- Ústava Slovenskej republiky bola schválená 1. septembra 1992 vo večerných hodinách vtedajšou Slovenskou národnou radou (tak sa vtedy volal slovenský parlament). Bolo to ešte za trvania federatívneho Česko-Slovenska, a nikto vtedy nemohol s istotou vedieť, ako to s osamostatňovaním napokon dopadne. Tých 114 poslancov, ktorí za ňu hlasovali, do určitej miery riskovali vlastnú slobodu. Ak by sa emancipačný proces na Slovensku nepodaril, mohli by byť stíhaní za pokus o rozbitie spoločného štátu. Predsa len, dalo sa to vyložiť aj tak, že prijímanie druhej ústavy v štáte, ktorý už jednu ústavu mal, je krokom k jeho zničeniu. Spomeňme si len na situáciu v Katalánsku spred pár rokov. Politici, ktorí organizovali referendum o možnom odčlenení Katalánska od Španielska, boli trestne stíhaní a mnohých posadili španielske úrady na dlhé roky za mreže.
- Ústava bola jedným z troch dôležitých krokov na ceste k vzniku suverénnej a samostatnej Slovenskej republiky. Prvým krokom bola Dekláracia zvrchovanosti zo 17. júla 1992, ktorou Slovenská národná rada vyslovila právo slovenského národa na vlastnú štátnosť. Z nej sa ešte mnohí smiali a považovali ju za zbytočný a bezvýznamný akt. Keď o necelé dva mesiace slovenský parlament schválil Ústavu Slovenskej republiky, smiech prestal. Začínalo byť jasné, že Slovensko vykročilo cestou k samostatnosti. Dodnes kritizujú oba akty najmä tí, ktorí boli proti ich prijatiu. Tretím právnym aktom, ktorý zavŕšil cestu k vzniku samostatnej SR bol ústavný zákon federálneho parlamentu z 25. novembra 1992 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky k 31. decembru 1992. Podľa tohto ústavného zákona sa nástupnickými štátmi stali Slovenská republika a Česká republika. Dohodlo sa napríklad aj to, že ani jeden nástupnícky štát nebude používať pôvodnú vlajku Česko-Slovenska, čo vieme, že Česká republika okamžite porušila a dodnes používa pôvodnú federálnu vlajku. V zahraničí tak vznikol dojem, že nástupnícky štát po úspešnom Česko-Slovensku je Česká republika a Slovensko sa len odštiepilo. Ale to je už iná téma.
- Vyspelé štáty si svoj základný zákon, teda ústavu, vážia a pristupujú k nej s úctou. Naša ústava je kvalitný dokument, ktorý pripravil kolektív vynikajúcich odborníkov pod vedením akademika Milana Čiča. Hoci život prináša aj potrebu zmien a doplnkov, základný text slovenskej ústavy zabezpečil pomerne bezproblémové fungovanie štátu a jeho orgánov. V podstate sme nemali počas trvania Slovenskej republiky väčšiu ústavnú krízu a nedochádzalo k politickej nestabilite, ako sa tomu dialo v iných okolitých štátoch (spomeňme si len na Českú republiku v rokoch 2017-2018, kde skoro rok po voľbách vládla vláda bez dôvery parlamentu).
- Slovenská ústava je prejavom štátotvornosti slovenského národa, je základným dokumentom nášho štátu. Zabezpečuje rozdelenie štátnej moci, garantuje nám naše práva a slobody, je hrádzou proti extrémistickým liberálnym zákonom. Dnešný štátny sviatok znevažujú najmä tí, ktorým smrdí slovenská samostatnosť. Nedajme si vziať dnešný deň. Nedovoľme útoky na našu ústavu. Je symbolom, ktorý nesmie padnúť.
.JPG)
.jpg)
