Ešte v pondelok som napísal na môj FB profil príspevok, kde porovnávam politické procesy z 50-tých rokov so súčasnosťou v nasledujúcom znení.
Trestného sudcu robím skoro 40 rokov. Prešli mi cez ruky aj také kauzy ako Janík, Rigo, Šajgal, Vymyslický (policajná inšpekcia), Slanské lesy, Okoličány, Lališ a spol a mnohé iné. Ani v jednej z nich, nech bolo akékoľvek obdobie, som nikdy nepodľahol tlaku vonkajších okolnosti, či už politických, mediálnych, mimovládkových, resp. nátlaku zo strany predsedu súdu.
Kauzy policajná inšpekcia a Lališ a spol vyvolali mimoriadny záujem zo strany verejnosti a extrémny tlak médií, ale aj politikov v smere vydania rozhodnutia, ktoré by im vyhovovalo i za cenu nespravodlivosti a porušenia Ústavy, Európskeho dohovoru o základných ľudských právach a slobodách a neakceptácie základných procesných práv obžalovaných, najmä práva na obhajobu, práva na vykonanie dôkazov, svedčiacich aj v prospech obžalovaných..
Reálne vyhrážky momentálnych držiteľov moci ma nezlomili, i keď si na Švecovej vymohli moje disciplinárne stíhania, plynutím času sa ukázalo, že práve moje právne názory premietnuté do týchto rozhodnutí sú správne, čo napokon pri policajnej inšpekcii najnovšie potvrdila už i Čaputová a v práve na zákonného sudcu a v práve na prezumpciu neviny u Lališa a spol. Luxemburský súd výkladovým nálezom z 28. mája 2020.
Ako trestného sudcu ma zaujímajú trestné procesy, čo je logické a keďže som v prerušenom výkone funkcie mám aj viac času na ich analýzu.
Už v Urválkových procesoch v 50-tich rokoch minulého storočia sa osvedčila zásada, že každý proces, ktorý potrebovala aktuálna politická moc doviesť do nimi sledovaného cieľa, mala mimoriadne silné mediálne krytie prostredníctvom totálnej masirácie verejnosti.
Všimnime si čo sa deje cez Lipšiciádu v Kočneriáde.
Mainstream, zastúpený RTVS, Markízou, JOJ-kou, DenníkomN, SME-čkom, Aktualitami.sk, prebral úlohu Urválkových médií, prináša verejnosti jednostranné a cielené informácie z procesu so snahou už presvedčiť, i napriek pochybnej dôkaznej situácii, verejnosť o nespornej vine obžalovaných.
Iba vďaka infovojna.sk a eurorepekt.sk (prekvapuje v tejto spojitosti pasivita hlavnespravy.sk zrejme pod strachom Sorošovskej ambasády USA, čo samozrejme nie je ospravedlniteľné) môže slovenský občan získať objektívne informácie o prebiehajúcej dôkaznej situácii a krokoch vo veci konajúceho senátu.
Nemám dôvod neveriť správam týchto médií, ale ako sudcu, keďže som nevidel spis, zákonite musím konštatovať, že pokiaľ sú informácie z infovojna.sk a eurorepekt.sk pravdivé, treba vysloviť niekoľko rezultátov, ktoré závažne dopadnú na všetkých ľudí, ktorí platia dane.
Prvá a bazálna okolnosť v tejto veci je Luxemburský výkladový nález, ktorý je právne záväzný pre Slovenskú republiku, teda pre každého vyšetrovateľa, prokurátora, sudcu okresného, krajského, špecializovaného, najvyššieho, ale aj ústavného súdu. Čiže aj pre Sabovú a jej senát, ktorý vo vylúčenej veci vo výroku priamo konštatoval vinu aj Kočnera, Zsuzovej a Szaba bez toho, aby v tom istom rozhodnutí v samostatnom výroku uviedol výslovne, že dokazovanie o vine Kočnera, Zsuzovej a Szaba bude predmetom osobitného dokazovania.
Pokiaľ Sabová a jej senát pri poznaní výkladového nálezu Luxemburského súdu koná vo veci ďalej, bez ohľadu na výsledok vyjadrený v rozsudku, zjavne bez najmenších pochybnosti pácha trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa.
O ďalších jej krokoch, že pripúšťa dôkaz telefónmi, hoci v stanovisku z firmy Treema, spoločnosť Treema jednoznačne konštatuje, že komunikáciu v aplikácii Treema je možné bez stôp upravovať a že na znalecké skúmanie sú predložené mobily v počte štyri a znalecký posudok je na šesť mobilov, nie je možne konštatovať racionalitu, svedčí to len a len o jej evidentnej zaujatosti.
Aj exvyšetrovateľ Šátek sa prekvapivo vyjadril o neprípustnej manipulácii stôp zaznamenaných na mieste činu.
Logická otázka preto znie prečo a pre koho to Sabová robí?
Vydieraná je ako napr. Čaputová, Matovič, Kollár, Budaj, Kyselica a spol., ona z dôvodov, čo predtým stvárala? Ochranka, ktorá sa priebežne mení o jej osobe vie všeličo.
Je dôležité v záujme Sabovej a spol im pripomenúť iba jedno, že aj sudcovia v Urválkových procesoch po vynesení žiadaných verdiktov páchali následne koordinované samovraždy. Zatiaľ sa nevie, či dobrovoľné, alebo ináč motivované.
Jediný ja v tomto štáte som sa nestretol s Kočnerom, netelefonoval, neesemeskoval, neobchodoval s ním, ani s ním neraňajkoval, nebol s ním na dovolenke, ani zabíjačke, ani na nijakej recepcii.
Uvádzam to iba preto, že nech by sa to týkalo Lališa, Kisku, Riga, Lipšica i Fica vždy by som postupoval len a len podľa Ústavy a Trestného poriadku a zákona. A zároveň, aby som upozornil, že za nezákonnosti Sabovej a spol budeme platiť všetci občania Slovenska.
Včera v médiách prebehla správa, že senát odročil pojednávanie za účelom vynesenia rozsudku až na 3. september 2020 z dôvodu nutnosti pokračovania porady senátu.
Treba v tejto spojitosti odcitovať ustanovenie § 171 ods. 4 Trestného poriadku o vyhlásení rozsudku ktoré striktne uvádza, že rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však o tri pracovné dni.
Z neho nesporne vyplýva, že odročenie pojednávania až na 3. septembra 2020, teda o viac ako tri pracovné dni nemá oporu v platnom právnom stave. To znamená, že Sabovej elitný senát špecializovaného súdu aj v tomto smere konal zjavne nezákonne.
Zákonite si potom občania kladú legitímnu otázku, či Sabovej senát mal vôbec naštudovaný spis, alebo bude prebiehať do 3. septembra 2020 proces vydierania sudcov tajnou službou, takým spôsobom ako to nedávno predviedol šéf SIS Pčolinský atakom na Fiačana, predsedu Ústavného súdu v kauze Mamojka (viď video: https://www.youtube.com/watch?v=ArSnb6Zak7U).
Akú istotu majú čestní slovenskí občania a podnikatelia, že ich súdne procesy sú reálne v rozhodovacej právomoci nezávislých sudcov a nie sú v dirigencii a pod kontrolou tajných služieb.