Myslím, že OČTK by mali začať okamžite konať minimálne za zneužitie právomocí.
Vláda vyhlásila od 1.októbra núdzový stav. Premiér to zdôvodnil nasledovne: „Je to nástroj na to, aby ste zabezpečili ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, ktoré v jednotlivých oblastiach vzhľadom na pandémiu môžu nastať,“ Pane Bože, takúto vládu nepochopených géniov a amatérov sme tu naozaj ešte nemali a verím, že už ani nebudeme mať. Tyrania a svojvôľa. Vláda mi prikazuje nosiť rúško a nie je mi ho schopná ani zaobstarať. Šili nám ich známi, priatelia, starostka. Možno keby mi vláda rúško doručila, mohol by som si na jeho obale prečítať, že ma nechráni pred infekciou, ani vírusmi. Ani rúško, ani vláda pochopiteľne. Ale nosil som ho so solidarity. Znenávidel som ho potom, ako som ho raz zabudol doma a predavačka začala na mňa jačať, že zavolá esbééesku a odmietla ma obslúžiť. Šak by som celý obchod mohol žalovať, ale nepotrebujem bojovať s veternými mlynmi. Boje prenechám premiérovi, ten vyhlásil, že sme vo vojne. Hm. Takže od jari sme bránili hradby a držali sme krok so Slovinskom a Novým Zélandom. Počty nakazených dlhú dobu stúpali len veľmi mierne a pohybovali sme sa na úrovni 1500-1600. Toto trvalo do doby, kým sa vláda nerozhodla uvoľniť opatrenia s tým, že je všetko v poriadku a môžeme sa rozliezť do letovísk po celom svete. Dnes má Morská zem 1848, Slovinsko 5865 a my 11 tisíc. Počty pribúdajú v stovkách denne a my ideme proti vírusu bojovať núdzovým stavom. Stav núdze zdravého rozumu trvá a bojím sa, že už nikdy nepominie. Takže späť. Premiér tvrdí, že núdzový stav je nástroj. Kladiem si otázku: „Vie premiér čítať?“ Núdzový stav je stav. Tento stav však povoľuje použiť neobvyklé nástroje na porazenie nepriateľa. Sme vo vojne, nie? A tak kukám, že ako idú porážať. Aby sme vyhoveli zákonu, najskôr potrebujeme pandémiu. Kukám, že kde je, keď polovica územia je v zelenom. Však oni už nejakú nájdu. Pri druhom odstavci som zneistel ešte viac. Stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Tak teraz neviem, či to platí aj u nás, lebo že nejaká pandémia zabíja Slovákov viem iba z novín. A ako vedia, že toto bude trvať presne 45 dní? Nerozumiem. My tu v kopcoch totiž stále žijeme tak obyčajne, správne sa povie 100 rokov za opicami. Kde sa my hrabeme? My stále rozprávame z očí do očí a z úst do úst bez rúšok. Ani ruky si neumývame, len ráno a večer. Jedna naša rodinná príslušníčka rajbala deckám ruky pred jedlom, po jedle, ráno, večer, keď išli von, keď prišli dnu. No čistotná. Ale čo sa nestalo? Celkom im zmyla ochrannú vrstvu a decká dostali ekzém. Používajte dezinfekciu, neskôr sa budete musieť oddeľovať od okolitého sveta celotelovým skafandrom.
Tak idem použiť mapu, že kde stav platí? A ajhľa, celkom určite v prihraničných oblastiach. Šak oni si ho vláčia z vonku! A ja čo nikde nechodím, iba do práce, tak nemám nič. Ale kde určite nechodím, to sú klimatizované priestory, tým sa vyhýbam celkom vedome. Asi sa mi spájajú s tou jačiacou beštiou.
Poďme ale ďalej. Z dvanástich nástrojov, ktoré chce vláda použiť na boj kovidovým nepriateľom, sú pre aktuálny stav vhodné asi štyri. Najprv ma môžu evakuovať. Ale neviem kde, keď ja sa práve doma cítim bezpečne. Potom mi môžu uložiť pracovnú povinnosť. Možno budú potrebovať opraviť svetlo v nemocnici, alebo niečo také. Potom môžu ubytovať u mňa doma vojakov, čo budú nositeľov nákazy strieľať, alebo čo. A nakoniec mi môžu zakázať zhromaždiť sa. Toto by mohlo v boji s neviditeľným nepriateľom pomôcť. Ale aj to má háčik. V zhromažďovacom paragrafe sa doslova píše: „obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať, alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,“ Mám z toho taký pocit, že sa skôr jedná o verejné zhromaždenia. Či nás bude doma 50, alebo 100 nikoho do toho nič nie je. A podobne svadby aj pohreby. Keď príde ľudí dvesto, kto určí ktorých 50 tam môže byť? Viete, kvôli pokute. No, mladomanželia, a v prípade pohrebu mŕtvy celkom určite. Takže takéto nástroje, ktoré by mohli pomôcť v boji s koronou obsahuje núdzový stav. Celá vojna bude trvať 45 dní. Ako to tak presne vedia? A aby som nezabudol, v tomto čase sa ešte môžete ocitnúť vo väzení ani sa nenazdáte.
Vláda na boj s koronou ponúka pod vplyvom emócií úplne iracionálne riešenia. Ale celé to má aj pozitíva. Je to čas pre ľudí, ktorí si dokážu udržať pokoj, rozvahu, nadhľad a múdrosť. Môžu z nich vyrásť národní hrdinovia.