Posledný summit v Bruseli, v ktorom sa bojovalo o miliardy € pre štáty postihnuté vírusom COVID-19 priniesol aj jeden zaujímavý zelený rébus, ktorého riešenie bude pre niektoré členské štáty predsa len o niečo prínosnejšie, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Balík, ktorý si požičia Európska únia činí objem masívnych 390 miliárd € z ktorých sa 312 miliárd € rozdelí v podobe grantov (nenávratných peňazí) medzi členské štáty. Pôvodne požadovaný balík zo strany Nemcov a Francúzov mal byť 500 miliárd €, no pod vlnou odporu niektorých členských štátov, najmä Holandska a Švédska musel altruistický duch ustúpiť do úzadia … avšak nie zadarmo. Je priam až zarážajúce, že peniazmi, ktoré dostanú členské štáty nemôžu dotovať odvetvia, ktoré by ináč logicky v čase krízy spôsobenej vírusom dostali najviac výživnej euromaškrty, a to veda, výskum, zdravotníctvo, no miesto toho sú granty a pôžičky z EU podmienené investíciami do digitalizácie, väčšej konkurencieschopnosti, ale hlavne zelenej agendy. Práve v čase, keď sa potrebuje Slovensko posunúť z ekonomiky závislej na „montovaní“, na ekonomiku vedomostnú, budeme musieť subvencovať často rôzne neefektívne druhy priemyslu v rámci konkurencieschopnosti, alebo zavádzať rôzne nové nepotrebné softvéry a dotykové obrazovky v súlade s cieľom digitalizácie.
V súvislosti so zelenou agendou sa hovorí najviac o takzvanej zelenej energií a zelených technológiách. V praxi to znamená solárna a veterná energetika či výrobné procesy a technológie, ktoré produkujú minimum škodlivých emisií. Teraz nechcem spadať do argumentačnej roviny „klimaskeptikov“, no pravdou ostáva, že najpokrokovejšími emitentami v rámci E.U. rôznych zelených patentov, technológií a zariadení sú práve krajiny západu, ktoré tlačili na podmienku zelenej agendy pri získavaní dotácí. Nie nadarmo Nemci tlačia na podporu fotovoltaiky (Solárna liga), práve v tomto odvetví pracuje v Nemecku okolo 1,6milióna ľudí (ako smiešne to znie pri snahách dostavať Nord Stream2). Prečo sa Rakúšania snažia presvedčiť všetkých, že fúka aj v lesoch (veterné elektrárne) ? V tomto odvetví pracuje v Rakúsku cez 200 000 ľudí. V rebríčku top 10 najväčších producentov zelenej energie je svetovým producentom číslo jeden práve firma Simens s výrobou 240,958 MW, druhou je hneď Dánska spoločnosť Vetas cez 25 000 zamestnancov, ktorá vyrába veterné turbíny a na poli zelenej energie vyrába 111,809 MW, piatou je Dánska Ørsted 36,537 MW a desiatku uzatvára tiež Dánska spoločnosť SEAS-NVE 26,512 MW. Samozrejme do takejto analýzy by sa dali zahrnúť aj rôzni výrobcovia „eko lavičiek“, „eko obalov“, „eko krytín“, „eko materiálov“ a iných „eko super vecí“ no pri snahe obsiahnuť všetky takéto spoločnosti, by bolg prekročil rozsah „stručného článku“ a prepracoval sa rozsahom k štúdií. Na prvý pohľad je jasné, do ktorých krajín poputujú darované a vypožičané eurá s cieľom napĺňania zelenej agendy a cez budúce odstavenie vedy a výskumu sa šikovne darí brdziť aj potencionálnu konkurenciu vo viacerých odvetviach v ktorých dominujú západné krajiny. Inak povedané … montovne nech montovňami ostanú !
Tým som nechcel navodiť dojem, že zelené technológie sú niečo zlé proti čomu treba bojovať, naopak osobne fandím každej iniciatíve, ktorá sa snaží nejakým spôsobom chrániť životné prostredie nás všetkých, a preto kľudne podporím aj plačlivý štýl malej Grety, avšak príde mi pokrytecké, ak na jednu stranu európske inštitúcie vyvíjajú tlak na nákup zelených technológií a na strane druhej netlačia rovnako na znižovanie zbrojenia. Prečo práve zbrojenia ? Ako už vieme z dostupných informácií najväčšími eminentmi skleníkových plynov na svete sú Čína a USA, koreláciu možno hľadať v údajoch Štokholmského medzinárodného inštitútu pre vśkum mieru (SIPRI), podľa ktorého sú zasa krajinami vydávajúcimi najviac z rozpočtov na zbrojenie USA a Čína. Sumár sumárov samotné krajiny E.U. spoločne bez USA a pridružených členov NATO mimo starý kontinent vydávame po spojených štátoch najviac miliárd na zbrojenie (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, …) až za E.U. je treťou krajinou Čína. Vo všeobecnosti platí, že najväčším zdrojom emisií sú budovy, palivo a potom samotná výroba, prevádzka a operovanie armád. Žiaľbohu nepodarilo sa mi zistiť koľko % fosíilnych palív spotrebuváva Čínske ministerstvo obrany na svoju prevádzku, no v krajine s najväčšou armádou sveta je to až 70%-80% všetkej spotreby federálnej vlády a tým sa stáva Pentagon so svojou armádou operujúcou po celom svete inštitúciou, ktorá produkuje najviac skleníkových plynov na svete. V kontexte týchto údajov vyznieva boj Európskej únie za čistejšie ovzdušie a vyvýjanie tlaku na investovanie v súlade so zelenou agendou ako nepodarený vtip, alebo skôr iba zle pochopený, pretože smejú sa na ňom nie tí, ktorí v dobrej viere a úprimnom zápale bojujú za ochranu planéty, ale majitelia takzvaných zelených korporácií … šach a mat! J
https://energyacuity.com/renewables/