Už dávnejšie bombastické vyjadrenia Luca Montagniera o umelom pôvode SarsCov2 a pandémie Covid19 sa môžu javiť v inom svetle. Totiž Francúzsko zohralo veľmi významnú úlohu, v rámci spolupráce s Čínou, na budovaní výskumných aktivít a infraštruktúry v Číne. Totiž niektoré štáty ako USA, Rusko, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko predstavujú svetovú špičku v niektorých oblastiach vedeckého výskumu. A Francúzsko (okrem USA) sa intenzívne podieľalo na niektorých aktivitách v rámci vedeckej spolupráce.
Počas prezidentovania Jacqua Chiraca Francúzsko výrazne rozšírilo spoluprácu s Čínou. V roku 2004 sa začala veľmi intenzívna spolupráca v oblasti medicíny a biológie. Vtedy sa prijalo politické rozhodnutie poskytnúť Číne moderné vedecké technológie a pomôcť vybudovať dnes slávne laboratórium P4 vo Wu-chane, z ktorého, podľa niektorých názorov odborníkov a politikov, mohol uniknúť vírus SarsCoV2. Čiže nie z nejakého „mokrého“ trhu so zvieratami. Najnovšie francúzske vyšetrovanie investigatívnych novinárov v tomto prípade viedli niektoré francúzske verejné médiá, poukazuje priamo na Čínu a tvrdí sa, že Peking nie celkom seriózne spolupracoval s francúzskymi partnermi, ktorí už neskôr nemala kontrolu nad laboratóriom, ani vplyv na dodržiavanie štandardov BSL4. Na začiatku stojí za to sa opýtať, prečo sa Paríž práve teraz venuje tejto téme a nejakým spôsobom dáva dôveryhodnosť konšpiračným teóriám, ktoré cirkulujú od začiatku pandémie?
Od začiatku vypuknutia hystérie corona vírusu SarsCoV2 vo Francúzsku existuje teória, že SARS-CoV-2 sa dostal z laboratória vo Wuchane, kde sa prsty zašpinili i Francúzi z Pasteurovho ústavu, kde zohral významnú úlohu podnikateľ a manžel bývalej ministerky zdravotníctva Agnes Buzynovej prof. Yves Levy. Francúzski investigatívci a ich novinárske vyšetrovanie teraz tieto skutočnosti nepriamo potvrdzujú. Tieto veľmi zaujímavé informácie sa objavili aj vo francúzskych verejných médiách. A tak teória sprisahania a vedecká spolupráca Pasteurovho inštitútu s Čínou vyvoláva stále viac otázok. V Paríži vyvolal Peking rozruch, lebo čínske veľvyslanectvo nedávno priamo zaútočilo na francúzsku zdravotnícku politiku boja proti koronavírusu. A preto Francúzsko neukazuje len prstom na Čínu, ale strategicky sa tiež chráni pred možným obvinením zo spoluúčasti, najmä preto, že tému laboratória vo Wuchane prevzali USA. Donald Trump už dlhšie obviňuje Čínu z rozšírenia SarsCoV2 a neskôr by sa mohlo ukázať, že Francúzsko dalo Číne nebezpečné „hračky“ na výrobu biologických zbraní. Trump ale tiež tancuje na tenkom ľade, lebo je verejne známe z amerických médií, že USA poskytli granty na vedecký výskum laboratóriám vo Wuchane.
Konšpiračné teórie, ktoré sa často stávajú realitou, sa preto nejakým spôsobom odvolávajú na reálne fakty, pretože vyšetrovanie FranceInfo potvrdilo, že laboratórium P4 vo Wu-chane bolo čiastočne financované a vybavené Francúzskom, ktoré tam poskytovalo technológie a vedecké poznatky. Tam boli testované viaceré koronavírusy a vraj práve tu najprv objavili SARS-CoV-2. France Info však tvrdí, že francúzsky dohľad nad činnosťami a výskumom laboratória P4 bol už minimalizovaný a spolupráca bola v priebehu času menej intenzívna.
Otázkou je prečo bol Wuchan vybraný? Wu-chan, ktorý má 11 miliónovú populáciu a dlhodobo spolupracuje s Francúzskom (existuje múzeum francúzskeho urbanizmu a vlakov TGV). V roku 2000 sa začala spolupráca v oblasti medicíny a v roku 2003 výskyt vírusu SARS zasiahol Čínu tak intenzívne, že o rok neskôr sa počas stretnutia Chiraca s Hu Jintaom prijalo rozhodnutie o spolupráci v tejto oblasti. Posilnila sa čínsko-francúzska spolupráca a prezidenti a predsedovia vlád podpísali ďalšie projekty. Takže časom sa zrodila myšlienka postaviť laboratórium P4 vo Wu-chane špecializované na testovanie neznámych vírusov, pre ktoré neexistuje vakcína. Treba dodať, že va svete existuje len asi tridsať takýchto výskumných biomedicínskych infraštruktúrnych inštitúcií.
Ak to bol nebezpečný projekt je tu adekvátna otázka prečo sa Paríž stiahol?
Hlasy z vedeckej komunity dávnejšie varovali, že takéto laboratóriá sú bezpečnostným a vojenským rizikom v oblasti biológie, lebo Číňanom poskytnú možnosť vytvoriť nebezpečnú biologickú zbraň. Už dlho sa pripomínalo, že mobilné biologické laboratóriá P3, ktoré dostal Peking tesne po epidémii SARS od francúzskej vlády Jean-Pierra, niekde zmizli a dodnes nie je známe, ako sa ďalej používali, ani na aké ciele.
Avšak na tieto varovné hlasy sa neprihliadalo.
Tu doslova platí Vespasianov výrok, že Pecunia non olet (peniaze nesmrdia, Slovensko má s tým tiež svoje skúsenosti), takže v roku 2004 minister zdravotníctva Michel Barnier podpísal projekt na vybudovanie laboratória P4 v Číne v čiastočne frankofónnej zóne Wuchanu. V roku 2008 bol vymenovaný francúzsko-čínsky projektový manažment a administratíva prezidenta Sarkozyho v roku 2010 informovala WHO o začatí práce. Projektu sa zúčastnilo najmenej 15 francúzskych spoločností a stavebné práce vykonali miestne spoločnosti. Laboratóriá P4 vo Wuchane sú technologicky na najvyššej úrovni vývoja, ale francúzska strana mala od začiatku určité výhrady voči kvalite práce čínskych partnerov. 31. januára 2015 bolo laboratórium pripravené.
Od tohto momentu prestal byť spolupredsedom projektu Francúz Alain Mérieux (známy obchodník z očkovacieho a lekárskeho priemyslu) a Francúzsko teraz tvrdí, že Číňania prevzali úplnú kontrolu nad projektom, aj keď stále v spolupráci s Francúzmi. Vedecká spolupráca však musela pokračovať, pretože 23. februára 2017 francúzsky premiér Bernard Cazeneuve a ministerka zdravotníctva Marisol Touraine oznámili, že 50 francúzskych vedcov bude pracovať na zmluvách v P4 vo Wu-chane päť rokov a čínske laboratórium bude pracovať s P4 v Lyone. Francúzsko sa tiež zaviazalo školiť čínskych zamestnancov a ďalej poskytovať know-how. Mali sa začať aj spoločné výskumné projekty ale zmluvy však neboli uzavreté. V januári 2018 laboratórium začalo fungovať a časovo sa to zhodovalo s prvou návštevou Emmanuela Macrona v Číne. Podľa France Info však od samého začiatku existovali pochybnosti o spoľahlivosti a bezpečnosti práce v čínskom laboratóriu P4, pričom sa objavila bezpečnostná kritika v článku vo Washington Post (v januári 2018). Veľvyslanectvo USA v Pekingu vraj malo upozorňovať, že sa tam nepoužívajú dostatočné bezpečnostné opatrenia a že v laboratóriu sa testujú nebezpečné koronavírusy z netopierov.
Francúzi však minimalizujú svoju účasť v tomto projekte, pričom bývalý vedúci projektu, francúzsky podnikateľ Alain Mérieux, teraz hovorí spoločnosti Radio France Info: „Môžeme povedať, bez toho, aby sme odhalili štátne tajomstvo, že od roku 2016 sa neuskutočnilo žiadne stretnutie francúzsko-čínskeho výboru pre infekčné choroby.“ A hoci čínska strana prisľúbila spoluprácu a podpísala dohodu, nakoniec tam 50 francúzskych vedcov neprišlo ale spolupráca však pravdepodobne pokračovala. Podľa stránky china-info.com bol v roku 2019 opäť na stole spoločný projekt na vytvorenie „sanitárneho štítu“. Projekt na francúzskej strane v mene Pasteurovho inštitútu realizoval manžel ministerky Buzynovej, prof. Levi v spolupráci s pobočkami nadácie bývalého vedúceho projektu P4, miliardára Mérieuxa – v Laose, Kambodži a Bangladéši. Merieux tu spolupracoval s jedným z poradcov spoločnosti Macron, pričom France Info však tvrdí, že v minulom roku nedošlo k žiadnym akciám a práca na projekte bola zastavená.
Po vypuknutí epidémie laboratórium P4 vo Wu-chane oficiálne ukončilo činnosť 23. januára (po karanténe vo Wu-chane) ale podľa francúzskych a čínskych zdrojov však v prácu pokračovalo. V polovici marca sa tam uskutočňovali očkovacie testy – zrejme iba v spolupráci s čínskou biotechnologickou spoločnosťou, pričom testy boli vykonané na opiciach a neskôr na dobrovoľníkoch. Výsledky mali byť predbežne sľubné a čínske laboratórium P4 sa v súčasnosti zúčastňuje na vývoji globálnej vakcíny. V tomto momente sa francúzske investigatívne vyšetrovanie prerušilo, čo viedlo k ďalším špekuláciám a ku konšpiračným teóriám.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
