Je čas dovoleniek, čas oddychu, ale aj čas pre rozmýšľanie o bytí či nebytí, či aj bití ?! Oddychuje spoločnosť, oddychujú aj politici, no je čas na to, aby oddychovali aj doteraz neriešené či nevyriešené problémy obyčajných, slušných a dobrých ľudí ? Určite nie je čas na odsúvanie nazhromaždených a dlhodobo neriešených záležitostí, spojených s potrebou žiť v dostatku a bezpečí. Takže poďme ale po poriadku. Prešlo už tých 100 dní, ktoré vždy ako nepísané pravidlo dáva spoločnosť novej vláde, aby mala možnosť oboznámiť sa s jej úlohami, ktoré si stanovili v rámci svojej koaličnej dohody ako svoj vládny program. Určite nie je ešte čas k tomu, aby sa dali zhodnotiť komplexne všetky úlohy, ktoré sú jeho obsahom. Avšak určite j čas k tomu, aby sa dali zhodnotiť všetky doterajšie kroky novej koaličnej vlády. Sú z hľadiska účelnosti a obsahovej dôležitosti pomerne nevyvážené, až takmer chaotické. Nebudem hodnotiť jednotlivých aktérov, ktorí prevzali na seba zodpovednosť v novej vláde. Sú dostatočne verejnosti známe ako nie príliš lichotivé. V každom prípade ale nemožno obísť fakt, čo doterajšia činnosť vlády priniesla ľuďom našej krajiny. Nespokojnosť je priam obrovská, sťažujú sa nielen jednotlivci, ale aj väčšina profesných organizácií, ktoré v sebe združujú rôzne záujmové oblasti a to tak, že sa snáď nenájde okrem stavovskej organizácie starobných dôchodcov nik , ktorý by bol s pomocou štátu spokojný. Všetkým nám sú dobre známe negatíva, ktoré nám priniesla pandémia covidu – 19, ochromila všetky oblasti spoločenského života. Vláda s veľkými ťažkosťami zvládla prvú vlnu pandémie, keď hlavným spoločným menovateľom pomerne dobrého výsledku v počte nakazených, vyliečených či dokonca aj zatiaľ iba 29 mŕtvych ani neboli rýchle a účinné opatrenia vlády a krízového štábu, ale v prvom rade disciplinovanosť a zodpovednosť ľudí v prvej línii – lekárov a zdravotníkov, policajtov a vojakov. Určite však tým najdôležitejším článkom v reťazci opatrení a ich realizácií boli samotní obyčajní, slušní a dobrí ľudia. Bez nich a ich počinov vy bola akákoľvek snaha kohokoľvek úplne zbytočná. Aký je to ale obrovský až priam priepastný rozdiel od tých najviac postihnutých krajín, ten rozdiel je až príliš okatý na to, aby sme to len tak ľahko prehliadli. Môj osobný názor je ten, že naša spoločnosť to preto najlepšie zvláda, pretože u nás ešte nie je tak postihnutá nezdravým liberalizmom, ktorý prináša ľuďom falošný pocit absolútnej slobody, ktorá už tak prerástla, že ľudia zglajchšaltovaní touto ideológiou dokonca už ani nerešpektujú prirodzené autority štátu a jej mocenské orgány. Médiá sú priam prepchaté denno dennými informáciami o tom, ako sa takíto pomätenci zúčastňujú demonštrácií proti reštriktívnym opatreniam na zamedzenie rozširovania koronavírusu, keď ich sprievodným znakom je aj násilie a porušovanie zákonnosti. Dokonca sa aj rozširujú konšpiračné teórie o tom, že za všetkými takýmito obmedzujúcimi opatreniami je iba snaha mocných obmedzovať bezhraničnú slobodu, na ktorú si vďaka nezdravému liberalizmu protestujúci ľudia zvykli. V USA to dokonca došlo až k tomu, že sa likvidujú sochy významných osobností, ktoré sú za vznikom krajiny a pri tom si vôbec neuvedomujú, že oni sami sú ich potomovia a nositeľmi tradícií. Niektorí guvernéri dokonca v snahe ulahodiť demonštrantom odoberajú právomoci miestnym políciám, čo je základným predpokladom rozkladu spoločnosti. Nie inak je tomu aj u nás v starej dobrej Európe, keď Merkelová aj napriek tomu, že ešte neskončila prvá vlna pandémie veľmi hlasno privolávala znovuobnovenie tzv. Schengenu, čiže opätovné povolenie voľného pohybu a ak sa k tomu ešte poslušne pridali aj mnohé členské krajiny EÚ, nás nevynímajúc, je tu pravdepodobne na svete aj druhá vlna, ktorú sme podľa odborníkov mali očakávať až niekedy na jeseň, či v zime. Počty nakazených nielen u nás neustále stúpajú, ale všetci zodpovední sa správajú, akoby sa to ani nedialo. Veľmi priliehavým príkladom je silno nákazou poznačená Veľká Británia, ktorá naopak veľmi necitlivo označila našu krajinu ako nežiadúcu aj keď sú naše výsledky v nákaze takmer najlepšie v Európe ak nie aj na svete. Museli sme sa veľmi prihrbiť a označiť V. B. ako zelenú krajinu, aby nás veľmi neradi a oneskorene takto označili. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že to bolo spôsobené našimi Rómami, ktorí z tejto krajiny hromadne utekali pred nákazou domov, aby sa následne potom mohli vrátiť. Je veľmi nezodpovedné od našej koaličnej vlády, že aj napriek všetkým príznakom vracajúcej sa pandémie nerobia takmer nič, aby bolo naši ľudia a krajina pred ňou uchránená. Popritom všetkom ma ale zaráža skutočnosť, že aj napriek všetkým možným ochranárskym opatreniam proti nákaze sa všetci zodpovední tvária ako svätý za dedinou. Pripomína mi to pštrosa, ktorý si pred nebezpečím pchá hlavu do piesku a myslí si pritom, že neexistuje. Veľkou nádejou pre ľudí celého sveta je skutočnosť, že vedci v mnohých krajinách už vyriešili vhodné sérum proti covidu – 19. Tejto pliagy sa však zrejme navždy asi nezbavíme, ktohovie kto ju splodil a prečo.
Život v našej krajine sa ani v lete nezastaví, pulzuje aj v čase dovoleniek a zaslúženého oddychu. Dôkazom je aj skutočnosť, že Kollár pravdepodobne zvolá riadnu schôdzu parlamentu pre prelomenie veta prezidentky Čaputovej, ktorej sa ” prekvapujúco ” prestávajú pozdávať zákony terajšej vlády naviac predkladané a schvaľované v zrýchlenom podaní aj keď na to nie sú pádne dôvody. Počty však nepustia a tak sa válec koalície preženie hladko aj cez túto i ďalšie prekážky keď majú pohodlnú ústavnú väčšinu 95 hlasov poslancov v parlamente. Pellegríni nám aspoň podľa nelichotivých a nešetriacich záberov TV dajako predčasne zostarol. No ako to ale vyzerá, nezostarel intelektom a dáva vládnej koalícii svojou nemilosrdnou a dobre mierenou kritikou poriadne zabrať. Nezabudne ani na jeden chybný krok vládnych činiteľov a spolu so svojimi súputníkmi / vraj v preklade znamená pellegríni pútnika / sa veľmi snaživo snaží aj svojimi verejnými vystúpeniami nielen na tlačovkách ale aj pri zbieraní podpisov pre zaregistrovanie svoje strany Hlas – sociálna demokracia silno zaujať verejnosť, čo sa mu zrejme aj darí. Prekvapuje ale, že v prieskumoch verejnej mienky sa mu to nijak zvlášť neodzrkadľuje. No aj tak stále vedie nad Ficovým Smerom – SD. Mnohé však z ich spoločných politických aktivít voči vláde naznačuje, že majú rovnakú politické zafarbenie a zrejme aj politické ciele. Dosť ma znepokojil odklad o vynesení rozsudku súdu v kauze Kočner a spol. . Asi si senát nechce kaziť dovolenky, keď bude konečný verdikt vyrieknutý až niekedy v septembri.
Terajšia vláda je v mnohom úspešná a v mnohom nie. Ak to má hodnotiť ako celok, tak mi to vychádza tak, že najúspešnejšia je iba v akom takom zvládaní pandémie až na tie posledné týždne, keď dosť zlyháva svojou váhavosťou prejsť na reštriktívne a teda obmedzujúce opatrenia aj keď je zjavné, že sa tie počty, ktoré by sme si vraj nemali pokaziť už riadne pokazili a to tak, že nás dokonca Ukrajina zaradila medzi červené krajiny, aj keď je sama na tom ďaleko horšie pri zvládaní pandémie ako my. Ich prepočet 40 nakazených na 100 tisíc obyvateľov je veľmi pochybný. Veľmi úspešná je vláda vo výmene funkcionárov na rôznych úrovniach štátnej a verejnej správy priamym delegovaním svojich straníckych nominantov, keď predvolebný sľub o transparentných výberových konaní šikovne zmenila vraj na dočasné riešenie. Už včera bolo neskoro na účinné opatrenia na oživenie ekonomiky, v čom na celej čiare vláda zlyháva. Ako sa zdá. finančných prostriedkov na podporu má dostatok, ale výsledok je veľmi chabý. Napriek tomu, že okolité krajiny silne podporujú nielen ekonomiku, ale aj svojich občanov primeranými finančnými nenávratnými prostriedkami, koaličná vláda tak nerobí, čo je neustálym terčom oprávnenej kritiky zo strany oprávnených adresátov pomoci. Nie je mi preto celkom jasný zámer vlády, či takýto spôsob hodnoty za peniaze, ktorý v tomto smere uplatňuje je v prípade znovu naštartovania ekonomiky účelný a teda správny. Nechajme sa však prekvapiť, možno má vláda v rukáve nejaké to eso a okrem neho viac zapracuje aj na toľko očakávanom super pláne, ktorý by mal vyriešiť šmahom ruky všetky neduhy v našej spoločnosti a politike, je toho strašne veľa, čo je treba urobiť, zodpovední by preto nemali stále otáľať, ale sa pustiť veľmi rýchlo do ťažkej roboty nie sa neustále iba vyhovárať na pandémiu. Žiť na dlh sa v ekonomike nevypláca. No ak sa už teraz v koalícii hašteria a nevedia sa dohodnúť na zmene volebného zákona, ktorý je ako sa zdá kľúčom k toľko očakávanej vláde ľudu – priamej demokracii, tak potom sa asi ťažko vedia dohodnúť aj na tom ostatnom, čo by malo našu spoločnosť posunúť k vyšším métam – k vyššej kvalite života a bezpečnosti obyčajných, slušných a dobrých ľudí. Je toho veľmi mnoho, v čom by sa mal zmeniť volebný zákon, no to najnutnejšie by som zhrnul takto : jeden volebný obvod nahradiť viacerými a to najlepšie podľa počtu okresov, povoliť kandidovať do NR SR aj fyzickým osobám tak ako je to aj pri obecných a VÚC voľbách, priama hmotná zodpovednosť politikov a funkcionárov verenej a štátnej správy, odvolatelnosť zástupcov ľudu v parlamente aj počas volebného obdobia, zrušenie financovania politických subjektov ktoré sa dostali do parlamentu štátom, miestne referendum na odvolanie miestnych politikov a funkcionárov miestnej správy. Toto však súčasná a pravdepodobne ani nasledujúce vlády nikdy neschvália, bol by to koniec partokracie, vlády a diktatúry politických strán a hnutí, čo je aj jediná a najväčšia prekážka pre nastolenie vlády ľudu – priamej demokracie. Ide o najčistejšiu a konečnú podobu demokracie, ktorá prekonáva aj akúkoľvek inú formu demokracie. Či to bola ľudová, socialistická či buržoázna demokracia, ani v jednom prípade aj keď sa konali akékoľvek voľby, nikdy nezvíťazili a nezvíťazia obyčajní, slušní a dobrí ľudia, ale vždy iba špekulati a manipulátori moci, ktorú si vždy po voľbách úspešne sprivatizujú podľa hesla : vyhraj voľby a môže potom štyri roky všetko. Asi sa ani nenájde nejaký rezort, ktorý by nemal nejaké resty v svojej činnosti, všetci hlúpo a nepremyslene zaostávajú v aktívnej činnosti a ak aj nejaká je, je to skôr jej imitácia. Takým favoritom je minister životného prostredia, ktorý sa navonok správa ako ochranca prírody ale zároveň rozhodol o odložení povinnosti zálohovania PET fliaš do roku 2023 !!! Okrem toho som na adresu ministerstva zaslal email s otázkami, ktoré priamo súvisia s ochranou životného prostredia a ochranou klímy, zatiaľ po mesiaci bez odpovede. V tejto veci som cez email komunikoval aj s pani Trubíniovou z Greenpeace a preto vítam ich petíciu za ukončenie výroby a používania plastov. Preto dúfam, že sa toto ministerstvo dokáže konečne rozhýbať správnym smerom a nie sa iba predvádzať na enviromentálnych kauzách z minulosti, ale promptne riešiť súčasnú problémy ako sú skládky odpadov, neexistujúce spaľovne odpadov, škodlivosť polystyrénu ako nevhodného izolačného ale nerecyklovateľného materiálu, riešiť odstraňovanie škodlivého azbestu nielen ako podkladového materiálu pod cesty ale aj jeho používanie ako deliacich stien v pivničných priestoroch obytných domov o čo sa nestarajú ani správcovia obytných budov. Nie som si celkom istý, či odpredaj podielu štátu vo VEZ ministerstvom hospodárstva je ten najhospodárnejší počin čo by malo prednostne zaujímať ministerstvo financií a hlavne jeho odbor pre hodnotu za peniaze. Ani ministerstvo obrany sa zatiaľ neukazuje vo veľmi priaznivom svetle, keď sa ešte v opozícii vyjadril minister Naď, že nákup stíhačiek F – 16 nie je vhodný a teraz to nielen schvaľuje ale sa aj uvažuje pre ich vysokú pristávajúcu rýchlosť predlžovať dráhu na letisku Sliač. Pre našu krajinu by bolo skutočne vhodné, aby na jej území nepôsobili žiadni cudzí vojaci. Osobne som toho názoru, že stíhačky F – 16 sú pre našu armádu zbytočným prepychom, úplne by nám postačovali švédske Gripeny, ktorých by sme za cenu F – 16 mohli nakúpiť oveľa viac. No čo ma ako bývalého vojaka trápi najviac je stále pretrvávajúci problém bojaschopnosti našej armády, ktorej úroveň z roka na rok ešte aj klesá. Súvisí s tým mnoho faktorov a plánovaný vycvičenosť 300 záložníkov v budúcom roku je iba slabou záplatou na neexistujúci, či málo účinný systém bojovej a mobilizačnej pohotovosti s ktorou práve počet a vycvičenosť vojakov v zálohe úzko súvisí. Potom je to iba neúčelná hra na vojačikov, ktorej zmysel sa stráca popri tom, ak by malo nové vedenie ministerstva obrany aspoň trochu snahy riešiť veci perspektívne a komplexne. Preto s nádejou očakávam avizovaný nový systém bezpečnosti a obrany, ktorý sa má predložiť ministrom niekedy na jeseň. MZV na čele s Korčekom je kapitola sama o sebe. Dodnes mi znie v ušiach jeho výrok : Slovensko nemá vlastnú politiku, ale iba európsku, tu ani nie je čo dodať. Činnosť tohoto dôležitého ministerstva je v zastúpení tohoto pána akási zahmlená a nedôsledná, čomu úspešne prispieva aj pán Klus, podarená dvojica aj inak. S veľkou nádejou a plní očakávania sa mnohí ľudia nádejajú, že novo vytvorené ministerstvo pre IT, eurofondy a regionálny rozvoj bude tým rozhodujúcim článkom pri posune našej krajiny výrazne vred, aspoň tak sa vyjadrila pani ministerka, keď sa snažila zhrnúť budúcu prácu svojho rezortu. No človek o ale potom na pochybách, keď zrejme ani nezvládla kauzu okolo nejakých tajomných prístrojoch v sieti goumet pre bezpečnosť komunikácie medzi štátnymi orgánmi, keď je okolo tejto kauzy stále nejaké zvláštne a tajomné ticho. Ministerstvo vnútra pod vedením pána Mikulca je znateľné poslušné premiérovi, bez ktorého názoru sa na ministerstve ani lístok nepohne. Je preto harážajúce, prečo doterajší policajný prezident Lučanský stále sedí na svojej stoličke, keď sám požiadal o preloženie do civilu, je zjavné, že okrem vyšetrovacieho tímu okolo vraždy Kuciaka sa žiadne zásadné zmeny k lepšiemu v PZ SR neudiali a preto sa nedá doterajšia činnosť Lučanského inak hodnotiť iba ako neúspešná k čomu určite prispela aj nepochopiteľná váhavosť vlády na čele S pánom Matovičom začať robiť zásadné personálne zmeny hlavne u PZ SR v nitrianskom kraji a meste Nitra, kde sa policajti dokázateľne skorumpovali nielen ústretovosťou voči Smeru – SD ale hlavne svojou aktivitou pre záujmy podnikateľa N. Bodora, ktorý je momentálne v zadržiavacej väzbe pre pranie špinavých peňazí. Ak by sa mala zvýšiť úroveň dôveryhodnosti PZ SR, malo by sa v čo najkratšom čase začať práv v tomto kraji o čom svedčí aj mnoho policajtov, ktorí znechutení odišli do civilu, ale aj mnoho takých, ktorí zatiaľ svojimi trestnými oznámeniami pre pretrvávajúce zaostávanie v personálnych veciach pri zmenách hlavne sprofanovaných a teda nežiadúcich funkcionárov vedú ťažký a nerovný boj so smerácko – bodorovským molochom. Situácia je preto nielen v nitrianskom kraji, ale aj na celom Slovensku v tomto smere v PZ SR už dávno ” tehotná ” a volá po rýchlom riešení. Naše zdravotníctvo má veľké šťastie, že nás pandémia nezasiahla tak ako Taliansko, Španielsko či V. Britániu, nestačilo by vybavenosťou ani svojimi inými kapacitami. Cez to všetko je potrebné poďakovať všetkým za ich nadľudské úsilie a obetavosť. Ostáva veriť, že druhu vlnu zvládnu lekári, zdravotníci, policajti, vojaci či iné pomocné zložky rovnako úspešne ako prvú vlnu ak nie aj lepšie, ostatné je na disciplinovanosti a zodpovednosti nás všetkých, čo sa na takúto pomoc spoliehame. Avšak pán minister Krajčí by mohol byť v mnohých veciach rozhodnejší a teda aj lepší. Z môjho pohľadu sa mi javí ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením pána ministra Mičovského ako najlepší rezort. Minister sa zatiaľ nedáva ničím a nikým ovplyvniť, čoho dôkazom sú nielen jeho razantné opatrenia za očistenie prešľapov niektorých oddelení ministerstva, ale našiel silu a odvahu aj niekoľkokrát skritizovať konanie premiéra Matoviča, preto sa domnievam, že je pán minister Mičovský správna osoba na svojom poste. Práca na ministerstve práce a sociánch vecí a rodiny bolo a zrejme aj je najvyťaženejším rezortom. Minister pán Krajniak sa jej zatiaľ zhosti veľmi dobre, určite by aj urobil viac, ak by mal zo strany ministerstva financií viac pochopenia a teda aj viac finančných prostriedkov na zmierňovanie negatívnych dopadov pandémie hlavne čo sa týka odškodňovania podnikateľov a podpôr v nezamestnanosti celkovo. Pán Heger, minister financií by skutočne mohol urobiť v tejto a nielen v tejto veci omnoho viac a dokonca ešte viac v tomto smere je ministerstvo financi dlžníkom nás všetkých, nedáva do spoločného toľko, koľko jej spoločnosť či aj EÚ dáva. A to sa týka hlavne obyčajných, slušných a dobrých ľudí, ktorí vo finančných stratách ostali odkázaní iba na seba. Pomohlo sa síce tým najviac ohrozeným, ktorí boli v núdzi, ale celoplošne ako v niektorých okolitých krajinách sa ľudia pomoci nedočkali, vraj sú to helikoptérové peniaze, rozhádzané do vzduchu bez akéhokoľvek úžitku, dokonca aj Česi svojim dali, aj keď iba niekoľko stovák Čk, ale dali. Pandémia zasiahla rovnako všetkých, bohatých aj tých menej solventnejších. Bohatí sa z toho poľahky dostanú, nežijú zo dňa na deň, či z ruky do ruky. Tí chudobnejší sú odkázaní iba na svoj príjem či skromné úspory a tam mala smerovať účinná pomoc, pretože kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, no obyčajní, slušní a dobrí ľudia sa museli postarať sami o seba a to im veľmi nepomohlo ani hnutie, ktoré to má vo svojom názve, hlavne v osobe pána premiéra Matoviča či ministra financií, pána Hegera. Akí sú to teraz obyčajní ľudia ?!
Preto si myslím, že by sme my obyčajní, slušní a dobrí ľudia mohli urobiť pre svoj život v dostatku a bezpečí omnoho viac, no to by sme museli veľmi silno chcieť a nie svoju vlastnú spoluzodpovednosť za riadenie vecí verejných voľby čo voľby zvaľovať na plecia korupčných politikov, ktorí sa vcelku úspešne neustále dokážu vykrúcať zo všetkých káuz tým, že dokážu svoju vinu zvaliť ak nie na svoju politickú stranu, tak ak sú vo vláde tak na štát. Vychádza mi to tak, že niektorí z nás chcú ale nemôžu, avšak tí zodpovední by možno aj mohli ale nechcú – pomôcť !!! Tak toto ale nielen toto je súčasťou ” uhorkovej sezóny ” a tá ešte ani zďaleka ešte neskončila, čo nám ešte prinesie ?