- Ústava Slovenskej republiky bola schválená 1. septembra 1992 vo večerných hodinách vtedajšou Slovenskou národnou radou (tak sa vtedy volal slovenský parlament). Bolo to ešte za trvania federatívneho Česko-Slovenska, a nikto vtedy nemohol s istotou vedieť, ako to s osamostatňovaním napokon dopadne. Tých 114 poslancov, ktorí za ňu hlasovali, do určitej miery riskovali vlastnú slobodu. Ak by sa emancipačný proces na Slovensku nepodaril, mohli by byť stíhaní za pokus o rozbitie spoločného štátu. Predsa len, dalo sa to vyložiť aj tak, že prijímanie druhej ústavy v štáte, ktorý už jednu ústavu mal, je krokom k jeho zničeniu. Spomeňme si len na situáciu v Katalánsku spred pár rokov. Politici, ktorí organizovali referendum o možnom odčlenení Katalánska od Španielska, boli trestne stíhaní a mnohých posadili španielske úrady na dlhé roky za mreže.
- Ústava bola jedným z troch dôležitých krokov na ceste k vzniku suverénnej a samostatnej Slovenskej republiky. Prvým krokom bola Dekláracia zvrchovanosti zo 17. júla 1992, ktorou Slovenská národná rada vyslovila právo slovenského národa na vlastnú štátnosť. Z nej sa ešte mnohí smiali a považovali ju za zbytočný a bezvýznamný akt. Keď o necelé dva mesiace slovenský parlament schválil Ústavu Slovenskej republiky, smiech prestal. Začínalo byť jasné, že Slovensko vykročilo cestou k samostatnosti. Dodnes kritizujú oba akty najmä tí, ktorí boli proti ich prijatiu. Tretím právnym aktom, ktorý zavŕšil cestu k vzniku samostatnej SR bol ústavný zákon federálneho parlamentu z 25. novembra 1992 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky k 31. decembru 1992. Podľa tohto ústavného zákona sa nástupnickými štátmi stali Slovenská republika a Česká republika. Dohodlo sa napríklad aj to, že ani jeden nástupnícky štát nebude používať pôvodnú vlajku Česko-Slovenska, čo vieme, že Česká republika okamžite porušila a dodnes používa pôvodnú federálnu vlajku. V zahraničí tak vznikol dojem, že nástupnícky štát po úspešnom Česko-Slovensku je Česká republika a Slovensko sa len odštiepilo. Ale to je už iná téma.
- Vyspelé štáty si svoj základný zákon, teda ústavu, vážia a pristupujú k nej s úctou. Naša ústava je kvalitný dokument, ktorý pripravil kolektív vynikajúcich odborníkov pod vedením akademika Milana Čiča. Hoci život prináša aj potrebu zmien a doplnkov, základný text slovenskej ústavy zabezpečil pomerne bezproblémové fungovanie štátu a jeho orgánov. V podstate sme nemali počas trvania Slovenskej republiky väčšiu ústavnú krízu a nedochádzalo k politickej nestabilite, ako sa tomu dialo v iných okolitých štátoch (spomeňme si len na Českú republiku v rokoch 2017-2018, kde skoro rok po voľbách vládla vláda bez dôvery parlamentu).
- Slovenská ústava je prejavom štátotvornosti slovenského národa, je základným dokumentom nášho štátu. Zabezpečuje rozdelenie štátnej moci, garantuje nám naše práva a slobody, je hrádzou proti extrémistickým liberálnym zákonom. Dnešný štátny sviatok znevažujú najmä tí, ktorým smrdí slovenská samostatnosť. Nedajme si vziať dnešný deň. Nedovoľme útoky na našu ústavu. Je symbolom, ktorý nesmie padnúť.