Blahoslavení chudobní duchom presadili deformu systému. Nepodceňujme vojny, do ktorých nás nemúdri politici zaťahujú, doceňujme formovanie dôstojníkov (11. časť)

Pokračujem v publikovaní série blogov, ktorých zámerom je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov a odstránenia šírenia klamstiev, neraz manipulácie. Sledujme agresiu proti Arménsku, ktoré si len nedávno navolilo rovnakých nekvalifikovaných pätolízačov neoliberalizmu, ako Slovensko. Tento konflikt sa môže rozhorieť do niečoho veľkého, môže sa narafičiť provokácia vo forme agresie proti členovi NATO a sme v tom. V skutočnosti časovanie súvisí s prezidentskými voľbami v USA, Trump totiž ako prvý prezident za veľmi dlhé obdobie nezačal žiadnu vojnu. Príde prvá truhla a manipulátori budú dúfať, že emócie vyhrajú nad raciom. Na ostatné truhly sa rýchlo zabudne, o to sa “slobodné a nezávislé” médiá postarajú. Pripájam link na program, kde sme hovorili aj o konfliktoch, do ktorých nás nemúdri politici zaťahujú. https://www.youtube.com/watch?v=1ih0C4d9-XM

Práve preto sa netreba uspokojovať s naivnou predstavou, že liberálna demokracia nás chráni pred vojnami. Neoliberalizmus provokuje vojny, ale usiluje sa ich držať ďaleko od hraníc jadrových štátov. Kvalita našej armády závisí od kvality výberu a prípravy dôstojníckeho zboru. Pokračujem v oboznamovaní čitateľov s cieľmi, ktoré sme zaviedli reformou pred 16 rokmi. Táto reforma bola zdeformovaná.

Cieľom Programu výcviku a vzdelávania dôstojníkov bola podľa koncepcie príprava dôstojníkov so širokým rozsahom vzdelania, ktorí sú lídrami a manažérmi a ktorí:  a) majú technické, taktické a líderské schopnosti, vedomosti, vystupovanie a správanie, b) poznajú štruktúru, vybavenie, výzbroj a fungovanie ozbrojených síl, c) preukazujú vodcovské a osobnostné kvality, akými sú sebavedomie, osobnostná integrita, rýchly, logický a kritický úsudok, tvorivé myslenie, zmysel pre zodpovednosť, disciplínu, angažovanosť, kultivované spoločenské vystupovanie a vojenské správanie, d) sú schopní operovať v komplexnom, neurčitom a rýchlo sa meniacom prostredí, e) dokážu pôsobiť v efektívnych tímoch, rýchlo vytvoriť a riadiť funkčné tímy v prostredí neustálych organizačných a technologických premien, f) dokážu vziať na seba riziko, tvorivo riešiť nečakané situácie a vznikajúce problémy. Potenciál na tieto predpoklady mal zistiť výber.

Ako ukazujú prakticky všetci autori názorov na kvality vojenských lídrov, mimoriadny význam má najmä osobná fyzická aj duševná odvaha, tvorivosť a schopnosť rozumne riskovať. Toto si mnohé civilné, akademické, ani vedecké funkcie a teda osobnosti nevyžadujú.

Organizácia vzdelávania a výcviku dôstojníkov

Z organizačného hľadiska koncept navrhoval, že vzdelávanie a výcvik rozhodujúcej väčšiny dôstojníkov pre potreby ozbrojených síl budú realizované na jedinej ustanovizni, ktorá mala vzniknúť podľa návrhu zákona v prípade jeho schválenia pod názvom Národná akadémia obrany. Mala to byť unikátna inštitúcia s unikátnou štruktúrou a sama osebe nemala byť vysokou školou podľa príslušného zákona.

Národná akadémia obrany (NAO) sa mala skladať z dvoch hlavných zložiek: z vysokej školy s názvom Akadémia ozbrojených síl (AOS) a z nevysokoškolskej inštitúcie s názvom Centrum kariérneho rozvoja (CKR). Účelom takejto organizačnej štruktúry bolo dať pod jedného VELITEĽA (za žiadnych okolností nie pod rektora, a už vôbec nie pod taký nezmysel aký sa používal: veliteľ-rektor), zodpovednosť za profesionálny a líderský rozvoj celého profesionálneho dôstojníckeho zboru, od kadetov cez dôstojníckych zástupcov, až po generálov. Obidve inštitúcie by boli maximálne integrované. Poddôstojníci mali mať vlastný systém prípravy.

Už v čase prípravy lobisti, intrigáni, deformátori a nesmierne neosvietení ľudia, ktorí organizovane zabraňovali procesu reformy, lebo ho nepochopili a nechceli pochopiť dosiahli časť svojich zámerov. Pod tieňom slávnej vety docenta práva: „nie je možné zmeniť zákon, lebo to nedovoľuje zákon“ bolo nutné urobiť kompromis a vysokú školu (AOS) oddeliť od vojenskej výcvikovo-vzdelávacej inštitúcie (NAO). Tým neplánovane a v príkrom rozpore s koncepčnými požiadavkami vznikli na jednom dvore dve inštitúcie. Jedna, tá pre rezort menej dôležitá, ba nepodstatná (vysokoškolská), pod vedením rektora. A druhá, tá pre rezort, reformu a zmenu KRITICKY dôležitá, pod vedením kariérne rotujúceho vojaka-bojovníka, veliteľa (maximálne 3 roky vo funkcii).

O pár rokov neskôr tí najprimitívnejší deformátori reformy presvedčili extrémne nekompetentných a nemúdrych politikov, aby výcvik podriadili pod vysokú školu (AOS) a zrušili to, čo bolo KRITICKY dôležité (NAO) nazvanú po maršalovi Andrejovi Hadíkovi. Zatiaľ v histórii samostatného Slovenska to najmenej múdre a najmenej premyslené rozhodnutie so závažnými dôsledkami: dôstojníckym zborom znovu formovaným podľa zdedených princípov, pre zdedené myslenie a nie pre budúce požiadavky.

Nemajme obavy, oni (deformátori) nechápu čo spôsobili, ako hrubo poškodili Slovensko, akú závažnú sabotáž na zníženie obranyschopnosti vlasti spáchali, lebo nechcú. Sú blahoslavení, lebo im podľa biblie bude patriť kráľovstvo nebeské. Aspoň nejaký úžitok. Pod lobistickým tlakom a z dôvodu zdedeného rigidného myslenia v rámci schvaľovacích prvkov teda tento americký model nebolo možné realizovať v pôvodnej verzii. Tým sa vytvorili podmienky na to, aby sme si v budúcnosti osvojili oveľa úspornejší model bez poskytovania vysokoškolského vzdelania na pôde rezortu. Model, ktorý som osobne od začiatku preferoval.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Publikované 30. septembra 2020