V nedeľu 30. augusta 2020 sa v jednom z najhorúcejších dní roka za účasti asi 150 vlastencov z celého Slovenska uskutočnila spomienková slávnosť na mieste Bitky pri Veľkých Vozokanoch. Pre tých, ktorí ešte nepochopili aktuálnosť významu a odkazu tejto bitky, možno viac napovie príhovor iniciátora (autora blogu), pričom vlastenecké organizácie chcú rovnakú spomienkovú slávnosť organizovať každý rok v poslednú augustovú nedeľu, najbližšie 29. 8. 2021.
Vážené dámy, vážení páni, vážení suverenisti hlásiaci sa k myšlienkam slobody, odhodlanosti brániť svoju domovinu, odmietajúci vnucovanie cudzích hodnôt. Keď sme ako signatári dokumentu Nitrianska deklarácia prišli s myšlienkou organizovať tieto stretnutia na tomto mieste, mnohí sa pýtali prečo. Lebo čelíme presne rovnakému problému, ako naši predkovia a nastal čas sa inšpirovať.
Dovolím si poskytnúť strategický pohľad na hĺbkovú podstatu Bitky pri Veľkých Vozokanoch, ktorá nie je z pohľadu stratéga jedna bitka. Sú to dve absolútne samostatné vojenské operácie, ktoré nie sú navzájom spojené ničím iným, len miestom konania. Z vojensko-strategického hľadiska išlo o dva radikálne rozdielne zámery aj spôsoby vedenia boja dvoch uhorských aktérov. Už som publikoval za čo bojovali vtedy už z veľkej časti zmaďarizovaní uhorskí šľachtici, ktorí prehrali, a na počesť ktorých je postavený tento Vozokanský lev. Uviedol som aj úplne rozdielny cieľ, za ktorým išli slovensko-uhorskí roľníci z okolitých slovenských obcí, ktorí výpalníkov porazili, na ktorých počesť je tu len táto maličká tabuľa.
Každého života je škoda a je škoda aj životov mladých šľachticov. Bojovali odvážne na svojom území. Skutočný vojak vzdá úctu aj obetiam na strane nepriateľa. O to väčší rešpekt a úctu si zaslúžia tí bojovníci, ktorí chránili svoju pôdu, úrodu, ženy, deti, starcov, domovinu. Tak moji čierno-kľačianski staro-otcovskí švecovskí predkovia, ako aj moji staro-mamkovskí šutkovskí predkovia z neďalekej Domoviny, dnes časti Tesárskych Mlynian. Preto sem chodím od útleho detstva, ešte predtým, ako tu bola táto tabuľa, predtým, ako historik Gabriel Šutka v roku 2004 publikoval svoje poznatky o bitke.
Zloženie sedliackej armády Adama Forgáča zo 16 okolitých obcí nie je známe. Rebeli, povstalci, domobranci, nazvime si ich akokoľvek, teda tí, ktorí chránia svoje domovy, ktorí sa postavia proti teroru, tí nemajú za sebou kronikárov, popisujúcich každý ich hrdinský čin. Nečíha na nich ani horda novinárov, ani slávobrány. Nemajú mená, neexistuje zoznam bojovníkov. Zostáva po nich len produkt: strach cudzích votrelcov z vycerených zubov.
Dovolím si len stručne skonštatovať, prečo šľachtici prehrali a prečo naši slovenskí roľníci nasledujúci deň drvivo vyhrali. Šľachtici bojovali o svoju šľachtickú česť, o svoje stavovské privilégiá, bojovali naučenými zručnosťami proti rovnocennému, možno silnejšiemu nepriateľovi. Bojovali ako žoldnieri hlavou, nebojovali srdcom ani dušou. Bojovali symetrický súboj tak, ako ich nepriatelia Osmania. Vtedy je výsledok lotériou. V tejto lotérii zvíťazili vnucovatelia cudzích hodnôt, výpalníci.
Naši slovensko-uhorskí roľnícki domobranci tu bojovali o výsledky svojej roboty, o svoje domovy, o svoju suverenitu rozhodnúť si o použití svojich produktov. Bojovali o svoje rodiny, ženy, dcéry, starcov. Bojovali HLAVOU, SRDCOM a DUŠOU, bojovali asymetricky a nelineárne. Bojovali s tým, čo mali, s čím vedeli narábať, čím nepriateľ pohŕdal, s čím nepočítal. Proti čomu sa nevedel brániť. Proti osmanským výpalníkom boli v početnej aj technologickej nevýhode. Poznali svoje prostredie a pod vedením vojaka použili vhodnú stratégiu. Preto vyhrali. V tom je poučenie pre našu generáciu.
Naši tunajší hrdinovia prejavili dnes už zriedkavé hodnoty. Potvrdili aspekty strategického dlhodobého myslenia známe ako zdravý sedliacky rozum. Vzdajme týmto úctu tým našim predkom, ktorí pred stáročiami preukázali to najlepšie, čo doma máme. Vycerili zuby a zvíťazili, ochránili svoje domovy. Naši predkovia na tomto mieste prejavili rešpekt k dnes znovu upieranej maximálnej miere suverenity, ako základného predpokladu slobody. Aj odmietaním riadiť sa podľa cudzích pravidiel a zákonov. Práve v tom je skutočný viac ako aktuálny odkaz.
Nevidím žiadny problém v tom, aby sme ukázali veľkorysosť a boli zhovievaví k našim maďarským susedom, ktorí si sem chodia uctiť svojich porazených šľachticov, tiež bojovali statočne. Buďme žoviálni aj k potomkom Osmanov. Toto nesmie byť o nenávisti. Vo svete je úplne normálne, že doboví protivníci a rôzne strany konfliktov môžu mať úplne rozdielnu interpretáciu rovnakej dejinnej udalosti. Tá naša vychádza zo strategickej analýzy nevyvrátiteľných faktov. O to viac nás môže tešiť. To je tiež prejav suverenity, slobody, sebaúcty. O tom je toto pietne miesto, dokazujúce, že vonkoncom nie sme národ zbabelcov. Naopak, sme národ a potomkovia odhodlaných skutočných hrdinov. Prejav úcty k našim predkom, domobrancom, ktorí sa postavili na ochranu svojich hodnôt a zvíťazili nad dobovou výpalníckou tyraniou vnucovania cudzích hodnôt je vysoko aktuálnym a trvalým odkazom pre náš národ, Slovensko, ba dnešný svet.
Osmani si sem chodili vyberať výpalné. Naši predkovia ich vypoklonkovali. Cudzie nechceli, svoje si nedali. To je aj naša povinnosť voči všetkým dobovým výpalníkom a ich agentom, kolaborantom a teda zradcom spomedzi nás. My si nemusíme od nikoho pýtať povolenie na vlastnú interpretáciu historických udalostí, na úctu k vlastným hrdinom. Buďme žoviálni k tým, ktorí ešte nechápu, Dajme im šancu aj čas na to, aby sa spamätali, pochopili. Nedajme možnosť tým, ktorí nechcú chápať naďalej deformovať a bagatelizovať naše slovenské dejiny.
Česť pamiatke víťazných slovensko-uhorských domobrancov. Česť symbolu odhodlanosti brániť si svoje aj proti presile. Prichádza nová éra, inšpirujme sa!
Pre záujemcov pripájam link na blog, týkajúci sa rovnakej udalosti: https://blog.hlavnespravy.sk/16397/predvolebna-lekcia-z-geopolitiky-my-slovaci-mame-udalost-symbolizujucu-ochranu-suverenity-vitazstvo-proti-presile-ochranu-proti-cudzim-hodnotam-aj-cudzim-vypalnikom/