Pokračujem v publikovaní série blogov, ktorých zámerom je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov a odstránenia šírenia klamstiev, neraz manipulácie. Rozsah problémov spojených s reformou systému vojenského vzdelávania bol mimoriadne veľký a mnohé problémy boli v minulosti hrubo zanedbané. Proces si neraz vyžadoval aj odvahu a osobnú statočnosť ľudí, ktorí často museli zvádzať aj vnútorný boj so svojim presvedčením. V realizačnom tíme sekcie som tiež „zdedil“ personál. Nevymenil som ani jediného s vedomím, že stádo baranov vedené levom je tisíc razy silnejšie, ako stádo levov, vedené baranom. Zopár baranov zostalo, ale rozhodujúcu časť realizátorov na všetkých úrovniach som (možno len dočasne) preformátoval na svoj obraz: na levov a levice. Možno skôr na vlkov a vlčice, pretože toto naše, mimoriadne inteligentné, húževnaté a odolné zviera, mi je vzorom odvtedy, keď sa mi v detstve do rúk dostala knižka „Sivá vlčica“.
Boli sme svorka, ktorá dodala unikátny produkt. Nebolo nám dovolené dodať ho úplne podľa pôvodných zámerov, ale bol to akceptovateľný produkt. V daných podmienkach masívneho plošného odporu proti reformám (pokračujúceho) zo strany tých, ktorí mali v starom systéme osobné výhody a privilégiá, sa stal doslova zázrak. Vedenie jednotlivých procesov bolo skutočnou skúškou líderských schopností tých, ktorí boli do reformy zainteresovaní v riadiacich pozíciách. A mnohí ho nezvládali.
Nostalgia pretrváva. Aj medzi komentujúcimi. Povznášam sa nad tým tak vysoko, ako lietam. Nejde o ich dojmy, ani o moje. Ide o moju a našu vlasť, o jej obranyschopnosť, o štátnosť. Ide o Slovensko. A neosvietenosť raz bude musieť ustúpiť osvietenosti. Nevieme iba to, kedy.
Na rozpoznanie vojenskej tuposti a neosvietenosti sa mi osvedčilo jedno pravidlo. Zvykne byť priamo úmerná úrovni žlče, nenávisti a zúrivosti, v minulosti aj intríg anonymného odporcu. Ale aj úrovni absencie vojenského profesionalizmu nositeľa. V novom systéme by mal byť tento typ zákerných zakomplexovancov ľahko odhaliteľný už spomenutým výberovým procesom dôstojníckych ašpirantov. Verím, že každý má právo sa spamätať. Ale vieme, že každé pravidlo má výnimku a tým mentálne najzaostalejším duchovným naháčom niet pomoci.
Už vieme, že ide o proces, ktorého konečný produkt v celej línii štruktúr a hodností si vyžiada desiatky rokov. Rovnaký proces aj čas si vyžaduje celá nekvalitná štátna a verejná správa. Ak začneme teraz, výsledok bude asi o 30 rokov, ak budeme „X“ rokov váhať, výsledok bude o X+30 rokov. Nezabúdajme na fakt, že proces budú mať odvahu a statočnosť spustiť iba vlastenci, etatisti. Lebo len oni budú panovať na svojom a pre budúcnosť svojich, našich. Extrémistickí liberálni antištátnici potrebujú deformovaný systém intríg, prešpikovaný podlosťou, zákernosťou, donášaním a strachom. Oni budú aj v najvyšších politických a štátnických funkciách len sluhami, poskokmi a pätolízačmi cudzích pánov. Oni preto nepotrebujú kvalitný a hrdý dôstojnícky zbor. Tento by ich totiž prevyšoval. Po všetkých stránkach. Najmä osobnou odvahou, statočnosťou, sebaúctou, vlastenectvom, oddanosťou chrániť svoju národno-štátnu (slovenskú) budúcnosť a ctiť si minulosť. Tú slovenskú, ochránenú od nánosov cudzích interpretácií údajnej spoločnej minulosti.
Pokračovanie v nasledujúcej časti.
Publikované 24. septembra 2020
Pre záujemcov pripájam linky na predchádzajúce časti
https://blog.hlavnespravy.sk/21915/poziadavky-na-zmenu-vycviku-dostojnikov-formovanie-dostojnikov-3/
https://blog.hlavnespravy.sk/22087/co-vyjadruje-hodnost-formovanie-dostojnikov-6-cast/