Zatiahne nás provokácia proti Arménsku do povinnej vojny na obranu spojenca v NATO?

V jedom z predchádzajúcich blogov na tému NATO som uviedol závažné argumenty, ktoré vnímavému čitateľovi jasne naznačili, že keby sme sa začiatkom tisícročia nestali členmi NATO, mali by sme u nás NATO, čiže mohli sme sa stať objektom vyprovokovanej „policajnej“ akcie. V tomto blogu začnem príkladmi z posledných zopár dní, keď nás členstvo v EÚ a NATO zaťahuje a môže zaťahovať, do nechcenej účasti na konfliktoch a destabilizácii. Mám na mysli akciu pod falošnou zástavou EÚ na ochranu výlučne francúzskych záujmov v Mali, aj účasť Slovenska na protiruskom ťažení tentoraz destabilizáciou Bieloruska.

Do oveľa závažnejších dôsledkov sa môže vyvinúť vojna proti Arménsku. Stačí dobre kalkulovaná provokácia, z ktorej sa vykľuje falošná údajná agresia proti spojencovi v NATO (Turecku) zo strany Arménska a sme podľa článku 5 povinní považovať agresiu proti spojencovi za agresiu proti Slovensku. Skutočný dôvod konfliktu môže súvisieť s tým, aby zákulisní mocenskí manipulátori tesne pred prezidentskými voľbami v USA ovplyvnili racionálnych voličov vyvolaním emócií proti Trumpovi. Pre tieto hyeny podporované „slobodno-nezávislou“ mediálnou tyraniou sú tisícky obetí na životoch a milióny osudov len trieskami pri rúbaní dreva. História sa môže zopakovať po niečo viac ako 100 rokoch. Od jediného skutočného spojenca sa geograficky izolované Arménsko medzitým odpútalo voľbou neoliberálnych šarlatánov a hazardérov, ktorých jedinou „svetovosťou“ je protiruská hystéria. Viem si predstaviť scenár, v ktorom Putinovi nezostane iná možnosť, ako prevziať inšpiráciu od kovbojov „z divokého Západu“. Dopĺňam to, čo som k tomuto konfliktu z dôvodu časového tlaku nestihol dopovedať na InfoVojne 28.9., kde sme sa dotkli aj našej nepochopiteľnej účasti v Mali, Bieloruska, aj  Náhorného Karabachu:

https://www.youtube.com/watch?v=1ih0C4d9-XM.

Netreba podceniť, že tento amaterizmus umožnili voliči, navolením veľkého množstva „najobyčajnejších“ ťulpasov, ktorí politicky rozhodujú.

Takže vzniká otázka, či je naozaj naše členstvo v NATO aj EÚ pilierom našej bezpečnosti. Už som o tom písal. Kedysi bola podľa vtedajších manipulantov, demagógov a šarlatánov pilierom našej bezpečnosti údajne Varšavská zmluva. Pilier sa zrútil! Nestalo sa nič! Lebo to nebol pilier. Pilierom bezpečnosti zostávali národné armády, národné policajné zbory, národné záchranné a hasičské zbory. Ak by raz prestalo existovať NATO, tak isto sa nestane nič. Pokiaľ si zachováme niečo na vycerenie zubov proti vonkajším ohrozeniam: vyváženú a funkčnú národnú armádu; niečo na dolapenie kriminálnikov: národnú políciu; niečo na riešenie katastrof: národné hasičské a záchranné zbory; niečo na kvalifikované analýzy ohrození: národné spravodajské zbory. Kvalifikované, čiže kvalifikovane manažované.

Vieme, že pilier je to, čo drží nadstavbu a keď sa pilier zrúti, stabilita nadstavby je narušená. Keď sa zrúti viac oporných pilierov, stavba sa zrúti. Vieme aj to, že pevnosť piliera závisí od správneho pomeru ingrediencií. Jednou z kritických ingrediencií je kvalita dôstojníkov bezpečnostného aparátu a kvalita politikov, čo má potom zásadný vplyv na rozhodovanie v centrálnych orgánoch. Ak sú centrálne rozhodovacie orgány so „zdedenou“ organizačnou kultúrou nekvalitné, presiaknuté politickými hrami, klanmi, intrigami, ochranou privilégií, tak výsledok poradenstva bude adekvátny. Ak sú politici iba „obyčajní“ tak výsledok rozhodovania môže byť katastrofický. Namiesto ochrany štátu ho budú zaťahovať do priepasti. Toto má obrovské, možno skryté, negatívne dôsledky na morálny stav a komplexnú kvalitatívnu úroveň ozbrojených síl, ozbrojených zborov a dnes pri koronahystérii už celého „ľudu“. Nielen toho „obyčajného“, ktorý volil obyčajnosť vo všetkých jej koaličných formách. Ale aj toho, možno neobyčajného, ktorý nemal koho voliť, často nevolil.

Vojny vyhrávajú mozgy a srdcia! Mozgy a srdcia vlasteneckých politikov umožňujú aj prevenciu pred zatiahnutím národov do vojen. Ak existuje nejaká priorita zmien, je to práve v oblasti výberu a formovania dôstojníkov, úradníkov štátnej správy, no najmä politikov, od samosprávy po najvyššie pozície. Tie sa teraz vyznačujú rozsiahlou úrovňou nekvalifikovanosti, nevyzretosti, nepripravenosti, až šarlatánstva. Bezpečnosť závisí od špičkovo formovaných mozgov s nadštandardným strategickým myslením v najvyšších úrovniach.

Na to, aby sa zásadná zmena koncepčných prístupov raz dala zrealizovať, nebude stačiť len podiel zdravého sedliackeho rozumu na moci. Oveľa dôležitejšia bude obrovská politická odvaha, absolútne odhodlanie, nekompromisnosť pri eliminácii manipulátorov a tlaku tak lobistov-trafikantov ako aj lobistov-oligarchov. Nebude stačiť len nadštandardné strategické myslenie hŕstky expertov, ale najmä politikov. Bude potrebná odvaha pri formulovaní koncepčných a realizačných dokumentov, často spojená so schopnosťou povzniesť sa nad vlastné predsudky. Po presadení múdrosti politikmi bude nutná disciplinovanosť a nekompromisnosť pri ich realizácii.

Presadenie zmien vo forme zlepšení (ako vieme, zhoršenie je tiež zmenou) bude nesmierne ťažké, ale je realizovateľné, najmä potrebné. Je v záujme Slovenska, jeho občanov. Ako sa ukazuje, závisí od toho, či sa podarí vyformovať tradicionalistickú, štátnosť rešpektujúcu, modernú konzervatívnu vlasteneckú politickú stranu, reprezentujúcu prirodzené záujmy väčšiny občanov. A od válovov odstrániť protištátnostných neoliberálov. Je to v rukách tých, ktorých veľká časť nechodí voliť: v rukách normálnej drvivej väčšiny voličov. Je to v záujme odstránenia pôdy na podporu presadzovania najmenej vítaných riešení.

Publikované 1. októbra 2020