Inštitút GREVIO ako nástroj Istanbulského dohovoru

S odkazom na článok Ak je správa pravdivá, pýtam sa: Majú si Briti sypať popol na hlavu, lebo nezabránili fatálnemu násiliu na bezbrannom dieťati tým, že Istanbulský dohovor neratifikovali a neumožnili tým činnosť monitorovaceho, kontrolného, sankčného a odporúčacieho inštitútu GREVIO?
Je súdne rozhodnutie o adopcii detí „v ich najlepšom záujme“ (pochybná mantra) kýmkoľvek aj zárukou ich bezpečia? Dá sa predpokladať, že násilie voči deťom a ich aj pohlavné zneužívanie je možné v akomkoľvek prostredí, a dá sa vylúčiť, že k nemu nedochádza aj v „rodine“ párov rovnakého pohlavia? Aj to, že niektoré žiadosti o adopcie všeobecne majú vopred aj tento temný úmysel? Čo je najlepší záujem dieťaťa deklarovaný v Dohovore o právach dieťaťa a kto ho zaručí?
No tentoraz nie o adopciách ale o násilí všeobecne, o rodovo podmienenom násilí, ktoré zmieňuje práve Istanbulský dohovor a proti nemu má konať jeho európsky výkonný orgán ID a RE inštitút GREVIO.
K prípadu zabitia (skôr postupnej vraždy!) zverenej osoby dieťaťa v nadväznosti a s poukazom na Istanbulský dohovor toto:
Ako sa má agresivita homosexuálneho  „muža“ verzus bezbranné dieťa ženského pohlavia k teórii rodovo podmieneného násilia (Istanbulský dohovor)?
Jednalo sa o prejav nenávisti homosexuála voči opačnému pohlaviu?
Alebo o prejav nenávisti osoby agresora voči svojej homosexualite?
V každom prípade šlo o agresivitu vážne osobnostne a psychicky (možno psychiatricky) narušenej osoby smerom nie proti sebe ale vedenú proti zverenej osobe dievčatka.
Môže si tento zabijak a vrah sťažovať na potláčanie jeho práv v rámci uznaného registrovaného partnerstva? V čom mal teda svoj problém?
Nech to niekto korektne vyhodnotí…
Toto je parketa tvorcov Istanbulského dohovoru a jeho presadzovateľov. Problém vládneho výboru pre ľudské práva. Nikým nevolených ale systémom dosadených, sediacich na Odbore rodových rovností a rovných príležitostí a na ministerstve spravodlivosti, majúcich politickú podporu mimovládneho “apolitického” sektora.
Dohovor podpísalo v roku 2011 v tureckom Istanbule 44 z 47 krajín Európy. Ide o druh dokumentu, ktorý sa pre signatárov stáva záväzný po jeho ratifikácii a v prinajmenšom v  európskom priestore ustanovuje právne záväzné štandardy na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu. Doteraz ho ratifikovalo 23 signatárskyh krajín, ako o tom nedávno informovalo ministerstvo spravodlivosti.
Istanbulský dohovor má byť garantom ochrany a prevencie proti násiliu: Nemecko a Slovensko ho podpísali 11. 5. 2011. Poliaci 18.12.2012, Maďari 14.3. 2014 a Česi 2.5.2016. Z krajín V-4 ho ratifikovalo zatiaľ len Poľsko (27.4.2015).
Medzi krajiny, ktoré dohovor podpísali a neratifikovali, patrí napríklad aj Veľká Británia a Nemecko. Ako paneurópsky a transatlantický dokument ho nepodpísali USA ani RF.
EÚ ako celok podpísala Istanbulský dohovor 13.6. 2017, je pripravený na ratifikáciu.
Je Istanbulský dohovor tým, za čo sa vydáva?
Čo sa bude diať po jeho prípadnej ratifikácii?
Čo je Istanbulský dohovor:
https://moznostvolby.sk/category/istanbulsky-dohovor/
Prehľadná tabuľka signatárskych krajín:
https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures
Ratifikáciu Istanbulského dohovoru vláda na návrh ministerky spravodlivosti Žitňanskej odložila z dôvodu, že Slovensko na ňu nie je pripravené, je tu rozkol vo vnútri mimovládneho sektora (liberáli verzus konzervatívci), ktorým je dotknutá a rozdelená celá slovenská spoločnosť. Vyžaduje si spoločenskú diskusiu a politický konsenzus.
Vedecky pochybným východiskom Dohovoru je hypotéza, že rod a pohlavie (teda ani sexuálna orientácia a preferencie) nie sú vždy totožné, a sú len sociálny konštrukt, ako zdôvodňuje „odborné pseudovedecké“ zázemie novej ľavice neomarxistov, v opore o sociálnu filozofiu Frankfurtskej školy, ktorá je obsiahnutá v programoch ľudsko-právnych mimovládok sorosovského typu, ktoré sú kľúčovým zdrojom rozdelenia spoločnosti (plus ich LGBTI agenda).
Odpor voči týmto východiskám ID je dôvodný a potrebný aj a najmä preto, lebo jeho ratifikácia by poprela slovenské ústavné: “Slovensko sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo“ a ID Slovensku podsúva ideológiu gender mainstreamingu (okrem ideológie multikulturalizmu, majúcu spoločný pôvod a zdroje).
Jediný nesúlad s pohlavím a rodom prichádza do úvahy v špecifických prípadoch, ktorým je zatiaľ ešte stále WHO vedená ako choroba pod číslom diagnózy MKCH F-64 (transľudia, transsexualita a transgender).
Istanbulský dohovor ale podsúva hypotézu rovnosti všetkých modifikácií rodov a pohlaví a “objavne” (!) pozná už viac ako 100 rôznych modifikácií a variánt pohlaví, rodov a ich vzájomných kombinácií…
Ak bola homosexualita vyňatá zo zoznamu psychiatrických diagnóz a chorôb WHO, a dnes je „len“ deviáciou (odchýlka) od hertero normy, tvorcovia a presadzovatelia Istanbulského dohovoru aj na pozadí Jogjakartských princípov, ktoré boli OBSE odmietnuté, chcú tieto odchýlky ako odchýlky odstrániť a postaviť ich na roveň heterosexualite, a podľa princípu rovnosti ľudských práv, rovnakého zaobchádzania a antidiskriminácie ich vyhlásiť za rovnocenné, čo zakladá aj údajné právo na právo na manželstvá párov rovnakého pohlavia, registrované partnerstvá a slobodné adopcie detí…
Teória a definícia základných ľudských práv registrované partnerstvo ani manželstvo ako základné ľudské právo nepozná, pozná ho len ako akcesorické (vedľajšie a doplnkové) právo, ak také právo pozná príslušný právny poriadok národného štátu.
Tým ale jatria konflikt medzi tradičným európskym hodnotovým systémom a súčasnou teóriou európskych hodnôt.
Istanbulský dohovor je plný ideologických pojmov ako je rod, rodová identita, rodový stereotyp. Zdroje násilia vidí tak, ako ich definuje, všade, ako dôsledok kultúrnych tradícií a zvykov v rámci rôznych civilizácií, a chce od nich „očistiť“ euro-transatlantický civilizačný okruh. Je plný ideologických pojmov ako je rod, rodová identita, rodový stereotyp…
„Na Slovensku spôsobil to, že organizácie, ktoré sa umiestnili na prvých miestach v programoch pre týrané ženy boli zo súťaže vylúčené. Kto získava zdroje z tejto agendy? Drvivá väčšina z telefónneho  zoznamu koordinačného a metodického centra pre rodovo podmienené násilie a rodovú rovnosť sú osoby, ktoré sa výrazne aktivizovali listom proti vládnej novele Ústavy SR o podpore manželstva muža a ženy v roku 2014. Očakávali by ste, že si ministerstvo vyberie tých, ktorí sa  dlhé roky nezištne venovali týraným ženám? Áno, malo by to tak byť, ale nie je.“
https://www.lifenews.sk/content/gender-ideologia-na-postupe-europska-unia-odsuhlasila-ze-podpise-istanbulsky-dohovor
V oblasti sexuálnej výchovy sa „genderisti“ pokúšajú rôznymi cestami presadiť údajnú potrebu sexuálnej iniciácie už detí predškolského veku pre sebaspytovanie (skúmanie sa) aby si kládli otázky typu: som dievča (žena) alebo chlapec (muž) alebo čo?
Ojedinelým fenoménom je hermafroditizmus.
Proti sebe sa vo veci postavili vedci tradicionalisti a po čistkách na vysokých školách a katedrách spoločenských vied po „Veľkom Víťaznom Novembri 1989“ už noví, pokrokoví neomarxistickí akademici ako ideový a “vedecký” predvoj neomarxistickej sociálnej a kultúrnej revolúcie.
Ak sa ktokoľvek postaví na stranu prvých, je obvinený z nevzdelanosti, spiatočníctva, veriaci kresťania a klérum katolíckej cirkvi sú anachronickí fundamentalisti, a toto vychádza z osvetia neomarxistickej genderovej vedy) aj s významnou mediálnou podporou tábora trebárs okolo „teológa, neomarxistického spisovateľa a filozofa“ Havrana a spol.
Študentov a absolventov odboru rodové štúdie je už ako maku a nepomerne viac než ítéčkarov, chemikov, fyzikov, matematikov…
Neomarxistom sa darí až tak, že priniesli už aj rozkol do katolíckeho Vatikánu a ťažké je rétoriku pápeža odlíšiť od pravej kresťanskej a odpadlíckej, herézy, na čo bol pápež „svojimi“ zdola už jemne upozornený, ako sám (pôvod z južnej marxisticko-kresťansko-ľavicovej Ameriky) pomýlený, ovplyvnený a zmanipulovaný ateistickými neomarxistami…
Neomarxistom sa tým podarilo vyvolať už aj krízu katolicizmu najmä vo Vatikáne.
Teda, neomarxizmus už máme aj vo Vatikáne, ktorý z prostredníctvom možno nič netušiaceho pera samého pápaža Františka produkuje nové, kresťansky „pokrokové“ neomarxistické, ľavičiarske encykliky.
Ak hoc len nezáväzne sledujete spravodajstvo a publicistiku „verejnoprávnej“ RTVS, TA3 a ostatných súkromných televízií, rozhlasu, printových a elektronických a akože inak „slobodných a nezávislých“ médií vo vlastníctve (Denník N, SME), Pravda, Týždeň a pod. všetky vás aj s hercami a mediálnymi celebritami manipulujú k uznaniu Istanbulského dohovoru a zalamujú rukami-nohami nad tým, že ešte stále a prečo (!) nebol ratifikovaný. S druhou názorovou stranou a v médiách, poplatných a poslušných systému GP, sa takmer nestretnete, tobôž neštekne po nich ani Havran a nepozve si ich k svojej večeri (ani po výmene riaditeľa RTVS), detto Branislav Dobšinský (hviezda Z prvej ruky a Sobotných dialógov…).
Čo o Istanbulskom dohovore píše feministický Aspekt, ktorý zmieňuje len násilie na ženách (jeho cieľom je emancipácia, oslobodenie a feminizácia mužmi zotročovaných žien): „Slovensko neustále odkladá ratifikáciu Istanbulského dohovoru (Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu), ktorý podpísalo v máji 2011. Príčinou sú aj žiadosti 105 subjektov i osôb o jeho pozastavenie a úplné zrušenie, petície organizované zo strany náboženských a ultrakonzervatívnych skupín“ skupín.“
https://www.aspekt.sk/content/aspektin/ratifikacia-istanbulskeho-dohovoru-na-slovensku
Autorská poznámka: Ak Aspekt o ultra konzervatívnych skupinách, autor o mierumilovne sa tváriacom ultra radikálnom feminizme, ktorý sa už netvári liberálne a demokraticky, ale tvrdo formuluje svoje požiadavky na hrane s ľavicovým extrémizmom. Hypoteticky – ak by mali tú moc, ktorú nemajú, ale o ňu politicky „od boku“ usilujú, veľmi rýchlo ju presadia. Nebudú žiadať ale diktovať. Zatiaľ „len“ lobujú v prostredí ľavicovo liberálnych strán a „diktujú“ im ich volebné programy. Tie im diktujú aj ľudsko-právne mimovládky, ktoré tieto zadania majú od ich mecenáša Georga Sorosa a jemu podobných sponzorov…
Tie sa objavia najmä v programoch SaS, Progresívne Slovensko, a ak do volieb vstúpia aj Zelení, celkom isto aj u nich a ďalších akože „liberálov“…
Podpis Istanbulského dohovoru má zvýšiť tlak na asi 14 štátov EÚ, ktoré ešte dohovor neratifikovali. EÚ bude zohrávať účinnejšiu úlohu v medzinárodných fórach, ako je napríklad skupina odborníkov na boj proti násiliu na ženách a domáce násilie Rady Európy (GREVIO).
Z dôvodu objemu textu som v predošlom článku (zmienka o ňom v prvom odseku), že v budúcom článku viac priblížim inštitút GREVIO:
V nadväznosti na Článok 66 Istanbulského dohovoru sa v roku 2014 začal proces kreovania inštitútu GREVIO ako „nezávislého expertného orgánu Rady Európy“ zodpovedného za vykonávanie Dohovoru RE o prevencii a boji proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu (Istanbulský dohovor) podpísaného zmluvnými stranami. Dnes je už Grevio pripravené konať a čaká už len na ratifikáciu ID jednotlivo alebo ako celok EÚ Radou Európy.
GREVIO je nezávislá skupina odborníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi zmluvných strán. Zmluvné strany podávajú správu skupine GREVIO, ktorá môže vykonávať aj špecifikované skúmania a návštevy krajín vo veciach zistení a podnetov. GREVIO predkladá zmluvným stranám návrhy správ na pripomienkovanie. Záverečné správy sa zasielajú dotknutej zmluvnej strane a výboru zmluvných strán. Výbor zmluvných strán môže rozhodnúť o prijatí odporúčaní určených dotknutej zmluvnej strane. GREVIO môže tiež prijímať všeobecné odporúčania.
Národné parlamenty sa vyzvú na účasť na monitorovaní. GREVIO pracuje v súlade so svojím rokovacím poriadkom.
Výbor zmluvných strán pozostáva zo zástupcov zmluvných strán dohovoru. Zasadá, ak ju o to požiada jedna tretina zmluvných strán, predseda Výboru zmluvných strán alebo generálny tajomník Rady Európy.
https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2016/SK/1-2016-111-SK-F1-1.PDF
Náplňou GREVIO bude aj výklad a prax medzinárodného Dohovoru o právach dieťaťa. GREVIO v časti ochrana detí pred zneužívaním a násilím a pre systém nevhodnou výchovou, bude obdobou nórskeho na vláde nezávislého Barnevernu, ktorý vás bez ohlásenia navštívi doma aj na podnet susedov, s ktorými si nerozumiete, neumožní vám ani obhajobu a nebudete smieť a môcť dokazovať svoju nevinu, juvenilná „sociálka“ vám na počkanie vezme dieťa alebo deti bez zbytočných procedúr a odovzdá ich juvenilným súdom (špeciálne senáty) na konanie o ich umiestnení inam alebo adopcie. Vám ako rodičom hrozí trestné stíhanie podľa závažnosti vášho konania, ak sa zistí, že bolo trestné.
Poznatok mojej blízkej príbuznej po dobu pobytu v New Yorku s manželom a deťmi: „Nikdy som svoje deti „neriešila“ ani na dvore, vždy len doma, vnútri“.
Podobná atmosféra vo výchove detí je známa v UK a severskej Škandinávii.
Vieme, čo sú nórske fondy i to, na čo všetko sú použiteľné?
Len pripomeniem tým, ktorí si môj v prvom odseku zmienený článok nevyhľadali, neklikli na prvý odkaz (zdroj na článok), že v zmienenom článku som uviedol široké súvislosti s utýraním 18-mesačného dievčatka jedným z partnerov registrovaného homosexuálneho páru štrnásť dní po adopcii dieťaťa.
Odkaz na môj článok:
https://blog.hlavnespravy.sk/2223/ak-je-sprava-pravdiva-pytam-sa/
Reakcie naň zo strany diskutujúcich ma ako v písaní a v rozvíjaní témy pokračujúceho autora veľmi nezaujímajú, lebo také sú už diskusie a diskutujúci. Sú ich zrkadlom a obrazom.
Tento tiež textovo objemný článok končím (pre tých, čo ho zvládli) takto: Keďže existujú prepojené právomoci prenesené na Úniu a právomoci, ktoré nie sú prenesené na Úniu, členské štáty aj Únia podpisujú dohovor. K jeho ratifikácii Slovenskom predbežne teda povinne dôjsť nemusí, ak si Slovensko zachová svoju autonómnu suverenitu alebo ak ho neratifikuje Rada Európy, ktorej sme ako členská krajina EÚ členom, so slobodným hlasovacím právom podľa Libanonskej zmluvy a štatútu Rady Európy.
Slovensko je schopné a spôsobilé vyrovnať sa s akoukoľvek formou násilia bez Istanbulského dohovoru a GREVIO. Stačí, ak si kompetentné inštitúty a inštitúcie – ministerstvo spravodlivosti, vnútra, práce, sociálnych vecí a rodiny, prokurátori, OČTK a súdna moc robili svoju robotu zo zákona tak, ako majú, poctivo a dôsledne. V súlade s ústavou, zákonmi a ostatnou legislatívou s príslušenstvom.
Je treba uvítať aj zákon o ochrane a pomoci pre obete trestných činov čo platí osobitne aj pre konanie ohlásené v čase pokračujúceho skutku vo veci a majúce preventívny ochranný zmysel, čo môže zabrániť prípadnému dokonaniu skutku a fatálneho konca štátom, ktorý je z ústavy a zákona povinný chrániť bezpečnosť svojich občanov, pričom tieto služobné úlohy plní policajný zbor v prvom kontakte s oznámeným alebo inak zisteným násilím a osobou, ktorá takéto protiprávne konanie oznamuje, teda, osobami v ohrození…
Príkladov zanedbania služobných povinností policajtov je viac, než málo. Mali by sa poučiť.
Ale o tom som už v predošlom článku.
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan