Povstanie, Ústava a Panna Mária

V blízkom období sa budú prekresľovať hranice štátov, niektoré dokonca zmiznú z mapy sveta. Stojíme pred mimoriadne náročnými skúškami, preto je potrebné povedať pár slov skôr, než dôjde k zlomovým udalostiam.

Oslavy 76. výročia SNP prebiehali trošku neobvykle. Neviem, či je čo oslavovať, ale pripomínať si treba. Celkom určite treba pripomenúť to, čo naši politici zabudli. Zrada západných mocností umožnila nástup fašizmu, ktorý rozpútal druhú svetovú vojnu. Hodnoty diktátu a fašizmu k nám prišli zo západu, oslobodenie spod fašistickej diktatúry z východu. SNP bolo výsledkom nesúladu názoru a postojov politických predstaviteľov štátu s názorom a postojom občanov. Podobne vtedy, ako aj dnes, sa naši politickí predstavitelia podvolili záujmom agresívnej politiky Západu. Toto je pointa, detaily nechajme na historikov.

Naša omamka vedela plynule nemecky aj maďarsky. Na sklonku života pozerala výlučne nemecké televízne programy. Dôležitá časť jej života sa odohrávala práve v období druhej svetovej vojny. Omamka mala rada nemeckú kultúru a Nemcov často až nekriticky vyzdvihovala. Počas vojny mnohí Nemci boli ubytovaní v domoch bežných obyvateľov v obciach na línii frontu. Omamka mala Nemcov rada, „vždy boli umytí, oholení, dbali o seba, správali sa kultivovane“. Často chodila tlmočiť a u Nemcov bola dobre zapísaná. Mnohí ľudia ani dnes nechcú vidieť, že diktatúra prichádza v mene „veľkých“ ideí, a následne sa zvrhne na vraždenie v bielych rukavičkách v mene vyšších cieľov. Presne na tomto rozmedzí stojí súčasná spoločnosť. Podstupujeme opakovanú skúšku, v ktorej sme prvý krát neobstáli.

Oslavy 76. Výročia SNP v Banskej Bystrici boli zvláštne.“ Oslavujúcich“ politikov v uzavretom priestore pamätníka SNP oddeľovala od „oslavujúcich“ občanov policajná páska. Bohu žiaľ, prejavy politikov pri oslavách SNP zostali v rovine bezobsažných slov, v rovine vyprázdnených fráz, ktoré z úst súčasných politikov vyznievajú farizejsky, neúprimne, pokrytecky a nezúčastnene. Z ich strany bolo cítiť nechutnú povinnú jazdu a už sú určite radi, že to majú za sebou. Pani prezidentka však predniesla pekné slová a mali by sme to brať ako hodenú rukavicu: : „Udalosť, ktorú si pripomíname, nám z hĺbky histórie odkazuje, že civilizačné hodnoty sa musia brániť ešte v predpolí, skôr ako sa objavia iba prvé náznaky ich ohrozenia, nie až na poslednej hradbe, ako sa to stalo v druhej svetovej vojne.“ A súčasne položila otázku, či by sme konali rovnako odhodlane a statočne? Našli by sme v sebe odvahu postaviť sa na správnu stranu, aj keby sme tým riskovali svoj život? Áno, musíme dať pani prezidentke jasnú odpoveď, pretože dnes už nie je doba na robenie kompromisov. Treba sa jasne postaviť na jednu, alebo druhú stranu a brániť hodnoty v „predpolí“. Lenže nie tak, ako si to predstavujete vo svojich myšlienkach. Mnohí by najradšej vyšli do ulíc, premiéra napichli na vidly a prezidentku umlátili motykou. Nie vážení, takto to nepôjde. Karma je neúprosná, a to by sme opäť museli opakovať ročník.

Vo svojom prvom, Úvodnom blogu tu na HS som napísal, že ľudí v uliciach považujem za zúfalcov (samozrejme trošku expresívne) a že revolúcia sa dá urobiť z pohodlia obývačky. Trošku to ozrejmím. Často píšem o schémach, ktoré už neplatia a my musíme konať v nových zmenených podmienkach. Tu je príklad zo súčasnosti. Súd vyniesol rozsudok nad Kočnerom. Nevinný. Médiá a politici už dávno vyniesli rozsudok, ale sudcovia nepodľahli tomuto hrubému nátlaku a prekrúcaniu skutočností, ale konali v intenciách svojho svedomia a opierali sa o dôkazy. Zaslúžia si našu úctu a obdiv. To, že v tejto kauze je mnoho aktérov tajných služieb rôznych strán netreba vysvetľovať, časom sa všetko aj tak dozvieme. Chcem poukázať na neoblomnosť a pevnosť ľudského charakteru na strane sudcov. Toto je tá revolúcia, ktorej by sme sa mali všetci zúčastniť. Ak budeme všetci dostatočne sebavedomí, ak budeme konať v súlade so svojim svedomím, nič nás nezlomí. Na týchto základoch treba realizovať povstanie súčasnosti a veriť, že to prinesie správne výsledky v budúcnosti.

Situácia v spoločnosti je nasledovná. Občania a politici žijú v dvoch rozdielnych vesmíroch. V poslednom čase zaznievajú zo strany politikov úvahy o zmene Ústavy SR, ktorá by mala byť akousi spoločenskou zmluvou. Lenže ak si myslíte, že bude predložená občanom na schválenie v referende, zbytočne sa nádejáte. Žiadna spoločenská zmluva nebude. Zmeny Ústavy sú plne v réžii politikov, na ktorých občan nemá žiadny dosah. Je to de facto zmluva politikov, v prospech ich osobných cieľov, ruka v ruke s presadením cudzích záujmov. Cieľom zmeny Ústavy je upevniť mocenské páky a podriadiť občana svojim a cudzím záujmom. Pri súčasnej ústavnej väčšine koalície si politici teoreticky môžu uzákoniť naozaj čokoľvek. Toto by nás mohlo traumatizovať, pokým si neuvedomíme svoju silu. Druhý nám môže urobiť len to, čo mu dovolíme. Platí to pre politikov aj pre občanov. Pochopte. Oni naozaj môžu schváliť čokoľvek, ale ak budeme súdržní, pevní a vytrvalí, nemusíme ich rozhodnutia rešpektovať. Chvíľu to bude bolieť, ale postupne sa to prelomí a situácia sa otočí. Nie občan nebude mať žiadny dosah na politiku, ale politici nebudú mať žiadny dosah na občana. A netreba sa báť, mocenské nástroje, policajt aj sudca je z mäsa a kostí, a možno je to práve váš syn, alebo sused. Tiež chápe o čo tu ide. A nad nami je ešte niečo vyššie. Spravodlivosť univerza. Keď porozumieme, postavíme spoločnosť podľa našich predstáv. Súčasní politici zostanú na jej okraji. Ale začať treba u seba. Nemusíme ísť každému po ruke. A nemusíme uspokojovať nám vnucované cudzie predstavy o vlastnom živote. Ctime a napĺňajme hodnoty a princípy v súlade so svojim svedomím.

Pred nami je Panna Mária, patrónka Slovenska. Nech to tak zostane, pretože ju budeme potrebovať. Čoskoro sa začnú diať zlomové udalosti a v zúfalstve a nádeji budeme hľadať oporný bod. K Bohu a jeho „zástupcom“ bude spoločnosť smerovať svoje prosby. Viete, mnoho štátov zanikne, spoločnosť sa úplne zmení a začne fungovať v súlade s vyššími princípmi. Medzi tým bude veľa násilia a veľa zmätku. Nenechajme sa pomýliť a neschádzajme zo správnej cesty. Verme, že to prinesie svoje ovocie a naša spoločnosť ak obstojí v týchto skúškach, stane sa jedným z duchovných centier novej civilizácie založenej na rešpektovaní zákonov univerza (prenesene Boha). Príde sem množstvo ľudí zo Západu. A my ich budeme musieť prijať.  Preto by som chcel spomenúť niečo o spájaní a rozdeľovaní.

Dualita smeruje k jednote. V poslednom čase sa často stretávam s odkazom na Obrodu Slovanov. Autor sa odvoláva na genetické kódy výnimočnosti (alebo predurčenia?). Ja nevidím rozdiel medzi čiernym, bielym, alebo pásikavým. Ale je pravda, že keď sa na to pozrieme z úrovne duše, inkarnujeme sa do spoločenstva blízkych bytostí. Preto sú evidentné rozdiely medzi rôznymi rasami, národmi, etnikami. Preto u jedných dominujú určité črty správania, zatiaľ čo iní ich majú potlačené. Má to svoj význam. Nerozumiem preto, či sa cítime nejako utláčaní, alebo nedocenený. Ak áno, treba hľadať chybu v sebe. Sme asi málo sebavedomí a opakujem, druhí nám robia len to, čo im dovolíme. Akékoľvek rozdeľovanie ľudí podľa farby pleti, podľa národnosti, či podľa iných kritérií ľudí rozdeľuje. Tadiaľto cesta nevedie. Hovorím, spejeme k jednote. Ku každému sa treba správať rovnako, ale pokiaľ má vládnuť spravodlivosť, aj merať rovnakým metrom. V poslednej dobe v týchto súvislostiach rezonuje prípad Chovanec, kedy život tohto človeka nestál niektorým médiám ani za zmienku a naši štátni predstavitelia začali konať na ochranu práv nášho občana (v tomto prípade práv pozostalých) až po tlaku verejnosti a „dezinformačných“ webov. Len to dokresľuje hodnotu občana v očiach našich štátnych predstaviteľov. Iné prípady, ako napríklad Kuciak, alebo Navaľnyj sú pretriasané denne. Položme si otázku, komu Kuciak, či Navaľnyj môže poslúžiť živý, či mŕtvy. A treba si vyvodiť závery, čoho všetkého je schopný ten, komu slúžil.

Keďže sme trošku v téme duchovna, chcel by som poznamenať, že v súčasnej dobe sa objavilo množstvo rôznych ezoterikov, ktorí sem pletú Plejáďanov a Síriusanov, bez pochopenia príčinných súvislostí spojenia reálneho života s duchovnom. Ľudia na ceste hľadania sú náchylní uveriť evidentným bludom zaobalených do pre bežného človeka nepochopiteľných téz. Radšej si všímajme to, čo sa deje okolo nás a snažme sa pochopiť súvislosti konania a jeho následkov. Vesmír má pravidlá, ktoré platia pre všetkých rovnako. Nikto nás neriadi, iba my sami. A nesieme za svoje skutky zodpovednosť. Ak nemáme chuť, alebo schopnosti riadiť svoj život, sme odovzdaní a potom nie je na koho okrem seba nadávať.

Pochopme, že ak chceme povstať, najskôr musíme urobiť revolúciu sami v sebe. Prirodzene sa zjednotiť vo vyznávaní rovnakých hodnôt. Potom výsledky revolučného procesu budú ak nie trvalé, určite dlhodobé. V tom prípade je veľká nádej, že ako spoločnosť prežijeme nasledujúce obdobie bez ujmy, s pozitívnym výhľadom do budúcnosti. Potom môžeme napísať zbrusu novú Ústavu, ktorá už ale nebude potrebná.